3. apríla 2019

Ako malá snívala o práci novinárky, neskôr sa aj pod vplyvom okolia rozhodla pre štúdium práva. Jej kariérne smerovanie však zmenili dosluhujúci prezident Andrej Kiska a dobrovoľníctvo v jeho kampani pred piatimi rokmi. Za toto obdobie sa prepracovala z pozície analytičky na šéfku sekcie regionálnej politiky a dnes už otvorene hovorí, že pri Kiskovi ostáva aj po skončení jeho mandátu. Okrem toho píše námety na scenáre youtuberovi Gogovi. Vladimíra Ledecká je členkou tohtoročného rebríčka Forbes 30pod30.

Pred pár týždňami ste nám v rozhovore povedali, že si myslíte, že Andrej Kiska ešte nepovedal v politike posledné slovo, a vy chcete byť pri tom, keď v nej započne nové obdobie. V pondelok večer zverejnil Denník N informáciu, podľa ktorej máte byť súčasťou jeho novej strany. Je to tak? Prišla vám od neho ponuka ?

Myslím si, že ak má niekto schopnosť a šancu výrazne zmeniť politickú mapu Slovenska, tak je to Andrej Kiska. Minimálne doteraz sa to za roky nikomu nepodarilo, ani opozičným stranám, ani žiadnej z nových strán. Rozprávame sa s Andrejom Kiskom o tom, ako pomôcť našej krajine. Dlhodobo sa venujem téme viacgeneračnej chudoby a regionálnym rozdielom a mám v pláne sa im venovať aj ďalej.

Keby prezident Kiska z politiky odišiel, vy by ste v nej zostali?

Som rada, že v tomto momente je tá otázka hypotetická. Nič také sa nestane.

Nový rebríček 30pod30 tvorí prvá generácia, ktorá už nezažila socializmus

Vždy ste sa chceli angažovať vo verejnej sfére?

Myslím, že som k tomu nejako intuitívne smerovala. Na strednej aj vysokej škole som bola predsedníčkou študentov, bola som v rade vysokých škôl, založila klub právnikov, a rôznymi spôsobmi som sa snažila angažovať a zlepšovať prostredie, v ktorom som pôsobila. Bojovať za to, aby sme aj my mladí boli vypočutí.

Dlho som sa snažila dostať na G20 mládežnícke fórum, kde majú mladí ľudia možnosť prezentovať svoje myšlienky na globálne problémy a nakoniec sa mi to podarilo. Pred ďalšími 47 národmi som prezentovala tému boja proti viacgeneračnej chudobe. Boli to pre mňa malé míľniky, ktoré ma posúvali k politickému životu a formovali môj záujem o verejné dianie.

Vladimíra Ledecká je súčasťou rebríčka 30pod30 v kategórii Sociálni inovátori a verejný sektor. Na fotografii (zľava) spoluzakladateľ Čiernych dier Martin Lipták a výkonný riaditeľ firmy LitFin Maroš Kravec (obaja súčasťou rebríčka v rovnakej kategórii).
Vladimíra Ledecká je súčasťou rebríčka 30pod30 v kategórii Sociálni inovátori a verejný sektor. Na fotografii (zľava) spoluzakladateľ Čiernych dier Martin Lipták a výkonný riaditeľ firmy LitFin Maroš Kravec (obaja súčasťou rebríčka v rovnakej kategórii). Foto: Ondřej Pýcha/archív Forbes

Takže ste sa zamýšľali nad vstupom do politiky aj pred príchodom Andreja Kisku?

Áno, ale nevidela som žiadnu politickú stranu, ktorej by som chcela pomôcť. Ako každý mladý človek v regióne, ktorý sa verejne angažuje, som dostala nejaké ponuky na vstup do mládežníckych organizácií strán, ale vždy som ich odmietla.

Od ktorých politických strán?

To by som nerada špecifikovala. Bolo to v čase, keď som bola veľmi smutná z politiky a aktuálneho diania. O mladých sa hovorilo veľmi málo a povrchne, a na žiadnom stretnutí, ktorého som sa ako členka rady študentov zúčastnila, sa ma nikto neopýtal na môj názor. Boli sme tam len do počtu. Keď sa mi podarilo stretnúť s Andrejom Kiskom v rámci školskej diskusie, jeho prvá otázka bola, ako vnímam školstvo a čo považujem za jeho najväčšie problémy. To bolo po prvýkrát, keď mi niekto položil túto otázku s naozajstným záujmom o moju odpoveď. Vtedy som vedela, že s ním chcem spolupracovať.

Kiska chce ostať v politike aktívny a získať výkonnú moc

Nakoniec ste mu ako dobrovoľníčka pomáhali s kampaňou.

Áno, chcela som mu pomôcť vyhrať voľby a presvedčiť ľudí, že je čas, aby sme na Slovensku mali v politike iný typ človeka ako tých klasických „profesionálnych politikov“. Človeka z prostredia biznisu a charity, ktorý ma za sebou silný príbeh. Plán som vtedy splnila, voľby vyhral a ja som bola šťastná, že ma pozval na inauguráciu a mohla som zažiť takúto slávnosť. Keďže sme nikdy neviedli debatu o spolupráci po voľbách, rozlúčili sme sa a ja som si šla plniť sen o štúdiu vo Francúzsku.

Vladimíra Ledecká v škole v Keni, stojí pri malých žiakoch odetých v rovnošate. Vladimíra Ledecká v Keni. Foto: Vladimíra Ledecká (archív)

Čo sa nakoniec stalo?

Kampaň sa skončila, ukončila som štúdium práva v Košiciach a odišla na štyri mesiace do Francúzska, kde som študovala a stážovala na našej ambasáde v Paríži. V tom čase som už mala dohodnutú prácu v advokátskej kancelárii v Rakúsku. Tesne pred mojím sťahovaním sa tam mi však volali z prezidentskej kancelárie, že sa so mnou chce stretnúť prezident Kiska.

Vladimíra Ledecká (27)

Ako vedúca odboru regionálnej politiky prezidenta Kisku má na starosti jeho program mimo hlavného mesta. Prináša návrhy, ktoré miesta má navštíviť, aké témy tam otvoriť, s kým sa stretnúť či do akých inštitúcií má prezident zavítať. Druhou oblasťou jej práce sú inovácie a podnikateľské prostredie. Ledecká vyštudovala právo na UPJŠ v Košiciach, stážovala v advokátskych kanceláriách na Slovensku, v Salzburgu a na slovenskej ambasáde v Paríži. Počas vysokej školy založila klub právnikov.

Ako to prebehlo?

Zaujímalo ho, čo robím a kde sa nachádzam, tak som mu povedala o svojich najbližších plánoch o odchode do Rakúska. On mi na to odvetil, že presne to je téma, o ktorej sa chcel so mnou rozprávať, že nám veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia. A keďže chce začať od seba a prispieť k tomu, aby šikovní ľudia ostali na Slovensku, ponúkol mi prácu.

Aj ste jeho ponuku dlhšie zvažovali?

Hneď v tom momente som ju prijala. Bola som nadšená z možnosti priniesť mladý pohľad na verejné dianie a z príležitosti meniť Slovensko. Mala som veľké oči, a ani som sa vtedy nespýtala na náplň práce, pracovné podmienky či plat. Dnes už viem, ako pri podobných pohovoroch postupovať, ale vtedy mi to ani nepadlo (smiech).

Ledecká je najmladšou členkou Kiskovho tímu. Na fotografii je ako jediná žena medzi samými mužmi, po jej ľavom boku sa nachádza dosluhujúci prezident Andrej Kiska. Ledecká je najmladšou členkou Kiskovho tímu. Foto: Vladimíra Ledecká (archív)

Čo bol potom najväčší šok?

Platové podmienky boli neporovnateľné s tými, aké som zažila v zahraničí. Bolo pre mňa šokom, za akých podmienok tu začínajú mladí šikovní ľudia svoje kariéry. O to som šťastnejšia, že je veľa takých, ktorí sa napriek tomu vracajú na Slovensko a idú robiť pre štát, aby ho pomohli posunúť dopredu.

Bola chvíľa, keď ste svoje rozhodnutie oľutovali?

Od momentu, ako som začala pracovať pre Andreja Kisku, som tú prácu mala rada. Nebolo to však jednoduché. Na začiatku som len sedela zavretá v kancelárii nad analýzami a až neskôr som sa prepracovala na moju vytúženú regionálnu politiku. Asi nenastal moment, keď by som to oľutovala. Navyše sa po mojom príklade potom otvorili dvere do prezidentského tímu ďalším mladým ľuďom. To ma tešilo.

FOTO: Do tržnice plnej startupistov prišiel Kiska aj Sajfa. Toto bolo naše 30pod30

Tím prezidenta je naozaj na pomery v slovenskej politike pomerne mladý, s čím sa asi spája veľa predsudkov. Aké sú v tejto zostane rokovania s tretími stranami?

Keď niekde prídeme, tak si často všímame zvláštne pohľady z druhej strany stola, ktoré nie celkom rozumejú vekovému zloženiu. No v tom je to čaro. Doba sa veľmi rýchlo mení, a aby mladí nerezignovali na spoločenské dianie, mali by byť súčasťou rozhodovania. Bolo by skvelé, keby boli naprieč celým vedením štátu prítomní šikovní mladí ľudia a ich progresívne vízie. Aj keď, slovo progresívne by som asi nemala používať (smiech).

Počas vysokej školy ste stážovali v právnických kanceláriách na Slovensku a v Salzburgu. Je v zahraničí vnímanie mladých rozdielne?

V Rakúsku som bola ako stážistka súčasťou tímu, u nás skôr lacná pracovná sila. Na Slovensku väčšinou ľudia nemali pocit, že by bol mladý človek schopný prísť na niečo prevratné, pričom v zahraničí si práve od nich sľubovali veľmi veľa. Na mnohé kauzy, ktoré boli aj pre skúsených právnikov nové, často nasadzovali práve mladých advokátov, prinášajúcich nové pohľady. V tejto oblasti čaká Slovensko ešte dlhá cesta.

Vladimíra Ledecká (vpravo) s prezidentom Andrejom Kiskom na stretnutí Technion. Ledecká sa okrem regionálnej politiky venuje aj biznisu a inováciám. Na starosti má aj Kiskove cesty do zahraničia. Foto: Vladimíra Ledecká (archív)

A čo vnímanie žien v politike u nás? Stretli ste sa v práci napríklad so sexizmom?

Bolo to veľmi nepríjemné najmä zo strany bulvárnych médií. Na začiatku tam pravidelne vychádzali titulky v štýle: „Vedľa Kisku sa zjavila sexy blondína. Čo asi robí?“ Bez toho, aby si vôbec pozreli môj životopis, spochybňovali moju úlohu v prezidentskom paláci len preto, lebo uvideli mladú ženu s blond vlasmi. Musím priznať, že sa ma to veľmi dotklo, a neviem si predstaviť, že by na mňa takto reagovali v zahraničí. Tam sú mladé ženy absolútnou súčasťou takmer každého tímu, no tu ma prirovnávali k vtedajšej asistentke a štátnej radkyni expremiéra.

Aj keď sme mali úplne rozdielne životopisy, rozličné príbehy a motivácie v rámci pracovného pôsobenia. Napriek tomu, že ma to urážalo, dnes som rada, že som dostala príležitosť aj v bulvárnych médiách odpovedať na otázky týkajúce sa politiky a môjho videnia Slovenska. Mohla som ukázať verejnosti a čitateľom, že túto pozíciu zastávam z obsahových, nie vizuálnych dôvodov.

Kde by ste boli teraz, nebyť pracovnej ponuky Andreja Kisku?

Veľmi nerada to hovorím nahlas, ale obávam sa, že tiež by som bola jedna z tých, ktorí vymenili Slovensko za dobrú pracovnú ponuku v zahraničí. Nikdy som si nepredstavovala svoju budúcnosť v zahraničí, ale po skúsenosti z právnej oblasti na Slovensku, ktorá je poznačená nespravodlivosťou, silným rodinkárstvom, netransparentnosťou a podobne, som mala chuť odísť.

Vladimíra Ledecká odfotená v prezidentskom paláci. Okrem práce pre prezidenta Kisku pomáha písať scenáre youtuberovi Gogovi. Okrem práce pre prezidenta Kisku pomáha písať scenáre youtuberovi Gogovi. Foto: Vladimíra Ledecká (archív)

Okrem práce pre prezidenta ste boli spolutvorkyňou aplikácie, ktorá si v roku 2017 získala veľkú mediálnu pozornosť. O čo išlo?

Bola to aplikácia Náš názor a fungovala ako elektronický prieskum verejnej mienky. Zadávali sme cez ňu jednoduché otázky, kde ľudia z rôznych regiónov a vekových skupín hlasovali áno, nie, alebo si vyberali jednu z ponúkaných možností. Silne zarezonoval aj sociálny experiment s Gogom a Rytmusom, kde sme sa Slovákov pýtali, či by auto zavesené na žeriave darovali rómskej rodine, alebo ho nechali padnúť. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť, naučila som sa veľa nového vrátane improvizácie. V politickom dianí sú veci väčšinou strategicky plánované, tak som tieto dva svety vedela porovnať a potom som si z nich vybrala.

Aplikáciu ste museli nakoniec z trhu stiahnuť.

Áno, napriek tomu, že bola toho času najsťahovanejšou slovenskou appkou, sme ju stiahli, pretože sme sa báli, že s naším obmedzeným rozpočtom nezvládneme splniť všetky právne úpravy vrátane GDPR, ktoré sa postupne prijímali. Bezodplatne sme ju teda ponúkli na český trh, kde ju využíval Ján Kraus vo svojej talkšou.

Nemrzelo vás to?

Mrzelo ma to, keďže sme do toho dali v tom čase veľmi veľa energie. Bola to však pre mňa nová biznis skúsenosť a som rada, že časti riešenia aplikácie sme mohli posunúť iným projektom, ktoré ich doteraz využívajú. Od začiatku som tiež vedela, že z dlhodobého hľadiska nebudem schopná skĺbiť prácu pre prezidenta a startup, takže potenciál biznis nápadu nám ušiel.

Vďaka tomu sa však odštartovala vaša spolupráca s youtuberom Gogom. Ako prebieha?

Áno, stali sme sa priateľmi a neskôr ma oslovil s ponukou pomôcť mu s jeho reláciou Hashtag, v ktorej otvára nielen vtipné, ale aj spoločensky hodnotné témy a snaží sa ich priblížiť mladým ľuďom. Ja spolu s tímom ďalších ľudí vyberám každý týždeň námety a scenár.

Majú o to diváci záujem?

Nie vždy to ocenia, keďže majú radšej humor. Gogo si však uvedomuje, že je potrebné využiť vplyv, ktorý má, aj v prospech pozitívnej spoločenskej zmeny. V relácii preto hovoril aj o protestoch, výročí nežnej revolúcie a iných podstatných témach. Od začiatku si bol vedomý, že videá nebudú mať taký úspech, ako napríklad komentovanie hier, no napriek tomu je to pravidelná šou, ktorá ma mladých povzbudiť k záujmu o svet okolo.

Hlavné foto: Ondřej Pýcha/archív Forbes

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk