6. apríla 2019

Maroš Kravec bol od pätnástich rokov na cestách – žil na východe, na západe aj na severe Európy, matematické základy popritom kombinoval so štúdiom i s výučbou práva a biznisom v oblasti nehnuteľností. Pred pár rokmi sa usadil v Prahe, kde objavil dieru na trhu a založil prvú stredoeurópsku firmu financujúcu súdne spory.

Dnes spoločnosť LitFin 29-ročného člena aktuálneho rebríčka Forbes 30 pod 30 rozširuje svoje aktivity po celej strednej Európe, kde chce byť jasným lídrom ešte pred príchodom globálnych hráčov.

Štúdium práva je často rodinná, viacgeneračná záležitosť. Bol to aj váš prípad? 

Nie, aspoň v najbližšej rodine nemáme žiadneho právnika. Ja som dokonca študoval na matematickom gymnáziu a učiteľ hovoril, aby sme sa neopovážili vydať cestou humanistických odborov, nedajbože práva (smiech).

Takže matematika asi nebola vaša parketa…

Naopak, k matematike som mal blízko a v mojom súčasnom biznise to viem zúročiť. Ale chcel som byť právnikom, páčil sa mi pocit presadzovania spravodlivosti a to, že právo reguluje spoločnosť. Bez pravidiel predsa vzniká chaos, a kde je chaos, tam nič nefunguje. A takisto ma k právu pritiahli aj americké seriály, najmä JAG o americkej leteckej prokuratúre. Pôvodne som chcel byť, tak ako hrdinovia týchto seriálov, tým advokátom, ktorý prezentuje pred súdom. Napokon som sa vydal trochu iným smerom.

Vráťme sa ale ešte k vášmu odchodu z rodných Košíc. Kam viedli vaše ďalšie kroky a prečo? 

Ešte počas štúdia na strednej dostal otec prácu v Kyjeve, takže najskôr som sa sťahoval ďalej na východ. Potom som šiel do Manchesteru, v Británii som vyštudoval právo. Vo švédskom Lunde som ho zase prednášal – mojou parketou bolo medzinárodné a európske právo. Medzitým som však už rozbiehal vlastný biznis vo Veľkej Británii.

30pod30: Vášeň sa nehľadá v školských laviciach.
Mladá vedkyňa radí, ako nájsť, čo vás baví a presadiť sa

Možno trochu prekvapivo – s nehnuteľnosťami. V roku 2012 ste stáli pri zrode česko-slovenského startupu Stama, ktorý sa zaoberal developmentom.

Tejto oblasti som sa venoval viac ako päť rokov a vytvoril som si veľa dobrých kontaktov. Takže keď sme sa s priateľkou v lete 2017 rozhodli, že sa vrátime do jej mesta, do Prahy, pôvodne som myslel, že v Česku budem rozvíjať biznis s nehnuteľnosťami. Pomerne rýchlo som si ale uvedomil, že v strednej Európe vôbec nefunguje litigation finance, teda financovanie súdnych sporov. Vedel som, že je to obrovská príležitosť, a v praxi sa to aj potvrdilo.

Založili sme spoločnosť LitFin a dnes sa cítime ako hubári, ktorí vošli do nejakého neznámeho lesa, v ktorom pred nami nik nebol a teraz zbierame len tie najväčšie hríby. I keď si uvedomujeme, že musíme byť rýchli, pretože o chvíľu prídu zbierať aj ďalší.

Maroš Kravec na fotení pre Forbes. Kravec založil spoločnosť LitFin
Maroš Kravec založil spoločnosť LitFin, ktorá financuje súdne spory. Foto: Ondřej Pýcha/Forbes

Dá sa financovanie súdnych sporov jednoducho vysvetliť? 

Je to vlastne revolúcia v právnom systéme. Tradične to fungovalo tak, že klient prišiel za advokátom, ktorý bol vždy v konflikte záujmov. Klient mu navyše platil bez toho, aby mal garantovaný výsledok. Ten systém, samozrejme, nespochybňujem, veď advokátska kancelária má nemalé náklady na priestory, právnikov a tak ďalej, no klient musí firmu platiť roky, kým príde výsledok. My prichádzame za klientom s tým, že sme litigačným partnerom, ktorý sa za alebo vedľa neho postaví, a úspešní budeme len spolu. Keď to klient nevyhrá, my nezarobíme nič. Súdny spor ho tak nezaťažuje, nemusí dlhodobo riešiť jeho financovanie a môže sa venovať vlastnému biznisu.

Nepredstavuje to pre vás neprimerané riziko? Koľko percent prípadov odmietnete? 

My nie sme gambleri ani samovrahovia a financujeme vždy väčšie portfólio prípadov. Samozrejme, že sa môže stať, že i napriek dôkladnej analýze to napokon nevyjde v náš prospech. No i keď sa tak stane v 20 percentách, tak pre portfólio to znamená, že vám nevyjde 6 z 30 prípadov, čo pre nás znamená, že sme stále finančne úspešní. Vo svete obdobné litigačné firmy príjmu jeden prípad a deväť ďalších odmietnu. U nás je tento pomer trochu lepší. Dolný limit máme nastavený na milión eur, finančne to začína dávať zmysel až od tejto sumy, keďže náklady na advokátov nestúpajú lineárne s celkovou hodnotou sporu.

30pod30: Šeliga sa rozprával o budúcnosti s Kiskom.
Farská politiku nevylučuje po štúdiu

Aký je váš podiel v prípade úspechu? 

Je to individuálne. Ale povedzme, že keď k nám príde klient so žalobou na 10 miliónov eur, tak sa zaviažeme zafinancovať celý spor a v prípade úspechu si môžeme vypýtať buď 25 až 30 percent z vysúdenej sumy, prípadne 3-násobok toho, čo do sporu investujeme.

Kto vyhodnocuje riziká? Máte na to tím vlastných právnikov? 

Zamestnávame aj interných právnikov, no spoliehame sa na rady zvonku, a to vždy na najlepšie advokátske kancelárie v danej oblasti. Zároveň platí, že prípad nikdy neposudzuje tá istá advokátska kancelária, ktorá klienta potom zastupuje, tým sa zbavujeme spomínaného konfliktu záujmov.

Takže ste viac finančníci ako právnici?

Áno. V tomto regióne na to ľudia nie sú zvyknutí, ale v anglosaskom svete tento systém funguje už aspoň desaťročie. Samozrejme, aby to fungovalo, tak sme ten anglosaský systém trochu prispôsobili na stredoeurópske podmienky. A zatiaľ to ide lepšie, než sme čakali.

Keď spomínate stredoeurópske – vymožiteľnosť práva tu stále nie je na najvyššej úrovni. Nekazí vám biznis právna (ne)istota v regióne? 

Možno práve naopak, je to bonus pre naše podnikanie. Často k nám chodia klienti presne preto, že sa boja a nechcú si nárok vymáhať sami, lebo vedia o všetkých problémoch, ktoré tu stále jestvujú. Že výsledok súdneho sporu je ťažšie predpovedateľný, že to trvá dlho. Ale na to sme tu my, ktorí vieme čakať. A právna istota vlastne neexistuje nikdy, je len miera neistoty. Povedzme to tak, že v strednej Európe je miera právnej neistoty pre nás stále akceptovateľná. Vieme si nastaviť ekonomický model tak, aby to fungovalo. Veci, ktoré sme neočakávali, vieme utopiť v tých, ktoré nám vyjdú.   

Viete spomenúť nejaký už medializovaný spor ako konkrétny príklad? 

Napríklad spor lokálnych dopravcov a ďalších poškodených s výrobcami nákladných automobilov najznámejších značiek. Európska únia rozhodla, že výrobcovia mali minimálne 14 rokov dohodnutý kartel o vyšších cenách, čo prinieslo obrovské škody celému sektoru. Samotní výrobcovia sa k tomu aj priznali. Okrem toho, že dostali pokutu vo výške takmer 4 miliardy eur, na odškodnenie majú nárok aj dopravcovia. V skupinovej žalobe momentálne financujeme nárok klientov vo výške viac ako 80 miliónov eur.

Je to presne ten prípad, keď sa nejaký dopravca, povedzme z Michaloviec, nevie dovolať spravodlivosti, no s našou pomocou ho dokážeme zorientovať a pokúsiť sa mu nárok vysúdiť. Čo môže byť pre firmu s 30 – 40 kamiónmi aj 400-tisíc eur.

Ďalším naším veľkým prípadom je žaloba užívateľov platobných terminálov proti MasterCard a VISA za zneužitie dominantného postavenia na trhu v objeme približne 48 miliónov eur.

Médiá označili financovanie súdnych sporov prívlastkom robinhoodovské“. Ako to vnímajú protistrany, keď financujete spor klienta? 

Robinhoodovský charakter to zrejme má, ale bolo by falošné povedať, že to robíme len preto (úsmev). Ale áno, v práve to funguje tak, že kto má viac peňazí, má k spravodlivosti bližšie. Dokáže si zaplatiť dobrých právnikov, lepšie posudky, má viac naklonené šťastie. Keď na stranu klienta nastúpime my, misky váh sa aj v spore s veľkou nadnárodnou spoločnosťou vyrovnávajú. Protistrana vidí, že sme ochotní dať do sporu vlastné peniaze, čo je veľmi silný signál, aby sa dohodla a správala rozumne.

Sídlite v Prahe. Kam všade siaha vaša súčasná pôsobnosť a aké sú ciele do budúcna? 

Aktuálne fungujeme prioritne v Česku, na Slovensku a hromadné žaloby nás zaujímajú aj v Poľsku. Sme stále jediným kompletným litigačným financovateľom v strednej Európe. Do budúcna by sme naše aktivity radi rozšírili na celý CEE región, chceme byť aj v Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku. Vieme, že nad nami už teraz krúžia veľké svetové litigačné firmy a že skôr či neskôr sem prídu. My však máme vedomosť miestneho trhu a devízou je aj to, že náš región je relatívne malý, čiže veľkí hráči sa ešte nejaký čas budú zameriavať na bohatšie oblasti, povedzme na Áziu.

Naším cieľom je vytvoriť si tu také meno, že keď sa povie litigácia, človeku sa hneď vybaví LitFin. Keby ľudia vraveli, že to potrebujú zalitfinovať, to by bolo veľmi pekné (úsmev).

Viac o Marošovi Kravcovi aj ďalších mladých talentoch z rebríčka 30 pod 30 nájdete v aktuálnom printovom vydaní magazínu Forbes a na webe.

Hlavné foto: Tim Evanson (creative commons licencia)

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk