5. apríla 2019

Po smrti novinára Jána Kuciaka a archeologičky Martiny Kušnírovej zorganizovali najväčšie protesty v dejinách moderného Slovenska. A vo svojom boji  Za slušné Slovensko pokračujú ďalej. Juraj Šeliga a Karolína Farská nevylučujú, že v budúcnosti vstúpia do politiky, Šeliga už dostal ponuky od troch subjektov. Pre Forbes potvrdil, že sa tento týždeň rozprával aj s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý zakladá novú politickú stranu.

Pred prezidentskými voľbami absolvovala iniciatíva Za slušné Slovensko cestu po regiónoch, kde ste diskutovali, prečo je potrebné ísť voliť a rozdávali noviny s informáciami o mandáte prezidenta. Čo bol pre vás najsilnejší moment týchto dvoch týždňov?

Karolína: Ťažko vybrať jeden konkrétny. Pre mňa osobne bolo napríklad veľmi silné stretnutie v Kysuckom Novom Meste s pani, ktorá dosť aktívne komunikovala svoj nesúhlas s tým, čo robíme. Najprv nám nadávala, no potom sme sa spolu dosť dlho rozprávali. Nakoniec sa rozplakala, že nič z toho, čo o nás čítala na rôznych alternatívnych weboch nebola pravda, prišlo jej to ľúto. Keď odchádzala, tak ma objala. To bolo veľmi prijemné ľudské stretnutie a takých bolo počas ciest viac.

Juraj: Mňa sa v Novej Sedlici jedna pani pýtala, prečo tu nechodíme častejšie, na čo som jej odvetil, že to máme ďaleko. Oni mi pekne odvetila, že aj oni majú Bratislavu ďaleko. Vo všeobecnosti som mal na východnom Slovensku pocit, že rétorika ľudí je tam iná, už to neboli len politici, ale bratislavskí politici. Bolo cítiť, že na nich kašlú, politici tam chodia málo, nerozprávajú sa s nimi a neponúkajú riešenia.

Juraj Šeliga (v strede) s ďalšimi z členov tohtoročného rebríčka 30pod30. Vľavo zakladateľ portálu Travel king (ex Slevoking) a vedkyňa Silvia Schmidtová. Foto: archív Forbes

V Bratislave sa vám už napríklad stalo, že vás ľudia opľuli. Ako vás prijali v regiónoch?

Karolína: Nevedeli sme, čo máme čakať, hovorili nám, že to tam bude ťažké a aj my sme sa trochu obávali. Nakoniec sme však zostali milo prekvapení. Boli aj negatívne reakcie, ale v minorite. Ľudia nám rozprávali o tom, aké boje zvádzajú, aké majú problémy a že to, čo robíme, im dáva nádej, že v tom nie sú sami. Aj keď kričiacu stranu počuť niekedy hlasnejšie, tá podporujúca je omnoho väčšia.

Primárnym cieľom vašej cesty bolo presvedčiť ľudí, aby vôbec šli voliť. Prečo ste nepodporili konkrétneho prezidentského kandidáta?

Juraj: V niečom vám to zväzuje ruky. Jasne sme sa vymedzili voči Harabinovi a Kotlebovi a povedali sme, že je pre nás dôležité, aby vyhral proeurópsky demokratický kandidát, vyznávajúci hodnoty právneho štátu. Do tejto kategórie spadali pán Minstrík, pán Mikloško a pani Čaputová a čiastočne aj pán Šefčovič. Ten však mal podporu Smeru a asi netreba vysvetľovať, že to pre nás bolo neprijateľné. Nechceli sme podporiť konkrétneho kandidáta, aby to ľudia počas našich ciest v regiónoch nevnímali, že za niekoho „kampaňujeme“.

Poučili ste sa aj zo skúsenosti z komunálnych volieb, kedy ste podporili troch konkrétnych kandidátov a zviezla sa na vás vlna kritiky?

Juraj: Komunikačne sme sa z toho určite poučili.

Karolína: To, ako pristupujeme k veciam a rozhodujeme, prebieha na úrovni nielen nás v Bratislave, ale aj organizátorov z celého Slovenska. Názory sú často rôzne a snažíme sa nájsť konsenzus.

30pod30: Vladimíra Ledecká je v tíme prezidenta Kisku. V politike s ním ostáva

Mali ste niekedy pocit, že meliete z posledného?

Karolína: Je to ťažké posúdiť, keďže človek ešte nemá taký nadhľad. Nie je to stále ružové, ale zase nepadáme na tvár. Boli ťažšie aj ľahšie časy.

Juraj: Keď človek „maká“ 15-16 hodín denne a málo spí, tak je potom unavený. To sa deje hocikomu. Teda skôr to bolo fyzicky, psychicky nie. Často sa mi za to smejú, ale ja hovorím, že vo mne horí neuhasiteľný oheň nádeje a vždy, aj keď nás kritizovali, som vedel, že to zvládneme.

Takže ste ani nikdy neuvažovali nad tým, že sa z organizácie stiahnete?

Karolína: Nie. Takto otázka nikdy nestála.

Juraj: Nie. Niekedy to bolo na našich veľkých stretnutiach ťažké, ako hocikde, kde sa stretne veľa ľudí s odlišným pohľadom. Vieme na seba zavrčať, ale vždy sme našli konsenzus.

Farská tvrdí, že momentálne je pre ňu prioritou vysoká škola. Foto: archív Forbes

Na čom ste sa napríklad nezhodli?

Juraj: Napríklad v tom, či ideme podporiť konkrétneho kandidáta v prezidentských voľbách alebo aj v tých komunálnych voľbách. Predchádzala tomu veľká debata. Aj septembrovému zhromaždeniu, či do toho vôbec ísť. Niektorí hovorili nie, že neprídu ľudia, my sme však tvrdili, že je pol roka od novej vlády a treba vyslať signál. V miestnosti je niekedy dusno, ale prestávka na premýšľanie vždy pomôže. Áno, odišli od nás nejakí ľudia, ktorí nás potom aj kritizovali, ale to sa dá spočítať na prstoch jednej ruky.

Vraj ste sľúbili rodičom zavraždených Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, že z iniciatívy nevznikne politická strana. Prečo?

Juraj: To bolo trochu dezinterpretované. Na začiatku boli snahy ukradnúť si značku Za Slušné Slovensko, a vtedy sme povedali, že Za slušné Slovensko je občianskou iniciatívou a nikdy nebude politická strana. Kto chce ísť do politiky, samozrejme môže ísť, je to legitímne, ale ide pod svojím menom. To sme videli napríklad pri komunálnych voľbách, keď zvíťazil Marek Hattas v Nitre a mnohí ďalší z organizátorov úspešne kandidovali za poslancov. Samotná iniciatíva chce však zostať mimo straníckeho zápasu.

A čo vy dvaja? Rozmýšľate o vstupe do politiky?

Karolína: Ja momentálne študujem a to je pre mňa teraz najväčšia priorita. Otázka politiky môže prísť neskôr, je to pre mňa jedna z možností.

Juraj: Rozmýšľam nad tým, ako pokračovať ďalej, či občiansky, stranícky alebo ísť po právnickej linke. Platí to, čo som povedal v minulosti. Ak sa raz rozhodnem, že by som šiel do politiky, tak to najprv odkomunikujem vo vnútri iniciatívy a až potom verejnosti. Chodí mi táto otázka hlavou, ale zatiaľ je moje miesto v iniciatíve Za slušné Slovensko.

Účastníci pochodu s názvom Predvečer svadby Jána a Martiny. Bratislava, 4. máj 2018. Foto: SITA

Dostali ste už aj ponuku z nejakej politickej strany?

Juraj: Dostal.

Od koho?

Juraj: Asi nie je fér to komunikovať, bolo to v súvislosti s voľbami do európskeho parlamentu. Nejaké strany chceli, aby som za nich kandidoval, ale ja som odmietol.

Hovoríte v množnom čísle. Koľko ich bolo? Tipnem si… tri?

Juraj: Áno, boli tri.

Rozprávali ste sa aj s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý oznámil, že založí politickú stranu?

Juraj: Rozprával. Bolo to tento týždeň.

A aj od neho ste dostali ponuku?

Juraj: Rozprávali sme sa. Pán prezident sa ma pýtal, ako vidím moju budúcnosť, on mi povedal, ako vidí tú svoju. Bolo to prijemné stretnutie a ja som mu povedal to, že teraz som v iniciatíve, a keby som sa rozhodol inak, najprv to poviem tam. Máme svoje štruktúry a ja som od nich dostal poverenie manažovať, a minimálne do nášho ďalšieho stretnutia, ktoré by malo byť ešte pred eurovoľbami, sa budem venovať iniciatíve. Dovtedy nebudem robiť žiadne politické kroky, lebo mi to príde nefér. A to som povedal aj prezidentovi.

A keby ste sa rozhodli, že do politiky idete, bolo by to s Kiskom?

Juraj: Nechcem, aby to vyzeralo, že uhýbam otázke, ale zatiaľ sa nechcem spájať so žiadnou stranou ani v náznakoch, pretože to hneď odtrhne pozornosť od iniciatívy.

Tak vo všeobecnosti, čo hovoríte na to, že ide prezident zakladať politickú stranu?

Karolína: Posledný rok ukazuje to, že je tu obrovské volanie ľudí po novom štýle politiky a vládnutia a Andrej Kiska tento štýl politiky predstavuje.

Juraj: Za posledné roky sa nám stalo, že démonizujeme politiku a politikov. Že každý, kto tam je alebo chce ísť, musí byť apriori zlý. Ja si myslím, že tento trend treba zvrátiť a ukázať, že sa to dá robiť normálne.  Je dôležité, aby sa ľudia nebáli politiky. Časť zmeny prišla cez námestia, ale dlhodobá a trvalá zmena môže byť len cez parlamentné voľby.

Nový rebríček 30pod30 tvorí prvá generácia, ktorá už nezažila socializmus

Vy ste pred prvým protestom v lete vraveli, že dúfate, že Bugár položí vládu a budú predčasné voľby. Ešte stále to platí?

Juraj: Ja som za predčasné voľby aj hneď zajtra. Viackrát sme sa bavili s ľuďmi, ktorí zbierali podpisy za predčasné voľby, ako im vieme pomôcť. Neviem, čo urobí pán Bugár, ale ak číta tento rozhovor, tak by to zajtra mohol položiť (smiech).

Malo by to nejaký zmysel? Parlamentné voľby sú už o rok.

Juraj: Každý deň bez tejto koalície má zmysel.

Zástupcovia iniciatívy Za slušné Slovensko Juraj Šeliga (druhý sprava), Peter Nagy (v strede) a Karolína Farská (vľavo) sa v máji minulého roka stretli s premiérom Petrom Pellegrinim. Foto: SITA

Čo chystáte ako iniciatíva najbližšie?

Karolína: Kampaň k eurovoľbám, v rámci ktorej chceme komunikovať to, že sme Slováci, ale aj Európania, a chceme presvedčiť ľudí, aby im to nebolo jedno. Slovensko malo naposledy spomedzi krajín EÚ v týchto voľbách najnižšiu účasť, okolo 13 %, čo je veľmi nízke číslo. Takým štartom pre nás bude pondelok, kedy zo Slovenska vyrazia tri autobusy do Bruselu. Navštívime európske inštitúcie a večer bude v Bruseli symbolické zhromaždenie Za slušné Slovensko.

Juraj: Ďalej chystáme diskusie v regiónoch a debatujeme o tom, akou cestou pôjdeme. Možností je viacero, chuť je veľká. Naša cesta po regiónoch pred prezidentskými voľbami totiž dala nový impulz celej iniciatíve a ľuďom v nej.

Stihli ste si po predchádzajúcej kampani aspoň vydýchnuť ?

Juraj: Nebol nejaký veľký čas na oddych, ale to je v poriadku. Uvedomujeme si, že mnoho vecí, ktoré teraz robíme, nepúta takú pozornosť verejnosti, napríklad činnosť pri voľbe ústavných sudcov či organizácia Bruselu. O to musíme byť kreatívnejší pri ich prezentovaní.

Karolína: Je pochopiteľné, že najviac upútajú pozornosť ľudí plné námestia, ale potom je tu každodenná mravčia práca. Napríklad spomínané upovedomenie verejnosti na iné dôležité témy a ich tlmočenie, čo je oveľa ťažšie.

Ešte vás to baví?

Juraj: Jasné.

 

Viac o Karolíne Farskej, Jurajovi Šeligovi aj ďalších mladých talentoch z rebríčka 30 pod 30 nájdete v aktuálnom printovom vydaní magazínu Forbes a na webe.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Hlavné foto: Ondřej Pýcha pre Forbes