V rámci rubriky Money Brief ponúkame najdôležitejšie číslo, výrok a graf posledných dní. A polemiku o štátnom monopole na násilie.
Počas týždňa doznievalo rozhodnutie Národnej banky Slovenska, ktorá plánuje sprísniť podmienky pre hypotéky na investičné byty a uľaviť mladým žiadateľom. Najnovšie budú pod drobnohľadom úvery pre živnostníkov.
Tému hypoték živí aj rozhodnutie Európskej centrálnej banky. Tu však treba dodať, že na vývoj hypotekárnych úrokov majú rovnako dôležitý vplyv domáce inštitúcie.
Verejnosť prekvapila správa o úmrtí predajcu langošov z Kvetoslavova. Ten sa stal nedobrovoľne symbolom boja proti arogancii, ktorú prináša štátna moc. No pokojne môžeme povedať štátna moč. Príbeh bol totiž aj o mäkčeňoch, a hoci sa finančná správa napokon ospravedlnila, jej prvotná komunikácia pripomínala teritoriálne značkovanie územia.
V súlade s očakávaniami zvýšila vo štvrtok ECB všetky tri kľúčové úrokové sadzby zhodne o 25 bázických bodov.
Depozitná sadzba, pre jednodňové sterilizačné operácie, vzrastie na 2,25 percenta, pri hlavných refinančných operáciách je to 2,4 percenta a pri tých jednodňových bude od 17. júna činiť 2,65 percenta.
Ako jeden z najdôležitejších dôvodov spomína centrálna banka vojnu na Blízkom východe. „Výhľad je naďalej neistý, s rizikami rýchlejšieho rastu inflácie a pomalšieho hospodárskeho rastu. Celkové dosahy na infláciu a hospodársky rast v strednodobom horizonte budú závisieť od intenzity a trvania šoku cien energií, ako aj rozsahu jeho nepriamych a sekundárnych účinkov,“ vysvetľuje ECB.
V súvislosti s rozhodnutím o menovej politike sa automaticky objavujú správy o zdražovaní úverov na bývanie. Faktorov, ktoré majú vplyv na výšku hypotekárnych sadzieb, je však oveľa viac.
Mimoriadne dôležité je úročenie štátnych dlhopisov, keďže vlády súperia o bankové peniaze so záujemcami o kúpu nehnuteľnosti. A peňažné domy považujú štáty za bezpečnejších dlžníkov, úvery na bývanie sú teda – až na výnimky – vždy drahšie.
Potvrdzuje to aj situácia z mája. Už vtedy banky začali so zdražovaním úverov, hoci ECB sadzby nemenila. Vláda v Bratislave má na cenu úverov pre občanov nemenej dôležitý vplyv ako európsky regulátor.
Udalosť: rating je najhorší od vstupu do EÚ
Vplyv na úročenie štátnych dlhopisov má rating Slovenska. A ten je dnes najnižší prakticky od vstupu krajiny do EÚ, uvádza na blogu analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. „Kým v prvej dekáde tohto storočia sa vďaka reformám, integrácii do EÚ, NATO a eurozóny, prílevu investícií a rastu dôvery postupne zlepšoval, posledné roky priniesli opačný trend,“ poznamenáva.
Dodáva, že na prvý pohľad to nemusí znieť dramaticky. „Slovensko je stále v investičnom pásme a rating označený písmenom A vyzerá slušne. Problém je však trend. Za posledné tri roky sa hodnotenie krajiny zhoršovalo najrýchlejšie od obdobia po finančnej kríze. A to napriek tomu, že vláda prijala už tri konsolidačné balíčky,“ zdôrazňuje.
Pokiaľ bude tento negatívny trend pokračovať a Slovensko stratí A-čkový rating, mohlo by to podľa nej viesť k významnému nárastu refinančných rizík pre tuzemský dlh. „Slovensko by napríklad vypadlo z kľúčového benchmarkového ETF fondu rozvinutých ekonomík, čím by automaticky klesol dopyt po jeho dlhopisoch,“ varuje.
Kritická k vývoju verejných financií je aj Republiková únia zamestnávateľov. „Kým viaceré európske krajiny dokázali za posledných 15 rokov ozdraviť verejné financie a dostať sa k vyrovnaným rozpočtom či prebytkom, Slovensko zostáva prakticky na rovnakom mieste,“ odkazuje.
Únia pripomína, že v roku 2011 bol deficit Slovenska na úrovni 4,4 percenta HDP. V tomto roku bude deficit ešte vyšší, a to vo výške 4,6 percenta.
Súvisiacim problémom je aj podnikateľské prostredie. „Kým ostatné krajiny V4 napredujú, Slovensko zaostáva. V prepočte na obyvateľa získalo Poľsko takmer o 80 percent viac priamych zahraničných investícií ako Slovensko. Česko a Maďarsko dosiahli ešte lepšie výsledky,“ pripomína prezident únie Miroslav Kiraľvarga.
Dodáva, že firmy sú dnes v neistote. Brzdia investície, odkladajú rozvoj a obávajú sa prijímať nové úvery. Dôvodom je kombinácia konsolidácie verejných financií, rastúceho daňového a odvodového zaťaženia, vysokých cien energií a zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia.
Výrok: nestačí sa to iba naučiť
„Keď som na Oxforde písal prvý test, veril som, že budem mať aspoň 90 percent. Odpovede na otázky som poznal. Nakoniec som dostal iba 52 percent. Na to, aby som prešiel, bolo potrebných 50 percent. Ako som sa dozvedel, aby niekto získal 90 percent, nestačí poznať odpovede, ale musí na otázky ponúknuť originálne riešenie.“
Popredný slovenský kardiológ a med-tech inovátor Allan Böhm poukázal na Forbes Business Feste na dôležitý rozdiel vo vzdelávaní na Slovensku a v zahraničí. A naznačil, že naša krajina by sa mala týmto prístupom inšpirovať.
Mnoho študentov poukazuje na neslávne známy aforizmus „nemusíte tomu rozumieť, stačí, aby ste sa to naučili“, ktorý je, žiaľ, základom domáceho školstva. Aj preto pätina slovenských vysokoškolákov radšej študuje v zahraničí.
Pointa je však prekvapujúca. Práve Česko, ktoré považujeme za lepšiu voľbu pre našich študentov, tiež zápasí s problémami.
„Pre rozvinutie talentov mladých ľudí je kľúčové, aby sa pohybovali v motivujúcom a inšpiratívnom prostredí. A práve v tom je možno skrytý jeden z dôvodov, prečo je mladých vedeckých talentov v Česku menej, ako by mohlo byť.“
Sú to slová z analýzy Hospodářskych novin, veľavravne nazvanej Česko prichádza o Einsteinov. Prečo české školstvo nevie nájsť a rozvíjať talentované deti?
A naši susedia pritom majú výhodu, že im zachraňujeme vedu a vzdelávanie exportom slovenských talentov.
Graf: Slovensko si pohoršilo
V medzinárodnom Indexe bohatstva národov si Slovensko pohoršilo o jedno miesto a zo 40 porovnávaných krajín skončilo na 33. mieste.
Rebríček, ktorý zostavuje poľský think tank Warsaw Enterprise Institute, porovnáva štáty na základe ekonomiky súkromného sektora vyjadreného v parite kúpnej sily na obyvateľa a podľa kvality verejných výdavkov.
Ako pripomína Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, ktorý na porovnávaní participuje za Slovensko, získali sme 594 bodov. „Dvestošesťdesiattri reflektovalo veľkosť súkromnej ekonomiky, teda súkromnú spotrebu a súkromné investície, zvyšných 331 odrážalo hodnotu verejných služieb,“ spresňuje.
Zdroj: WEI/KI
Na čele rebríčka sú USA pred Nórskom a Švajčiarskom. V kategórii výkonnosti súkromnej ekonomiky bolo Slovensko na 32. mieste. „Väčšinu súkromných výdavkov tvoria výdavky domácností skôr ako súkromné investície. Slovensko má jeden z najnižších pomerov súkromných investícií voči súkromnej spotrebe,“ pripomína.
Pri kvalite verejných výdavkov sme skončili na 25. mieste. V tejto kategórii sme predbehli aj celkového víťaza USA, ktoré boli až 32. mieste. Za nami sa v rebríčku nachádzajú napríklad Maďarsko, Poľsko, Izrael a Portugalsko. No my zaostávame napríklad za Českom, Rakúskom a výraznejšie za Estónskom.
Hoci sme si o jednu priečku polepšili, na chvoste sa naša krajina nachádza aj v Indexe prosperity, ktorý vydala Slovenská sporiteľňa. Prvé je Švédsko, Slovinsko je piate, Poľsko 12. a Česko 15. Za nami je Maďarsko, ktoré skončilo na 24. mieste.
Hlavná ekonómka Mária Valachyová pripomína, že nás „budú výrazne ovplyvňovať demografické zmeny, najmä starnutie populácie, momentálny odchod mladých ľudí do zahraničia a stále nedostatočný prílev zahraničných pracovníkov na Slovensko“.
Dodáva, že potrebujeme investovať do kvalitnejšieho školstva, inovácií a výskumu, posilniť inštitúcie a zvýšiť dôveru v budúcnosť krajiny a v samých seba. „Musíme zlepšiť aj svoju pripravenosť na využívanie umelej inteligencie,“ dodáva.
Polemika: s langošom proti štátu
V ostatných dňoch sa udiali dve zdanlivo nesúvisiace udalosti. Aktuality.sk informovali o tom, že syn Roberta Fica dostáva peniaze od straníckej eseročky, do ktorej tečú štátne príspevky. Robert Kaliňák pobavil vysvetlením, že vládne peniaze sa „transformovali“ na stranícke.
V rovnakom čase sa objavila informácia o úmrtí Antonína Pašeka, predajcu langošov z Kvetoslavova. Podnikateľ sa stal známym pre pokutu za chýbajúcu diakritiku na daňovom doklade. Hoci sa mu šéf finančnej správy nakoniec ospravedlnil, muž sa stal symbolom nezmyselnej šikany zo strany štátu, ktorá ostro kontrastuje s prehliadaním káuz „našich ľudí“.
Obe udalosti majú tri roviny.
Prvou je legálnosť a etika. Zdá sa, že takéto „transformovanie“ peňazí je legálne. Otázna je etika. Tu sa žiada pripomenúť, ako si poslanci SaS v politických začiatkoch plánovali prenajímať kancelárie za štátny príspevok v Liberálnom dome. Hoci sa celý proces javil legálny, pre kritiku verejnosti od toho ustúpili.
Pri Smere treba pripomenúť aktuálny komentár Transparency International. Organizácia tvrdí, že medializovaný problém s agentúrou Smeru zďaleka nespočíva len v presúvaní štátnych peňazí do vrecka premiérového syna Michala Fica.
„Stranícka agentúra Smeru, ktorú Fico mladší od januára 2024 riadi, je aj súčasťou problému krivenia transparentnosti volebných kampaní. Smer využíva agentúru na zakrývanie výdavkov na kampane, keď státisíce eur cez transparentný účet len prelieva do straníckej eseročky, ktorá už potom kampaň vedie mimo dohľadu verejnosti,“ upozorňuje Transparency.
Druhým rozmerom je vnímanie verejnosti. Voliči sociálnej demokracie si zrejme vedia pre nich nedostupný šesťtisícový mesačný plat vizualizovať jednoduchšie ako milióny stratené na predražených zákazkách a tendroch.
Podobné je to aj so smrťou predajcu langošov. Ten mal síce dlhodobé zdravotné problémy, ale časť verejnosti môže mať pocit, že za vážne zdravotné následky môže práve štát.
Tretím rozmerom je, že aj prípadne legálne toky verejných peňazí nie sú dobrovoľné. Aby štát mohol peniaze poslať napríklad stranám za voľby, musí ich niekomu zobrať. Trebárs podnikateľovi Antonovi Pašekovi a mnohým ďalším.
Ľudia si služby štátu neobjednávajú dobrovoľne, sú vynútené. Ide o takzvaný štátny monopol na násilie. Ak nezaplatíte dane, môžu prísť kukláči so samopalmi.
Politici radi zdôrazňujú, že náklady na sociálny štát majú platiť bohatí a podnikatelia. V skutočnosti platia najviac v pomere k príjmom predovšetkým zamestnanci. Aj živnostníci musia platiť odvody, i keď v konkrétnom mesiaci nedosiahnu dostatočné príjmy. A do tretice, cez vysokú DPH a spotrebné dane prispievajú na chod štátu.
Sociálny štát je tak na úkor ich životnej úrovne.
