Už počas posledného ročníka na univerzite Vysoké učení technické v Brne dostal Peter Tomek možnosť nahliadnuť do sveta leteckých systémov. Zaujímavú prácu v Airbuse však po čase vymenil za vesmírne projekty, ktoré môžu významne ovplyvniť ľudstvo v budúcnosti. Pre Forbes porozprával, aké to bolo pracovať pre letecký gigant aj to, ktoré technológie firiem Jeffa Bezosa a Elona Muska sa snaží vyvinúť pre Európsku vesmírnu agentúru.
Peter strávil po štúdiu v Brne šesť mesiacov v Mníchove na Technickej univerzite a po dokončení inžinierskeho štúdia začal pracovať pre spoločnosť Airbus v Nemecku a neskôr vo Francúzsku. Venoval sa tréningu pilotov aj bezpečnosti leteckej premávky.
Peter pri dopravnom lietadle Airbus A380. Foto: Archív Petra Tomeka
„Najskôr som začínal pracovať na oddelení leteckých simulácií, kde sme trénovali pilotov pre armádne zložky. Veľká časť mojej práce spočívala v implementácii a laboratórnom testovaní výcvikového simulátora pre riadenie bezpilotných lietadiel. Neskôr som prešiel do oddelenia, v ktorom som viedol tím vyvíjajúci softvér priamo pre všetky civilné lietadlá Airbus,“ ozrejmuje Peter.
Peter sa zameriaval najmä na aplikácie, ktoré zvyšujú bezpečnosť letovej premávky. So svojím tímom napríklad vyvíjali aplikáciu, ktorá pri každom pristaní lietadla automaticky vyhodnotila stav a bezpečnosť pristávacej dráhy.
Pre letiskový manažment je to veľmi užitočná informácia, predovšetkým v oblastiach s premenlivým počasím. „Vďaka týmto systémom (z angl. Safety-critical system, pozn. red.) môže lietadlo bezpečne vzlietnuť, absolvovať trasu a pristáť v cieľovej destinácii.“
Od letectva k vesmíru
Peter sa po ôsmich rokoch v Airbuse rozhodol opustiť komerčnú sféru a zamieril do vedy. „Už dlhšie som sa chcel venovať vedeckému výskumu a akademickej oblasti,“ vysvetľuje. Presunul sa do spoločnosti Deutsches Zentrum für Luft- und Raumfahrt (DLR), ktorá nesie aj prívlastok „nemecká NASA“.
Ide o Národné výskumné centrum pre letectvo, vesmír, energetiku, dopravu, bezpečnosť a digitálne technológie financované štátom. DLR úzko spolupracuje s ESA (Európska vesmírna agentúra) a taktiež s NASA.
Peter je zodpovedný za kvalitu a bezpečnosť softvérových systémov, ktoré sa používajú napríklad v satelitoch vysielaných do vesmíru, prípadne sa inštalujú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Technológie, ktoré posunú Európu vpred
Doposiaľ pracoval na niekoľkých zaujímavých projektoch. Jedným z nich je napríklad Galileo. Ak používate v mobile navigáciu, s vysokou pravdepodobnosťou sa pripájate na Galileo satelity.
Ak používate v mobile navigáciu, s vysokou pravdepodobnosťou sa pripájate na Galileo satelity. Foto: ESA – Pierre Carril
Je to Európsky civilný navigačný systém, ktorý zabezpečuje nezávislosť Európy od vojensky kontrolovaných navigačných systémov USA (GPS) a Ruska (GLONASS). Súčasné technológie dokážu z vesmíru určiť presnú polohu na Zemi na niekoľko metrov, Peter s tímom však testuje novinky, ktoré budú môcť upresniť polohu na zemi s presnosťou niekoľkých centimetrov či dokonca milimetrov.
Ďalší projekt, na ktorom Peter pracuje, je vynášanie rakiet do vesmíru a ich opätovné pristávanie na Zemi.
„Tradične veľkú časť rakety tvoria palivové nádrže. Keď sa raketa dostáva do vesmíru, tak sa palivové nádrže a pomocné štartovacie motory odpoja a dopadnú do oceánu. Naším cieľom je, aby tieto časti bezpečne pristáli a mohli sa opakovane použiť. Tým sa ušetria náklady,“ opisuje Peter.
„Takúto technológiu fungovania rakiet má zatiaľ len spoločnosť SpaceX Elona Muska a Blue Origin zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa. Podobná technológia je pre Európu, samozrejme, veľmi zaujímavá,“ dodáva.
Lieky na neliečiteľné choroby
Okrajovo sa Peter zmieňuje aj o projekte, ktorý sa zaoberá skúmaním kvantových javov mimo gravitácie Zeme. Zistené poznatky by mohli byť prínosom pre kvantové počítače s násobne vyšším výpočtovým výkonom oproti počítačom, aké používame dnes.
Spoločnosť, v ktorej Peter pracuje, sa zaoberá aj raketoplánmi. Foto: ESA
„Princíp šifrovania dát, na ktorom je dnes založená bezpečnosť komunikácie, by zrazu stratil zmysel. Kvantový počítač dokáže rozkódovať dáta v priebehu pár sekúnd. Na druhej strane, obrovský výkon kvantových počítačov by umožnil objavy napríklad v medicíne,“ opisuje Peter a dodáva, k čomu by vývoj mohol prispieť.
„Simuláciou by sme mohli analyzovať chemické procesy v molekulách v omnoho hlbšej a detailnejšej forme ako dnes. To môže viesť k objavu liekov na doteraz neliečiteľné choroby ako rakovina alebo Alzheimer. Vynález stabilného kvantového počítača bude, bezpochyby, nová technologická revolúcia,“ hovorí Peter.
Vízie do budúcnosti a tajomstvo úspechu
Hoci Petra práca v zahraničí nesmierne baví, určite sa chce vrátiť s rodinou naspäť na Slovensko a svoje skúsenosti priniesť do rodnej krajiny.
Na otázku, aké predpoklady by mali spĺňať nádejní uchádzači o miesto vo vesmírnych agentúrach, odpovedá: „Okrem toho, že v tomto odbore je vhodný atribút inžinierstva, je veľmi dôležité neustále na sebe pracovať, byť zvedavý a mať chuť riešiť problémy. A čo je najdôležitejšie, mať víziu a veriť si,“ uzatvára Peter.
Peter Tomek študoval na Fakulte informačných Technológií na VUT v Brne. Po ukončení štúdia sa vo firme Airbus venoval vývoju leteckých simulátorov a neskôr viedol tím pri vývoji softvéru na riadenie letovej prevádzky.
Po úspešnej kariére v komerčnej sfére sa však rozhodol uplatniť svoje skúsenosti vo vedeckej a akademickej oblasti. Od roku 2021 je zodpovedný za kvalitu softvéru používaného pre vesmírne experimenty v Národnom výskumnom centre pre letectvo, vesmír, energetiku, dopravu, bezpečnosť a digitálne technológie (DLR) v Nemecku. S rodinou žije v Mníchove.
