Z pohľadu menovej politiky je zase kľúčové, či clá oslabujú rast alebo zvyšujú infláciu.
Najväčšie ekonomické náklady zo zavedenia ciel nesie samotná krajina, ktorá ich zavádza. Odhadovaný pokles amerického hrubého domáceho produktu pri 10-percentnom cle dosahuje 0,6 až 0,8 percenta, čo je približne dva- až trikrát väčší vplyv ako v eurozóne. Inflácia v USA sa podľa väčšiny odhadov zvyšuje o 0,3 až 1,1 percentuálneho bodu (p. b.), zatiaľ čo v eurozóne sa v zásade nezmení. Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Pripomenuli, že po prezidentských voľbách v roku 2024 zaviedla nová americká administratíva rozsiahle clá na dovážaný tovar. Hoci veľkú časť z nich tento rok Najvyšší súd zrušil, vláda ich obnovila a základná sadzba zostala najmenej na úrovni 10 percent. Do Spojených štátov pritom smeruje viac ako pätina vývozu Európskej únie.
V novej štúdii sa preto analytici NBS pozreli na to, aký vplyv môžu mať tieto clá na americkú a európsku ekonomiku. Namiesto vlastného modelu porovnali viac ako 20 existujúcich simulácií od popredných medzinárodných inštitúcií. Ich výsledky zjednotili na spoločnom scenári plošného 10-percentného amerického cla.
„Clá pôsobia na krajinu, ktorá ich zavedie, a na jej obchodných partnerov odlišne. Tovar dovážaný do Spojených štátov zdražujú, čím tam zvyšujú infláciu. Pre Európu to znamená, že v Spojených štátoch bude menší záujem o naše produkty. Pre nás clá povedú skôr k zhoršeniu dopytu ako tlaku na vyššie ceny,“ priblížili analytici.
Zároveň upozornili aj na to, že vplyv ciel nebude vo všetkých európskych krajinách rovnaký. Na dôsledky americkej obchodnej politiky sú citlivejšie otvorené ekonomiky závislé od vývozu a odvetvia, na ktoré sa vzťahujú špeciálne sektorové clá. „V eurozóne je zraniteľné najmä Nemecko pre silné väzby na americký trh a zameranie na automobily, stroje a elektrotechniku. Tieto riziká platia aj pre Slovensko,“ podčiarkli.
Presná veľkosť vplyvu ciel zostáva neistá. Závisí totiž od toho, ako veľmi ich firmy prenesú do cien, ako sa prispôsobia dodávateľské reťazce, zmení výmenný kurz a zareagujú ostatné krajiny. Rozdiely medzi odhadmi súvisia aj s tým, ako jednotlivé modely zachytávajú mechanizmy, ktorými sa ekonomika novým podmienkam prispôsobuje.
Z pohľadu menovej politiky je zase kľúčové, či clá oslabujú rast alebo zvyšujú infláciu. „V eurozóne sa ich vplyv prejavuje najmä slabším zahraničným dopytom, neistotou a rizikom eskalácie, nie trvalým nárastom inflácie. Dlhší útlm dopytu by mohol vytvárať skôr protiinflačné tlaky. Clá by sa preto nemali automaticky považovať za dôvod na sprísnenie menovej politiky. Rozhodujúci bude ich vplyv na rast a cenový vývoj,“ doplnili analytici NBS.
