Ekonomika SR by v roku 2023 mohla vzrásť o 1,5 %, v roku 2024 o 3 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť úroveň 10 %, v roku 2024 by mohla byť okolo úrovne 9 %.
Uviedol to v utorok (20. 12.) pri predstavení prognózy „Ekonomický vývoj a menový vývoj – zima 2022“ guvernér NBS Peter Kažimír, za účasti viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora.
„V budúcom roku by naša ekonomika mohla rásť okolo úrovne 1,5 %. V ďalšom roku, v roku 2024, by to mohlo byť vo výške 3 %. Predpokladáme, že tento rok skončíme s priemernou infláciou okolo 12 %. Priemerná inflácia v budúcom roku by mala dosiahnuť iba 10 %, čo je významný rozdiel oproti jesennej prognóze. V ďalších rokoch to stále nevidíme ružovo, v roku 2024 by priemerná inflácia mala byť niekde okolo úrovne 9 %,“ spresnil Kažimír.
2 min
2 min
Inflácia v eurozóne sa v júli priblížila k trom percentám. Potiahli ju najmä ceny energií
2 min
2 min
Carlsberg zvýšil zisk aj tržby, zlepšil celoročný výhľad
2 min
2 min
Geberit zvýšil tržby aj zisk, v obidvoch prípadoch prekonal odhady
3 min
3 min
Trumpova colná odysea pokračuje. Oznámil pozastavenie nových ciel USA voči Kanade
2 min
2 min
Home Depot prekvapil výsledkami. Američanom sa darí míňať na renovácie domov aj napriek útlmu bývania
2 min
2 min
J&T Banke klesol zisk o 11,4 percenta. Klientsky majetok však výrazne rastie
2 min
2 min
Wizz Air pridáva z Bratislavy ďalšiu novú linku, bude lietať do Sarajeva
2 min
2 min
BHP zvýšil zisk takmer o desatinu, potiahla ho meď
1 min
1 min
Všade samý miliardár: v Trumpovej vláde pôsobí rekordne veľa extrémne bohatých ľudí
2 min
2 min
Grécko do konca roka plánuje predčasne splatiť dlhy v objeme 13 miliárd eur, ušetrí na úrokoch
2 min
2 min
Fico chce zrýchliť zmenu vlastníctva v jadrovej spoločnosti. Zoštátnenie má prísť na jeseň
1 min
1 min
Poľsko bude do konca augusta uplatňovať cenový strop na benzín a naftu
3 min
3 min
Rast dlhu vyčerpal fiškálne možnosti, ďalšie krízy budú bolestivejšie, varuje rozpočtová rada
2 min
2 min
Sucho na Rýne a nízke hladiny ďalších nemeckých riek už ohrozujú dodávky v stavebnom sektore
3 min
3 min
Horúčavy výrazne škodia slovenským firmám, citeľne im klesajú tržby, vyčíslila NBS
„V zásade platí, že do roku 2025 by sme sa mali s plynom aj s elektrinou dostať na dvojnásobnú úroveň toho, čo momentálne platíme na úrovni domácností. To je relatívne veľa. Ide len o to, ako to rozložíme v čase. Čím menej dáme v súčasnosti, o to viac budeme musieť dávať v budúcnosti,“ upozornil Ódor.
Opatrenia pomôžu domácnostiam
Podľa prognózy NBS vládne opatrenia v oblasti cien energií budú v budúcom roku účinne brániť prepadu životnej úrovne obyvateľstva. Zamedzujú výraznému nárastu životných nákladov pre domácnosti, čím pravdepodobne odvrátia pokles ekonomiky, reálnych príjmov a kúpyschopnosti obyvateľstva v budúcom roku.
Vládne zásahy však majú podľa odhadu centrálnej banky cenu v podobe ťarchy na verejné financie a zvýšenej neistoty týkajúcej sa vývoja v ďalších rokoch. Do roku 2025 čaká domácnosti výrazné zvýšenie účtov za energie na základe trhových cien energií, ak tie zostanú na vysokých úrovniach.
Podľa NBS však stav verejných financií neumožňuje, aby vláda dlhodobo kompenzovala veľké rozdiely medzi trhovými a spotrebiteľskými cenami energií.
Tlak na verejný dlh
Verejný dlh by sa mal podľa prognózy NBS v nasledujúcich rokoch aj bez ďalších opatrení držať blízko hranice 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). V nasledujúcich rokoch očakáva centrálna banka zhoršenie hospodárenia verejného sektora.
Deficit by mal byť v roku 2023 na úrovni 5,9 % HDP a v roku 2024 až 5,5 % HDP, a to vplyvom opatrení na zmiernenie energetickej krízy a vysokej inflácie, ako aj vysokým rozsahom permanentných opatrení vlády.
V budúcom roku dlh podľa centrálnej banky ešte mierne klesne, ale NBS následne opäť predpokladá nárast dlhu z dôvodu vysokého očakávaného deficitu. V roku 2023 však môže byť podľa NBS opätovne zavedená dlhová brzda, ktorá by mohla klásť požiadavky na nižší dlh.
Výhľad ekonomického vývoja zostáva podľa centrálnej banky obklopený naďalej vysokou neistotou nad rámec vládnych politík. Dosah vojny na Ukrajine predstavuje najväčšie riziko pre ekonomiku. S tým je spojená otázka, ako si Európa poradí s energetickou krízou.
