19. septembra 2019

Nový spôsob dopravy v meste, dostupné bývanie pre všetky vrstvy obyvateľstva či lepšie nábrežie. To je niekoľko vecí, na ktorých by podľa nadšenca developmentu a humánneho geografa Adriana Gubča malo hlavné mesto Slovenska zapracovať, aby sa stalo sebavedomou a kvalitnou európskou metropolou. Čo si myslíte vy?

V roku 2014 založil blog podporujúci urbanizáciu a rozvoj Bratislavy. Pôvodný blog pod názvom YIMBY (pochádzajúci zo skratky medzinárodného hnutia nadšencov urbánneho rozvoja „Yes in My Back Yard“) v roku 2018 premenoval na YIM.BA (Yes in My Bratislava). Na Facebooku ho sleduje viac ako 8400 ľudí, na Instagrame takmer 3-tisíc. Jeho blogy si čítajú a komentujú ľudia, ktorých zaujíma rozvoj, plánované projekty a nová architektúra v hlavnom meste, ako aj profesionáli z oblasti developmentu či stavebníctva.

Adrian Gubčo (27) vyštudoval odbor humánnej geografie a špecializuje sa na geografiu miest. Začínal bakalárskym štúdiom v odbore Geografia a regionálny rozvoj na Prírodovedeckej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vzdelanie ukončil ako magister v odbore Sociálna geografia a regionálny rozvoj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

V oblastiach, ktoré sa zameriavajú na rozvoj mesta Bratislava, je aktívny od roku 2009. Ako člen Bratislavského okrášľovacieho spolku sa spolupodieľal na obnove hradieb a je koncepčným autorom prednáškovej série Bratislavské večery, zameranej na vzdelávanie v oblasti moderného rozvoja mesta.

Ako vysvetľuje na svojom blogu, humánni geografi sa venujú skúmaniu a analyzovaniu priestorových dát a vzťahov vrámci mestských sídiel. „Mesto netvoria len budovy, cesty a verejné priestory, ale hlavne ľudia a súbor ich vzťahov, aktivít a motivácií. Za kulisou stavebného materiálu mesta treba vždy vidieť človeka hľadajúceho spôsob, ako čo najlepšie uspokojiť potreby seba a svojich blízkych. Dobré mesto je také, ktoré k tomu dokáže poskytnúť podmienky, a to nielen pre úzku skupinu úspešných, ale pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva.“

Trojizbový byt od 410-tisíc. J&T Real Estate láme rekordy s cenami v chystanom mrakodrape

Občas si však pre svoje nadšenie pre nové stavebné projekty v Bratislave vyslúži aj kritiku či obvinenia, že je „hlásnou trúbou“ developerov. Z toho si ale ťažkú hlavu nerobí. „Každý má nejaký názor na rozvoj mesta. Akceptujem ich, no zároveň prezentujem svoj vlastný, ktorý sa snažím podporiť dobrými argumentami,“ hovorí Adrian Gubčo, ktorého aktuálne zamestnáva spustenie novinky na blogu YIM.BA, kde chce čoskoro okrem textov prinášať aj tematické videá.

Humánny geograf a zakladateľ blogu Yimba hovorí, čo Bratislava podľa neho stále „postráda“ a ako by sa to dalo napraviť.
Adrian Gubčo spustil svoj portál o nových stavebných projektoch v Bratislave v roku 2014. Foto: archív Adrian Gubčo

V roku 2016 sa so skupinou odborníkov začal podieľať na príprave dokumentu Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto, s ktorým na post primátora Bratislavy vlani úspešne kandidoval Matúš Vallo. Adrian bol v tejto publikácii spoluautorom kapitoly Rozvoj mesta a Metropolitný inštitút Bratislavy.

Ako rástli výškové budovy v Bratislave? Od Manderláka po mrakodrap Eurovea Tower

„Hlavné mesto Slovenska sa aktuálne rozvíja najvýraznejšie za posledné desaťročia, vďaka čomu sa mnohé zanedbané lokality menia na moderné štvrte s príťažlivými verejnými piestranstvami,“ uviedol Adrian Gubčo pre Forbes Slovensko. „Metropola však naďalej čelí mnohým výzvam, ktoré potrebuje nutne prekonať, aby sa stala skvelým miestom pre život.“

Čo teda podľa neho potrebuje hlavné mesto Slovenska, aby dosiahlo štatút „sebavedomej európskej metropoly“?

Tu je jeho sedem postrehov o tom, čo Bratislava podľa neho stále „postráda“ a ako by sa to dalo napraviť.

1. Vízia

Mnohokrát opakované, no stále dôležité slovo – Bratislava sa rozvíja do veľkej miery organicky, bez ujasnenej koncepcie alebo vízie, akým mestom chce byť. Má ísť o finančné centrum? Kreatívnu metropolu? Inovačné mesto, kde sa rozvíja IT priemysel? Ako sa vysporiada s klimatickými zmenami? Na všetky tieto otázky potrebujeme odpoveď a pre tú potrebujeme množstvo dát a podkladov. Nedávno vznikla kapacita, ktorá má túto víziu vytvoriť, v podobe Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB). Uvidíme, či ju MIB skutočne načrtne.

2. Dostupné bývanie

Hlavné mesto Slovenska čelí klesajúcej dostupnosti bývania, ktorá je hrozbou pre lokálnu ekonomiku aj kvalitu života. V dobrom meste žijú obyvatelia všetkých profesií a príjmových skupín ako dobre fungujúci a vzájomne sa dopĺňajúci systém. Ak niečo z neho nefunguje, vznikajú problémy: v našom prípade sú ľudia vyháňaní na predmestia, čo vedie k zaberaniu ornej pôdy, znehodnocovaniu zdrojov pitnej vody, sociálnemu vylúčeniu, zaťažovaniu verejných rozpočtov a – čo je najviditeľnejšie – k dopravným problémom. Nakoľko zaťaží dopravnú sieť 200 rodín v nájomnom mestskom dome v dostupnosti služieb a verejnej dopravy a nakoľko 200 rodín z domčekov na predmestí? A to je len jeden projekt…

3. Urbanizácia „brownfield“ oblastí

Mesto potrebuje viac bytov, no kapacity nemôžu vznikať na predmestiach. Bratislavu tak treba zahustiť. Najlepším spôsobom je premeniť takzvané „brownfields“, nerozvinuté oblasti či bývalé výrobné areály, na polyfunkčné mestské štvrte. Existujúce priemyselné zóny majú nezriedka dobré dopravné napojenie, sú v blízkosti občianskej vybavenosti, ich premenou dôjde k odstráneniu environmentálnych záťaží a naostatok dôjde k estetizácii mesta. Plochy ako Istrochem, Zváračský ústav alebo zóna Mlynské nivy poskytujú priestor pre desiatky tisíc ľudí.

4. Rýchlejšie povoľovanie a lepšia legislatíva

V Bratislave by azda vznikalo aj viac dostupnejších bytov a lepších štvrtí, no sami si strieľame do nohy zbytočne zložitou legislatívou a siahodlými povoľovacími procesmi, ktoré nemajú vo vyspelej Európe – s výnimkou Česka – obdobu. Je nutné okamžite začať dodržiavať lehoty, zjednodušiť a ujasniť územný plán, obmedziť počet krokov v povoľovacom procese a niektoré nariadenia a normy – napríklad o preslnení bytov alebo minimálnom počte parkovacích miest – od základu prekopať alebo jednoducho vypustiť. Inak budeme pokračovať v opakovaní minulých chýb a budovať nepríjemné, drahé a dopravne zaťažené mesto.

5. Dobrá výšková koncepcia

Hlavné mesto je dnes už mestom výškových budov, kde onedlho pribudne prvý mrakodrap. Týmto charakterom sa odlišuje od väčšiny stredoeurópskych metropol. Napriek tomu, pri diaľkových pohľadoch je zrejmé, že panoráma mesta je rozbitá a aj vznikajúce nové centrum mesta (downtown) pôsobí ako hradba rovnako vysokých veží. Mesto by tak malo urýchlene prijať novú výškovú koncepciu, ktorá umožní v centre stavať aj vyššie budovy, určí uzly, kde sú možné ďalšie dominanty, a nateraz úplne utlmí výstavbu výškových budov mimo týchto zón. Po rokoch chaosu je čas, aby sa do podoby mesta vrátila rovnováha a estetika.

6. Lepšie nábrežie

Nábrežia rieky Dunaj sú najdôležitejším priestorom v meste, čo dokazuje popularita projektov, ktorým sa darí vypredávať byty za najvyššie sumy v Bratislave. Bohužiaľ, v dobrej kvalite je len časť bratislavských nábreží, čo sa musí zmeniť. Mesto by malo vypísať architektonickú súťaž – tú najkvalitnejšiu, aká tu kedy bola – aby získalo verejný priestor, ktorý bude odrzkadľovať význam mesta, rieky, územia okolo Dunaja, ale aj budúce ambície slovenskej metropoly. Bez dobre vyriešeného nábrežia nebude Bratislava nikdy kompletná.

7. Nový spôsob dopravného správania

Dopravu považujú mnohí za najväčší problém Bratislavy, ďalší hovoria, že ju vyriešia nové obchvaty, mimoúrovňové križovatky, parkovacie domy alebo metro. V skutočnosti je však hlavná zmena v nás: treba zmeniť dopravné správanie. Naozaj nie je potrebné vždy a všade chodiť autom, staršie dieťa sa už dostane do školy aj samo, v mnohých štvrtiach je bicykel použiteľná forma dopravy počas väčšiny roka a verejná doprava nie je až taká zlá a zlepšuje sa. Skúste to a uvidíte. Výsledok pocítime všetci na menej plnom, menej bariérovom, menej hlučnom a menej znečistenom meste.

Viac realitných tém, nielen z Bratislavy, nájdete v aktuálnom septembrovom vydaní magazínu Forbes.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk