25. februára 2019

Stredná priemyselná škola elektrotechnická na Hálovej ulici prináša pilotný projekt Open Labu, v rámci ktorého mladí študenti počas vyučovania programujú vlastné hry či webstránky. Od iných „startupových akcelerátorov“ sa Lab líši len tým, že jeho účastníci sú stále tínedžeri. Forbes sa rozhodol stráviť medzi nimi jeden deň.

Zvonku vyzerá stredná škola na Hálovej ulici v Bratislave podobne ako iné, možno s tým rozdielom, že má modernú fasádu, čo nie je pri štátnych školách obvyklé. Po pár hodinách strávených na petržalskej priemyslovke je však zrejmé, že nie je obyčajnou školou. Okrem profesionálneho vybavenia sa líši aj projektom, ktorý chcú jeho zakladatelia neskôr preniesť na ďalšie stredné či dokonca základné školy.

Na návštevu Hálovej a jej Open Labu sme sa vybrali vo valentínsky štvrtok, no sviatku nenaznačovalo v škole nič špeciálne. V triede, ktorú sme navštívili, viseli na nástenke namiesto srdiečok kontakty a informácie napríklad o Asociácii spoločností IT priemyslu (ASIT). „Tá bola jednou zo zakladajúcich organizácií Labov. Oslovili nás ako firmu, či by sme sa chceli podieľať na pilotnom projekte na Hálovej,“ vysvetľuje mi Grigor Ayrumyan, CEO hybridného softvérového štúdia Wezeo.

Zakladajúcimi firmami iniciatívy OpenLab sú ASIT, WEZEO, Powerplay a Chargedmonkey.
Zakladajúcimi firmami iniciatívy OpenLab sú ASIT, WEZEO, Powerplay a Chargedmonkey. Foto: Jozef Lukianov

Vzdelávací technologický akcelerátor tímov tu vznikol len minulý rok a v súčasnosti na ňom participuje 18 študentov. „Povedali sme si, že zatiaľ otvoríme dva laby. Jeden herný, ktorý zastrešuje firma PowerPlay Studio, a druhý hybridný, ktorý slúži na vývoj aplikácií či softvéru. Ten máme na starosti my,“ pokračuje CEO Wezeo. Ako však uvidím o chvíľu v praxi, všetky tímy fungujú spoločne v jednej triede s tulivakmi po bokoch a dvoma dlhými stolmi, na ktorých už stoja pripravené notebooky.

Deň na unikátnej internátnej škole.
Ako vyzerá vyučovanie top študentov?

Už po pár minútach rozhovoru sa mi potvrdzujú Grigorove slová o výbere študentov. „Chceli sme len tých, ktorých to naozaj zaujíma,“ povedal. Aký iný stredoškolák príde do triedy ešte počas obednej prestávky, polhodinu pred začiatkom vyučovania? Postupne do triedy vstupujú asi 16-roční chlapci, ktorí na rozdiel od svojich rovesníkov počítačové hry len nehrajú, ale ich sami programujú. „Boli ste na obede? Ešte máte prestávku,“ hovorí im riaditeľka Iveta Šafránková a s úsmevom si povzdychne, že títo chlapci asi radšej pracujú, ako jedia. Za svojimi počítačmi sedela celá skupina už 15 minút pred začiatkom Open Labu.

Zvyšný čas využijem na rozhovor s Matejom Žilákom, ktorého volajú Teo. Je Lab masterom, a aj keď tieto hodiny riadi, riaditeľka aj Grigor mi predtým niekoľkokrát prízvukovali, že nie je učiteľom. „Živím sa primárne programovaním, mentoringom a mojím hobby je programovanie hier. Pred časom ma oslovil Grigor s projektom, v ktorom sa vlastne všetko spojilo, a povedal som si, že je to niečo, čo chcem vyskúšať,“ hovorí Teo. Približne 20 % jeho hodín tvorí teória, počas zvyšku druháci programujú a venujú sa svojim vlastným projektom. „Aj keď za mnou chodia s otázkami, snažím sa ich k riešeniu len naviesť. Poviem im napríklad, kde to majú hľadať,“ objasňuje.

A aj keď sa Teo už predtým venoval vzdelávaniu, tvrdí, že s takými mladými študentmi predtým nepracoval. Už predtým som rozmýšľala, či nie sú tieto ešte stále deti na programovanie hier či aplikácií primladé. Keď som sa na to opýtala vedúcich Open Labu, zasmiali sa a dodali, že práve možno naopak, je neskoro. „Chceli by sme to neskôr posunúť aj do vyšších ročníkov základných škôl, najlepší kóderi a dizajnéri u nás vo firme začínali programovať v 13 rokoch, ja podnikám od 15,“ hovorí Grigor. „To, čo sme sa my v tom čase učili 10 rokov, sú tieto deti schopné absorbovať za jeden rok,“ pridáva sa Teo.

Učili sme 22 ľudí vyrábať appky a hry.
Čo nám vyšlo a čo nie?

Hneď v úvode hodiny naozaj vidím, že 16 rokov naozaj nie je na profesionálne programovanie málo. „S tvorbou hier som začal ako prvák na strednej škole, s programovaním asi v ôsmej triede na základnej,“ hovorí jeden z prvých prezentujúcich. Dnes totiž študenti z games labu pred všetkými ukazujú, ako ďaleko sa so svojimi projektami zatiaľ dostali. A my máme príležitosť zahrať si hry, ktoré vytvorili.

Skupinka po skupinke postupne ukazuje svoje produkty, no pri dvojici druhákov, Marekovi Šmogrovičovi a Viktorovi Nagyovi, zbystrím pozornosť. Už pred hodinou ma na nich upozornili všetci od riaditeľky po Lab Mastera. Vývinu svojej hry Zamboni sa totiž vo voľnom čase venovali ešte predtým, ako vznikol na škole Open Lab. A tak majú pred svojimi spolužiakmi obrovský náskok. „V najbližších týždňoch chystáme hru vypustiť do obchodu Google Play. K chlapcom sme zavolali nášho marketéra, ktorý im dal najprv pár legislatívnych a právnych úloh,“ hovorí mi Andrej Golovkov, prevádzkový riaditeľ druhého najväčšieho herného štúdia na Slovensku PowerPlay Studio.

Študenti to strednej školy Hálová počas prezentácie svojej hry.
Študenti počas prezentácie svojej hry. Foto: Jozef Lukianov

Ďalšie tímy pokračujú so zaujímavými prezentáciami, niektorí stavili na svetelné lode, iní pri tvorbe svojej hry využili tematiku ekológie. Počas zaujímavej hodiny mám príležitosť rozprávať sa aj so samotnými študentami, ktorí sa okrem piatich hodín Open Labu týždenne venujú programovaniu aj vo svojom voľnom čase.

Rozdiel oproti iným hodinám je ten, že tu študenti nie sú známkovaní. Zatiaľ je do projektu zapojených 18 druhákov, no už budúci školský rok by sa mala otvoriť ďalšia trieda. Tentoraz možno aj s nejakým dievčaťom, pomyslím si. Po neskoršom vysvetlení riaditeľky však zistím, že je to len veľmi málo pravdepodobné. Zo 450 študentov je len približne 10 ženského pohlavia. „My by sme viac dievčat aj chceli, no zatiaľ sa nedarí ich pritiahnuť,“ vraví riaditeľka.

Potešujúce však môže byť aspoň to, že všeobecný záujem o štúdium na priemyslovkách má stúpajúcu tendenciu. „Dlhodobo sme otvárali tri triedy prvého ročníka, no pred štyrmi rokmi to už boli štyri a ostatné dva roky otvárame 5 tried prvého ročníka,“ hovorí Šafránková. Dodáva, že k tomu určite prispelo aj zriadenie samostatného IT odboru, ktorý je zameraný na programovanie a sieťové technológie. Ten otvorila „Hálová“ v roku 2017 ako prvá škola v bratislavskom regióne, a aj preto sa stala domovom pilotného IT vzdelávacieho projektu.

Cieľom do budúcna je však to, aby bol Open Lab finančne nezávislý. Jeho spustenie stálo niekoľko tisíc, pričom peniaze poskytli najmä zakladajúce firmy, ktoré stále platia Lab mastera, no pomohol aj Bratislavský samosprávny kraj. Ako však zabezpečiť, aby projekt fungoval bez dodatočných peňazí od zriaďovateľa školy a IT spoločností, ktoré za projektom stoja? „V súčasnosti začíname spolupracovať s firmami, ktoré by mali študentom zadávať projekty, napríklad tvorbu webstránok či aplikácií. Za to sú spoločnosti ochotné zaplatiť a peniaze by boli použité na chod Labu,“ vysvetľuje Grigor.

V riaditeľni sa ešte chvíľu rozprávame o odvážnych plánoch v rámci projektu, no o polhodinu sa zberáme na odchod. „Chcete ešte vidieť naše štúdio?“ opýta sa riaditeľka. Neváham. Zídeme dole a ja sa ocitnem v miestnosti, ktorá vyzerá ako profesionálne nahrávacie štúdio. Prejdem ďalej, do učebne, a vidím, že jej súčasťou je ateliér s kamerami, fotoaparátmi, plátnom a svetlami.

Stredná škola, na ktorej sa nachádzam, teda prepája vyučovanie s praxou nielen na hodinách Open Labov. V tomto štúdiu sa napríklad zaúčajú študenti z odboru elektrotechnika, ktorí sa rozhodli venovať  multimediálnej technike. Učia sa vyhotoviť obraz, fotografiu či video aj nahrávať a spracovávať zvuky.

Síce v štúdiu majú žiaci prestávku, no narazíme tam na dvojicu tretiakov, ktorá zhodou okolností taktiež pracuje na vlastnej hre. Zatiaľ čo sa rozprávam s riaditeľkou, Grigor s Andrejom diskutujú so spomínanými študentmi. „Keď sme otvárali Lab, vyberali sme len spomedzi druhákov, keďže tí ako prví nastúpili na samostatný IT odbor. Tretiakov to teda minulo,“ hovorí mi.

Od vedľa však po chvíli začujeme dohadovanie. „Myslím, že v Labe by sme zvládli ešte dvoch ľudí, ktorí už majú vytvorený prototyp hry. Ak to riaditeľka dovolí, mohli by ste sa k nám pridať,“ vraví im Grigor, na čo sa so žartom zháči vedúci štúdia Jozef Lukianov. Už pri našom príchode totiž vtipkoval o tom, že im Grigor prišiel „kradnúť“ študentov. „No dobre, dobre. Súhlasím, ak tam využijú aj tie zvuky, ktoré sa učíme tu,“ povie napokon s úsmevom.

Hlavné foto: Jozef Lukianov