28. septembra 2017

Prečo robíme chyby pri rozhodovaní a prečo aj múdri ľudia robia hlúposti? Behaviorálna ekonómia sa zaoberá ľudským rozhodovaním a skúma vedomé a podvedomé chyby, ktoré pri ňom robíme. Ukazuje sa, že chyby pri rozhodovaní nie sú náhodné. Naopak, rovnaké chyby zvykneme dokola opakovať.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa dopúšťame chýb, je, že na naše rozhodnutia vplývajú dve sily. Vedci ich nazvali systém 1 a systém 2 alebo pilot a autopilot. Keď robíme zložitejšie rozhodnutie, mali by sme použiť pilota, a teda zanalyzovať situáciu. No myslenie je náročné a evolučne máme vžité rôzne zjednodušenia a skratky v rozhodovaní, ktoré nevieme vypnúť. Do vedenia sa dostáva autopilot.

Ak si uvedomíme, že pri rozhodovaní podvedome podliehame chybám, dokážeme ich vedome rozoznať a predísť im. Výsledkom budú lepšie rozhodnutia. O najčastejších siedmich chybách sme hovorili s Matejom Šuchom, zakladateľom konzultačnej firmy v oblasti behaviorálnej ekonómie MINDWORX.

1. chybaUtvrdenie sa vo vlastnej pravde. Podvedome hľadáme informácie, ktoré potvrdia naše presvedčenia. To má okrem iného za následok, že chybne pristupujeme k vyhodnocovaniu dát a hypotéz. Predstavte si, že vo firme zadáte úlohu zanalyzovať určitý problém trom ľuďom. Od jedného z nich dostanete výsledky, ktoré presne zodpovedajú vašim odhadom. Odrazu im začnete prikladať väčšiu dôležitosť a vedome i podvedome budete hľadať pri ďalších dvoch nezrovnalosti.

2. chyba – Ukotvenie. Máme podvedomú tendenciu naviazať sa na prvú informáciu, ktorú dostaneme. Ak ste šéf a chcete mať dobrý brainstorming, nehovorte svoj názor na začiatku. Ako autorita ich všetkých ukotvíte. Radšej ich dopredu vyzvite, aby sa nad problémom zamysleli ešte pred stretnutím. Nebudú ničím ovplyvnení a diskusia prebehne úplne inak a lepšie.

3. chyba – Averzia k strate. Vezmite si situáciu, že sa firma dostane do straty a manažér sa rozhoduje medzi dvomi alternatívami. Buď spraví rozhodnutie, ktoré bude znamenať, že firma ukončí rok s malou, ale istou stratou. Alebo spraví rizikové rozhodnutie, ktoré môže firmu dostať do plusu, ale zároveň je veľká šanca, že straty ešte znásobí. Averzia k strate spôsobí, že manažér bude náchylný vybrať si rizikové rozhodnutie, ktoré môže firmu zruinovať, lebo vidí aspoň malú šancu vyhnúť sa koncoročnej strate.

4. chyba – Veľkosť vzorky, z ktorej pochádzajú dáta, nie je dostatočná, aby ste spravili správne rozhodnutie. K takýmto skresleniam môže prísť napríklad pri malých prevádzkach. Nie preto, že by fungovali zle. Sú však príliš malé, aby sme na základe ich výsledkov dokázali implikovať riešenia a postupy aj na väčšie prevádzky bez rizika pochybenia.

5. chyba – Rozhodujeme sa podľa toho, čo nám napadne ako prvé a začneme tomu veriť. Máme tendenciu prikladať vyššiu váhu a pravdepodobnosť informáciám, ktoré sú hneď v pamäti dostupné, v porovnaní s informáciami, na ktoré si spomenieme ťažšie. To často spôsobuje mylné vyhodnocovanie minulých udalostí, výkonov, alebo zásluh. Žijete v domácnosti s partnerom a máte pocit, že sa venujete domácim prácam viac ako vaša polovička? Čo spraviť, ak máte tento pocit obaja. Realitou však je, že si oveľa ľahšie spomeniete na to, čo ste robili vy, než na to čo robil ten druhý, keď ste neboli s ním. Riešením problému môže byť presné rozdelenie domácich prác, vďaka čomu odstránite vlastné i partnerove dohady.

6. chyba – Nemeňme názory na základe jednorazovej odchýlky. Ak dá futbalista v zápase päť gólov, budete očakávať, že aj v ďalšom dosiahne rovnaký počet zásahov? Nie, logicky. Každému je jasné, že to bol extrém a vráti sa k svojmu štandardu. V takejto situácii tomu ľudia rozumejú. Ak však obchodný manažér dva mesiace po sebe výrazne prekročí svoj plán, manažér má mylnú tendenciu navýšiť mu ciele. Môže to mať devastačné následky. Dôvodom je náhodnosť, ktorá je do istej miery všade prítomná. Často ju neberieme do úvahy, čo spôsobuje chybné nastavovanie výkonnostných cieľov alebo skreslené hodnotenie minulých výkonov.

7. chyba – Nepreceňujme vlastné schopnosti. Ľudia ľahko nadobúdajú ilúziu kontroly nad vecami, nad ktorými kontrolu nemajú. Ak sa vám podaria dve dobré manažérske rozhodnutia v rade, môžete získať pocit, že sa už do toho začínate dostávať a pri tom to mohlo byť len šťastie. Samozrejme, je dobré, ak vám to zvýši sebavedomie. Nenechajte sa tým ale prevalcovať. Pri rozhodnutiach by ste mali i naďalej brať do úvahy aj to, čo hovoria iní a zvažovať situáciu z viacerých uhlov pohľadu.