Slovensko má novú najvyššiu budovu. Vežiak Nivy Tower, ktorý sa nachádza na bratislavskej ulici Mlynské nivy, sa týči do výšky 125 metrov. Onedlho by ho však mal prekonať prvý slovenský mrakodrap Eurovea Tower. S výškou 168 metrov sa dostane na úroveň newyorských mrakodrapov zo začiatku 20. storočia. Prinášame prehľad najvyšších budov od čias Manderláka s ilustráciami Zuzany Kráľovičovej.
Manderla. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Obchodný a obytný dom Manderla (1936)
45 metrov
Podnikateľ a mäsiar Rudolf Manderla sa inšpiroval mrakodrapmi v Chicagu, keď nechal v Bratislave postaviť svoj mrakodrap. Jedenásťposchodová stavba siahala síce len do výšky 45 metrov (vtedy bola už najvyššou budovou sveta 381 m vysoká Empire State Building v New Yorku), no v čase vzniku bola kontroverznou dominantou, proti ktorej protestovali mnohí mešťania. Obchodný a obytný dom Manderla, ktorý pre podnikateľa navrhli architekti Christian Ludwig a Ernst Spitzer a postavila firma Alexandra Feiglera a spoločnosť Pittel & Brauswetter, sa po dostavaní stal najvyššou budovou v Československu.
Ústredná poštová správa. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Ústredná poštová správa (1952)
50 metrov
Výstavba Manderláka u nás preteky o najvyššiu výškovú budovu nespustila. V 50. rokoch ho však v centre Bratislavy prerástla Ústredná poštová správa. Štátnu zákazku realizovali od roku 1946 architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič, pričom vychádzali z výsledkov medzinárodnej architektonickej súťaže o podobe dnešného Námestia slobody z roku 1942. Jedenásťposchodovú budovu týčiacu sa do výšky 50 metrov dokončili až v roku 1952. Pôvodne sa počítalo s tým, že bude mať až 17 podlaží, no po kritike, že by clonila výhľadu na Bratislavský hrad, jej v projekte z výšky odkrojili. Dnes v budove sídli ministerstvo.
Hotel Kyjev. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Hotel Kyjev (1973)
65 metrov
V pláne bol už v roku 1960, dostavali ho však až o trinásť rokov neskôr – Hotel Kyjev, v čase svojho vzniku najvyššia budova Bratislavy. Devätnásťposchodový hotel siaha do výšky 65 metrov. Navrhol ho slovenský architekt Ivan Matušík ako súčasť komplexu prepojeného s obchodným domom Prior. Po revolúcii hotel pomaly chátral, definitívne ho zavreli v roku 2011. Už v roku 2007 sa pritom plánovala jeho asanácia, dnes mesto rokuje s majiteľom budovy, spoločnosťou Lordship, o rekonštrukcii budovy v rámci pretvorenia celého Kamenného námestia.
Od Manderláka až po prvý mrakodrap na Slovensku. Takto rokmi rástli najvyššie budovy v Bratislave. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Budova Československej televízie. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Budova Československej televízie (1975)
108 metrov
Takmer tri desaťročia vydržal vežiak z Mlynskej doliny na tróne pre najvyššiu budovu Slovenska a aj potom ho prekonali len o tri metre. Pôvodne budova Československej televízie bola v čase vzniku dokonca najvyššou v celom Československu. V súťaži o nový komplex pre sídlo televízie v Bratislave uspel už v roku 1961 architekt Jozef Struhař, 28-poschodovú budovu s výškou 108 metrov dostavali v roku 1975. Dnes stavba patrí RTVS, po rokoch, keď bola budova v nevyhovujúcom stave, ju v roku 2015 uzavreli a jej ďalšia budúcnosť je nejasná.
Budova Národnej banky Slovenska. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Budova Národnej banky Slovenska (2002)
111 metrov
Dominantou hlavného mesta na začiatku 21. storočia sa stala budova Národnej banky Slovenska, ktorá vzišla z víťazného projektu architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z roku 1996. Centrála banky má 33 poschodí a vypína sa do výšky 111 metrov. V jej útrobách sa nachádza až 23 výťahov. Titulom najvyššej budovy na Slovensku sa pýšila do roku 2016, keď ju o meter prerástli veže Panorama Towers, ktoré vyrástli pri ďalšej výškovej budove Tower 115 (pôvodne v roku 1984 postavené Presscentrum s výškou 104 metrov).
Nivy Tower. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Nivy Tower (2019)
125 metrov
Len v júli tohto roku dosiahla svoju konečnú výšku 125 metrov budova Nivy Tower, ktorá sa bude týčiť nad novou bratislavskou autobusovou stanicou. Developer HB Reavis ponúkne na jej 29 podlažiach najmä priestory pre kancelárie, aj keď na prízemí budú i obchody a na najvyššom poschodí zase reštaurácia a vyhliadková terasa, do ktorej hostí vyvezú najrýchlejšie výťahy v krajine. Architektom projektu je britská kancelária Benoy a veža by mala byť kompletne dostavaná ešte v priebehu tohto roka. V New Yorku stála podobne vysoká budova už v roku 1889 (Park Row Building, výška 119 m).
Eurovea Tower. Ilustrácia: Zuzana Kráľovičová
Eurovea Tower (2022)
168 metrov
Prvý skutočný mrakodrap (budova nad 150 metrov) bude mať Slovensko približne o tri roky. V rámci výstavby druhej etapy projektu Eurovea vyrastie aj 168 metrov vysoká Eurovea Tower z dielne architektov GFI. Developerom je spoločnosť JTRE a na 46 poschodiach ponúkne najmä bývanie – dohromady až 389 bytov. Bratislava tak rozšíri počet miest v Európe s mrakodrapmi, v súčasnosti je ich približne 25. Najvyšším mrakodrapom Európy je momentálne Lakhta Center (462 metrov) v ruskom Petrohrade, v rámci Európskej únie je to londýnsky Shard (309 metrov).
