Americké účastiny napriek vysokým valuáciám, geopolitickým rizikám a expertným varovaniam pred bublinou stále odolávajú. Čo stojí za ich silou?
Titulky o blížiacom sa páde trhu zapĺňajú stránky médií už viac ako rok. Analytici varujú pred jeho prehriatím a upozorňujú na vysoké valuácie firiem, zhoršujúce sa hospodárske ukazovatele a nestabilnú geopolitickú situáciu.
Makrostratégovia pripomínajú paralely s minulými bublinami a investori si nervózne kontrolujú portfóliá. Krach však napriek všetkému stále neprichádza a indexy sa medzitým opakovane dostávajú na nové maximá.
Býci sa nevzdávajú len tak
Komentovanie trhového vývoja so sebou nesie značné reputačné riziko. Správanie trhov sa totiž nedá vysvetliť opisom jedného či dvoch izolovaných faktorov. Ide o komplexný mechanizmus s mnohými premennými, formovaný pod vplyvom neustálych zmien a udalostí, ktorých príchod často nemožno ani predpovedať. Svoje zhodnotenie preto predkladám s plným rešpektom k tomu, že časť odbornej verejnosti môže mať na aktuálnu situáciu diametrálne odlišný názor.
Priemerný býčí trh od druhej svetovej vojny trvá približne päť rokov. Samotný rozptyl je však obrovský. Kým najkratšie cykly prežili len asi dva a pol roka, ten najdlhší, po kríze v roku 2008, trval takmer 11 rokov.
Posledné rastové obdobie sa začalo v októbri 2022. Z časového hľadiska teda trvá necelé štyri roky, čo ho radí do zrelej fázy. Zatiaľ však stále nemusí ísť o štrukturálne vyčerpaný záver býčieho cyklu.
Samotný prechod do poslednej etapy indikuje viacero faktorov. Prvá fáza býčieho trhu sprevádzaná skepsou a odrazom od dna, je dávno za nami. Rovnako sme za sebou pravdepodobne zanechali aj fázu, v ktorej rast cien výrazne podporovalo najmä zotavovanie ziskov firiem.
V súčasnosti sa indexy opierajú nielen o rast profitu, ale aj o stále vysoké valuácie a silný príbeh okolo nových technológií. História pritom ukazuje, že fáza eufórie a vysokých valuácií môže trvať podstatne dlhšie, než velí logika. Býčie cykly neumierajú na vek, ale na konkrétne spúšťače.
Môže nimi byť nečakaná udalosť, vstup do recesie, sprísnenie likvidity alebo prasknutie prehnaných očakávaní. Prechod z pokročilej etapy do krachu preto nie je otázkou kalendára, ale zmeny fundamentálnych podmienok a reakcie účastníkov trhu na novú situáciu.
Mechanický dopyt
Dôvod, prečo sa býkom z trhu zatiaľ sťahovať nechce, môže súvisieť s kombináciou viacerých hlbokých štrukturálnych posunov, ku ktorým došlo v priebehu posledných rokov.
Prvý významný faktor oddialenia príchodu trhového pádu môže predstavovať masívny rozmach pasívneho investovania. Výskumy správcovských spoločností ako Vanguard, BlackRock či Morningstar ukazujú, že stály prílev kapitálu z automatických mesačných príspevkov do dôchodkových plánov a indexových fondov vytvára neustály nákupný tlak.
Aktuálne štatistiky odhaľujú, že pasívne stratégie naďalej dominujú dopytu investorov a zachytávajú väčšinu nových prílevov do kľúčových tried aktív, najmä do akciových fondov v USA.
Podľa zistení analytickej spoločnosti Morningstar objem aktív v pasívnych fondoch v Spojených štátoch prvýkrát prekonal množstvo kapitálu v aktívnych fondoch v roku 2024. Odvtedy sa rozdiel naďalej zväčšuje.
V Európe je síce podiel pasívnych investícií voči aktívnym zatiaľ menší, v poslednom období aj tu dochádza k masívnym presunom prostriedkov.
Kým v druhom štvrťroku pasívne akciové fondy zaznamenali ohromujúci čistý prílev vo výške 89,9 miliardy eur, aktívne akciové fondy vykázali v rovnakom období odlev 17,8 miliardy eur.
Pasívni investori pritom nenakupujú ani nepredávajú akcie na základe fundamentálnych ukazovateľov, ale investujú čisto mechanicky. To vytvára prirodzenú oporu a významne tlmí predajný tlak.
Zdroj: Morningstar Direct Asset Flows. Údaje k 31. júlu 2026.
Toky dlhodobých fondov v USA podľa kalendárneho roka. Zdroj: Morningstar Direct Asset Flows, údaje k 31. júlu 2026
Neelastické trhy
Ekonómovia dlho pracovali s predstavou, že akciový trh je pomerne pružný, teda elastický. Nákup alebo predaj väčšieho balíka akcií mal podľa klasických modelov len obmedzený vplyv na cenu, pretože proti nemu vždy pôsobili racionálni investori pripravení obchodovať opačným smerom.
Táto predstava sa v posledných rokoch dostala pod tlak nových akademických zistení, ktoré ukazujú niečo iné. Trh sa stal oveľa citlivejším na tok peňazí, než sa doteraz predpokladalo, a práve jeho senzitivita môže čiastočne vysvetľovať, prečo ceny akcií rastú aj napriek opakovaným varovaniam.
Kľúčový koncept v tomto prípade predstavuje hypotéza neelastických trhov, ktorú predstavili ekonómovia Xavier Gabaix a Ralph Koijen. Klasické modely oceňovania predpokladali, že nákup akcií v hodnote 10 percent trhu zvýši ceny približne o pol percenta.
Gabaix a Koijen prišli s odlišným záverom. Podľa ich výpočtov môže rovnaký nákup zdvihnúť ceny až o 50 percent, teda stonásobne viac, než tvrdili staršie modely. Každý dolár, ktorý smeruje do pasívnych fondov, tak dokáže podľa tejto teórie zvýšiť celkovú trhovú hodnotu až päťnásobne.
Dôvod vyplýva zo samotnej podstaty nákupov – pasívni investori nenadobúdajú akcie na základe ich ocenenia. Úlohou fondov je totiž kopírovať zloženie indexu bez ohľadu na to, či sú jednotlivé firmy práve drahé alebo lacné.
Keď do nich prúdi kapitál z pravidelných mesačných príspevkov sporiteľov, správcovia sú nútení bezodkladne realizovať nákupy. Ich mechanická povaha následne vytvára stály dopyt, ktorý funguje ako tlmič poklesov.
Na prítomnosť pasívnych investorov na trhu sa však nemožno pozerať ako na trvalý štít proti krachu. Ide skôr o dodatočný vankúš likvidity, ktorý dokáže nástup hlbokej korekcie časovo výrazne odsunúť.
Megakoncentrácia?
K stabilite trhu prispieva aj solídna kondícia najväčších firiem a neúprosné prúdenie hotovosti do technologického segmentu. Dnešné megaspoločnosti disponujú vysokými maržami a rozsiahlou hotovostnou rezervou. Predstavujú v podstate monetárne pevnosti, ktoré generujú stovky miliárd dolárov voľného cash flow a minimálny čistý dlh.
Vyššie úrokové sadzby im neubližujú tak ako menším podnikom. Naopak, z vkladov a krátkodobých dlhopisov inkasujú miliardové úrokové výnosy. Na rozdiel od technologickej bubliny z roku 2000 tak dnešný trh stojí na reálnych ziskoch, nie iba na očakávaniach.
Dôležité je aj uplatňovanie mechanizmu vlastného odkupovania akcií. Veľké technologické firmy popri masívnych investíciách do infraštruktúry umelej inteligencie naďalej vracajú časť voľného cash flow akcionárom prostredníctvom spätných odkupov akcií. Tento proces znižuje počet dostupných akcií v obehu, čo umelo zvyšuje zisk na akciu a vytvára neustály dopyt po ich účastinách.
Napríklad Nvidia v druhom štvrťroku svojho fiškálneho roka 2027, teda v období končiacom 26. júla 2026, výrazne zvýšila objem kapitálu vracaného akcionárom. Na buybacky a dividendy použila spolu približne 26 miliárd dolárov.
Aktuálne sa však darí širšiemu spektru spoločností aj mimo najväčších technologických mien. Kým podľa marcovej správy portálu finančnej skupiny Kalkine skončilo viac ako 40 percent akcií indexu S&P 500 v poklese o viac ako 20 percent zo svojich maxím, dnes je situácia odlišná.
Naratív podpovrchovej korekcie oslabujú augustové dáta spoločnosti FactSet, ktoré uvádzajú, že 86 percent spoločností indexu, ktoré už vykazovali, prekonalo odhady zisku na akciu. To predstavuje najvyšší podiel od druhého kvartálu 2021. Okrem toho rast ziskov indexu dosiahol veľmi vysokú úroveň, a to aj bez započítania pôsobivých výsledkov spoločností Alphabet a Amazon.
Na zníženie nebezpečnej koncentrácie poukazuje aj porovnanie výkonnosti rovnomerne váženého indexu S&P 500 Equal Weight s jeho klasickou alternatívou. V roku 2026 totiž kapitalizačne vážený index ťahá za kratší koniec, keď si k 26. augustu pripisuje zhodnotenie len vo výške 12,37 percenta oproti 15,95 percenta pre rovnomerne vážený náprotivok.
Zdroj: S&P Global Market Intelligence, Fortune.
Rovnomerne vážený index S&P 500 Equal Weight v roku 2026 prekonáva kapitálovo váženú alternatívu S&P 500.
Zdroj: S&P Global Market Intelligence, Fortune
Ďalším mechanizmom, ktorý do procesu vstupuje je umelá inteligencia ako investičný príbeh s nekonečným horizontom. Investície do AI fungujú ako katalyzátor budúceho rastu.
Aj keď hospodárske ukazovatele naznačujú spomalenie spotreby, trh naďalej odpúšťa vysoké ocenenie tým firmám, ktoré dominujú v infraštruktúre pre umelú inteligenciu.
Investori totiž započítavajú očakávanú produktivitu na viac rokov dopredu. Pokiaľ technologické firmy napĺňajú alebo prekonávajú očakávania v tržbách, na trhu absentuje dôvod na výpredaj.
Treba pripomenúť aj to, že systémové riziko spočívajúce v koncentrácii časti trhovej kapacity do úspechu úzkej skupiny subjektov je na trhu naďalej prítomné. Ak by prišlo k skutočnému zlyhaniu hospodárenia niektorých z týchto gigantov, situácia by mohla vyzerať inak.
Nákupy pri poklese
Za oddialením trhového poklesu môže do určitej miery stáť aj mechanizmus nákupu pri poklese – buy the dip. Počas posledných rokov si milióny drobných investorov osvojili návyk využiť každý menší pokles cien na nový nákup. Tento fenomén sa naplno rozmohol po marci 2020 a stal sa štrukturálnym znakom trhu.
Správa Citadel Securities uvádza, že retail v prvej polovici roka 2026 nakupoval počas poklesových dní približne 3,5-násobok svojho priemerného denného objemu.
V situácii, keď inštitúcie začínajú byť opatrné a pomaly znižujú svoje pozície, neustály prítok menších nákupných objednávok absorbuje predajný tlak a bráni tomu, aby sa bežné zakolísanie trhu ihneď zmenilo na reťazový výpredaj.
Zvyk nákupu poklesu vynikajúco funguje na dlhodobo rastúcom trhu. Skutočnou skúškou pre túto stratégiu by však bol dlhotrvajúci bear market spojený s recesiou a rastom nezamestnanosti, keď by drobným investorom mohla dôjsť voľná hotovosť či psychologická ochota ďalej riskovať.
Opčná stratégia
Do hry na oddialenie nástupu prípadnej korekcie vstupuje aj zvýšenie objemu obchodov s krátkodobými opciami. V posledných rokoch patrí tento typ obchodovania k dôležitým štrukturálnym silám, ktoré tlmia krátkodobú volatilitu a bránia rýchlemu príchodu pádu.
Pri nákupoch call opcií drobnými investormi môže hedging tvorcov trhu, ktorí sa snažia zostať rizikovo neutrálni, vytvárať sekundárny mechanický tlak na podkladové akcie. Ten tlačí ich ceny nahor alebo ich drží v momentoch, keď by podľa fundamentov mali klesať.
Hranica tohto efektu spočíva v obmedzenej kapacite retailových zdrojov. Tento likviditný vankúš funguje dovtedy, kým majú drobní investori voľný kapitál a kým pretrváva viera, že každý pokles sa rýchlo otočí. Len čo akumulovaný tlak nepriaznivých faktorov prekoná určitú hranicu a nákupy poklesov prestanú generovať zisk, kapacita drobných investorov sa vyčerpá.
Každopádne, prítomnosť masívnej skupiny nových investorov a ich kapitálu pravdepodobne pôsobí ako jeden z faktorov, ktoré predlžujú záverečnú fázu trhového cyklu a posúvajú moment prípadného prepadu ďalej do budúcnosti.
Blázon v sprche
Ďalší z faktorov, ktoré v súčasnosti brzdia nástup krachu, môže predstavovať aj zaostávajúci účinok monetárnej politiky. Centrálne banky v rokoch 2022 a 2023 zvyšovali úrokové sadzby s cieľom krotenia rastúcej inflácie. Podobný zásah síce vplýva na firmy a domácnosti negatívne, avšak mnohé z nich mali zafixované staré výhodné úvery na niekoľko rokov.
Úrokový šok ich preto zasiahne až postupne, keď bude dobiehať splatnosť starých dlhov a subjekty budú musieť refinancovať za podstatne vyššie úroky.
Tento jav v minulosti opísal známy ekonóm Milton Friedman, keď tvrdil, že zmeny úrokových sadzieb sa do reálnej ekonomiky premietajú s dlhým a nepredvídateľným oneskorením. Centrálne banky vtedy svojou metaforou prirovnal k „bláznovi v sprche“, ktorý nedokáže správne nastaviť teplotu vody.
Keď dnes centrálne banky vidia, že vysoké sadzby z minulosti začínajú konečne brzdiť ekonomiku a refinancovanie robí firmám problémy, prestávajú sadzby zvyšovať. To sa nakoniec udialo aj na poslednom zasadnutí Federálneho výboru pre operácie na otvorenom trhu, ktorý sa rozhodol zachovať stanovené cieľové rozpätie.
Pre akciový trh je rozhodujúca budúcnosť. Keď investori vidia, že centrálna banka už sadzby nezvyšuje, prípadne naznačuje ich pokles, započítajú to do cien akcií okamžite. Očakávajú totiž, že toto znižovanie príde včas a zachráni firmy pred vlnou bankrotov.
Samotný efekt na trhu zrejme nezostane nadlho. Fed síce na júlovom zasadnutí sadzby ponechal bez zmeny, no očakávania ďalšieho vývoja sa odvtedy posunuli. Pretrvávajúca inflácia a jastrabia komunikácia predstaviteľov centrálnej banky dokonca zvýšili očakávania, že v septembri môžu sadzby opäť rásť.
Svoju úlohu v očakávaní príchodu trhového krachu zohráva aj mediálna asymetria. Správy o blížiacej sa kríze prirodzene generujú vyššiu čítanosť než informácie o stabilnom raste.
Aj v prípade, že prezentovanie názorov permabearov dostáva v médiách rovnaký priestor, ako u ich býčích kolegov, katastrofické scenáre majú vyššiu rezonanciu. To môže vytvárať skreslený dojem neustále hroziaceho kolapsu.
Držitelia akcií by preto k trhovým správam mali pristupovať bez emócií a s vedomím odkazu Petera Lyncha, ktorý v tejto súvislosti poznamenal, že snaha predvídať korekcie stála investorov v priebehu histórie viac peňazí než korekcie samotné.
Riziko obojsmernosti
Na záver si dovolím poskytnúť krátku úvahu. Súčasné, zdanlivo „nezničiteľné“ nastavenie trhov nemôže a ani nebude trvať večne. Korekcie sú neoddeliteľnou súčasťou investovania a skôr či neskôr na trh prídu. Aj keď dnes existuje mnoho dôvodov, ktoré ich nástupu bránia, nemožno očakávať, že z trhu vymiznú.
Mechanizmy a procesy, ktoré dnes držia ceny hore, fungujú rovnako aj opačným smerom. Ak by napríklad nastal masívny odliv kapitálu z pasívnych fondov v dôsledku vlny penzijných výberov alebo dlhšieho obdobia lepších výsledkov aktívnych správcov, rovnaká mechanická logika by mohla ceny tlačiť späť. Podobné je to aj s naratívom transformačnej sily technologických firiem.
Trh sa stal citlivejším miestom na správy o smerovaní tokov kapitálu. Súčasná odolnosť búrz preto nie je zárukou trvalej stability, ale skôr dôsledkom aktuálnej rovnováhy medzi prílevom úspor, ziskovosťou firiem a politikou centrálnych bánk.
Avšak snaha reagovať na každý mediálny titulok sa dlhodobo ukazuje ako kontraproduktívna a vedie skôr k emocionálnym, zle načasovaným rozhodnutiam.
S dlhodobo lepšími výsledkami sa spája najmä stanovenie jasnej investičnej stratégie, správne nastavený časový horizont, dôraz na náklady a daňovú optimalizáciu, efektívne riadenie rizika a disciplinovaná exekúcia bez emocionálnych odchýlok. S trochou šťastia a priazne makroekonomického prostredia by sa nám to malo podariť.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.