Rekonštrukcia okolností, za ktorých v marci roku 2021 zahynul zakladateľ skupiny PPF a najvýraznejšia postava českého porevolučného biznisu, je znepokojujúcim opisom celej série pochybení a neuveriteľnej ľahostajnosti. Záver, ktorý z tejto rekonštrukcie plynie, je pritom v zhode s mienením pozostalých: Petr Kellner mohol haváriu vrtuľníka prežiť.
Pri spätnom hodnotení udalostí, ktoré viedli k smrti Petra Kellnera, človeku mimovoľne napadne, že keby bol niekto schopný z ich objemu predikovať, ako napríklad meteorológovia vedia z hromadiacich sa oblakov predpovedať hurikán, tragédia by nenastala.
Retrospektíva je vždy zradná, pretože poskytuje absolútnu výhodu „generála po bitke“, no v tomto prípade je na stole rad dôkazov a dobrozdaní, že k nehode vrtuľníka na Aljaške vôbec nemuselo dôjsť. Tie tiež ukazujú na to, že keď už k nehode došlo, mohol ju Petr Kellner prežiť.
Práve tieto predpoklady viedli k súdnemu procesu, ktorý prebieha v Anchorage. Nezávisle od súdu však možno s veľkou presnosťou a vierohodnosťou zrekonštruovať okolnosti, ktoré boli pre najbohatšieho Čecha fatálne. Možno tak urobiť na základe informácií, ktoré Forbesu exkluzívne poskytol František Honsa, vedúci partner právnickej kancelárie BBH.
Pravda pre Kellnerovcov
Ten sa v zastúpení rodiny Kellnerovcov, s ktorou spolupracuje už 30 rokov, výraznou mierou podieľal na tom, že prípad dostal do rúk súd. Podieľal sa na tom z vôle Kellnerovej manželky Renáty a ich štyroch detí, ktoré chceli poznať plnú pravdu.
„Nemusím azda zdôrazňovať, že Petr nesmierne chýba celej našej rodine. Jeho charizma, pracovitosť a intuícia v biznise chýbajú prirodzene aj mnohým jeho blízkym spolupracovníkom alebo tým, ktorí sa s ním profesijne stretli,“ napísala nedávno Renáta Kellnerová vo výročnej správe skupiny PPF, ktorú jej manžel založil.
Forbes Česko
Prianie objasniť okolnosti smrti najbližšieho a eventuálne vyvodenie zodpovednosti tých, ktorí pochybili, to boli primárne a vlastne jediné motivácie pozostalých. Opis podstatných súvislostí tragédie vychádza z informácií postúpených právnym zástupcom Kellnerovcov: František Honsa opisuje podrobné šetrenia, svedectvá a expertné závery, ktoré už na súde v Anchorage zazneli.
„V rámci procesu Discovery, ktorý je zakotvený v koncepte amerického práva, si protistrany navzájom vyžadujú podklady a tieto podklady sú povinné si navzájom vydať, aj keby mali samy sebe ublížiť. V opačnom prípade môžu byť tvrdo penalizované,“ vysvetľuje Honsa.
Genéza nešťastia
„Ďalej je tu takzvaný proces Depositions, keď žalujúca aj žalovaná strana dodávajú v prípravnom konaní svedkov, tým pádom sú už pred samotným súdnym procesom k dispozícii výpovede všetkých, ktorí mali k incidentu čo povedať. Na základe toho máme naozaj veľmi presný obraz toho, čo sa dialo pred nehodou a po nej,“ dodáva.
Genéza nešťastia pritom nezačala vznikať 27. marca 2021, ale už niekoľko dní predtým…
Scott Murray náhle ochorie na covid. Jeden z najskúsenejších pilotov heliskiingu na Aljaške, ktorý mal v marci pred piatimi rokmi letieť s päťčlennou skupinou, v ktorej bol aj Petr Kellner, sa tak dostáva mimo hru – aj to roztočí súkolie udalostí, ktoré vyústi do ľudskej tragédie a tiež do konca jednej epochy českého biznisu.
Jeho krajina už po tomto konci nikdy nebude rovnaká. Okamih premeny z tých najsmutnejších možných príčin sa blíži, nikto ho však ešte nevidí; Murray vidí iba to, že má pozitívny test. Že mu v tele koluje koronavírus, a je teda pre výpravu, ktorá sa to onedlho tiež dozvie, nepoužiteľný.
Život sa neskladá zo žiadnych „keby“, no práve preto vyvoláva „keby“ najrôznejšie predstavy o možnostiach, ktoré sa mohli stať a nestali. Keby v skorej jari 2021 nechytil Murray covid, všetko sa asi mohlo vyvíjať úplne inak.
Keby…
Ku všetkému v súvislosti s covidom vyvstáva ďalšie „keby“: keby bol Petr Kellner vo svojej vlasti, na ľadovcové dobrodružstvo by nemohol pre reštrikcie v cestovaní odletieť; investor sa však presúval po obmedzeniami nezviazanej osi Karibik – Aljaška.
Na americkom severe sa Petr Kellner tešil na heliskiing, ktorý na Aljaške či v Kanade absolvoval už niekoľkokrát predtým. Tešil sa na šport, pri ktorom sa lyžiari alebo snoubordisti nechajú na vrchol hory dopraviť vrtuľníkom a potom si užívajú zjazd vo voľnom teréne a po nedotknutom snehu.
Heliskiing býva často označovaný za extrémnu disciplínu, s čím však jeho obhajcovia väčšinou nesúhlasia: extrémna disciplína to podľa nich byť nemusí, pokiaľ sa dodržiava pravidlo „safety first“. To Kellner podľa Honsu rozhodne ctil: „Vďaka práci pre neho som poznal Petra Kellnera dlhé roky, a preto viem, že to bol človek, ktorý absolútne dbal na pravidlá bezpečnosti.“ Pri heliskiingu je nanajvýš nutné zabudnúť na bonmot, že pravidlá sú na to, aby sa porušovali. Lenže práve na toto akoby na Aljaške zabudnuté nebolo, na rozdiel od mnohého ostatného…
Adrenalínový zážitok si český biznismen objednal a zaplatil u preverenej spoločnosti Tordrillo Mountain Lodge (TML). Klientmi spoločnosti boli okrem neho ešte bývalý profesionálny snoubordista David Horváth a Kellnerov osobný kouč a parťák, Francúz s českým občianstvom Ben Larochaix.
TML bola ich zmluvným partnerom, teda tým, kto nesie zodpovednosť za bezpečnosť svojich klientov. Petr Kellner v tomto smere TML dôveroval – nebola to jeho prvá skúsenosť s touto spoločnosťou, a práve o minulú skúsenosť svoju dôveru opieral.
Obavy o bezpečnosť
Týždeň pred cestou sa v chate, kde sa mali tí traja ubytovať, objavila nákaza covidom, takže sprievodca TML Greg Harms a majitelia Mike Overcast a Mike Rheam museli improvizovať a prenajali pre trojicu rekreačný dom vo Wasille.
V tomto mestečku Greg Harms navrhol, aby sem TML pre svojich hostí presunula vrtuľník spoločnosti Soloy a využila ho na lyžovanie v horách neďaleko ľadovca Knik. Podobné návrhy boli v minulosti samotnou TML zakaždým zavrhnuté.
Dôvodom boli práve obavy o bezpečnosť, pretože vzhľadom na základňu TML ide o odľahlú oblasť s nespoľahlivou rádiovou komunikáciou, reálne tam hrozila možnosť oneskorenej záchrany. Tentoraz bol však Harmsov nápad vypočutý.
Mike Overcast uviedol aj dôvod, prečo na to v roku 2021 pristúpil: Greg Harms založil v tom istom roku vlastnú spoločnosť zaoberajúcu sa heliskiingom s názvom Third Edge Heli a ponúkol, že táto spoločnosť zabezpečí rádiovú komunikáciu a že v oblasti budú k dispozícii ďalšie vrtuľníky slúžiace ako záloha.
Neexistuje však žiadny dôkaz, že by Zachovi Russellovi, ktorý nahradil covidom vyšachovaného pilota Murraya, bolo niekedy oznámené, kto bude v osudný deň jeho zálohou alebo aký bude komunikačný plán. V nabaľujúcich sa mračnách pohromy je Zach Russell ďalším kľúčovým faktorom.
Jedným z najkľúčovejších. Nielenže nebol poriadne inštruovaný, nebol ani poriadne vycvičený. Do výpravy ho ako záskok pridelila spoločnosť Soloy, bol to jej najmladší pilot a pre TML nikdy predtým nelietal.
Neskúsený pilot
Napokon nenalietal toho vo všeobecnosti veľa: v roku 2020 to bolo 30 hodín, v ktorých je započítaných len 18 minút výcvikového letu pre heliskiing. Bezpečnostné pokyny HSUS, prestížnej americkej asociácie heliskiingu, pritom striktne vyžadovali 250 nalietaných hodín v podobnom teréne a za podobných podmienok.
V súlade s pravidlami HSUS mala TML písomnú zmluvu so Soloy Helicopters, ktorá jej dávala právo odmietnuť akéhokoľvek pilota, ktorého Soloy navrhne. Šéfovia TML sa však ani nespýtali, či má Russell potrebnú kompetenciu pre výpravu s dátumom 27. marca.
Keď osudný deň nadišiel, usporiadala TML štandardnú rannú poradu na tému bezpečnosť. Zach Russell, neskúsený pilot vrtuľníka s registračným číslom N351, však nebol na mítingu prítomný…
Nie že by nebol čas prebrať bezpečnosť zľava sprava: zlá viditeľnosť najprv držala výpravu vo Wasille, štart nabral zdržanie. Hlavný guide Greg Harms sa napokon rozhodol vziať skupinu lyžovať neskôr popoludní.
Krátko po tom, ako Russell zdvihol do vzduchu vrtuľník, na ktorého palube boli Kellner, Horváth a Larochaix so sprievodcami Harmsom a Seanom McManamym, ukončili ostatné helikoptéry pohybujúce sa pri ľadovci Knik pre daný deň prevádzku. Práve pre biednu viditeľnosť.
Vrtuľník pilotovaný Russellom pokračoval v heliskiingu a dispečingu TML, kde mal službu Desi Sherwood, sa naposledy ozval o 17:34. Sprievodca McManamy poslal Sherwoodovi textovú správu: „351 ops normal, moving to Metal Creek.“
Porušené pravidlá
Číslo označovalo konkrétny stroj, dve slová za ním dávali najavo, že všetko klape bez problémov, zvyšok vety oznamoval budúci presun k potoku Metal Creek, kde sa podľa pôvodného plánu malo tiež lyžovať. Podľa manuálu TML mal dispečer do polhodiny dostať ďalšiu správu.
Keď sa tak nestalo, mal sa aktívne pokúšať s posádkou spojiť – pomocou satelitného telefónu, vysielačky, mobilného telefónu alebo prostredníctvom iného vrtuľníka. V prípade neúspešného spojenia mal po uplynutí ďalších 30 minút spustiť núdzový plán – teda do jednej hodiny od posledného kontaktu s posádkou.
To všetko je opísané v manuáli pre heliskiing spoločnosti TML, ktorý obsahuje pravidlá pre takzvaný flight following. Ide o pravidlá sledovania letu a pravidelnej komunikácie. Súčasťou manuálu je aj časť nazvaná riešenie núdzových situácií – emergency plan.
Takýto manuál je v heliskiingu bežnou praxou a ide o pravidlá platné nielen na Aljaške, ale v celej Severnej Amerike. Praxou to však poslednú marcovú sobotu zrejme nebolo pre Sherwooda. Nič totiž neukazuje na to, že by sa dispečer týmito nariadeniami riadil, ďalšiu textovku smerom k vrtuľníku poslal až o 18:28.
Tragédia
O pár minút neskôr sa stroj N351 zrútil. Už pri prvom pokuse o pristátie urobil zelenáč Russell začiatočnícku chybu: skúšal dosadnúť s vetrom v chrbte, v dôsledku čoho sa v ľahkom prachovom snehu ocitol v bielej tme.
Pilot stratil vizuálnu orientáciu, takže prudko vyletel, obletel miesto a skúsil to znovu: priletel v pomerne strmom uhle, a keď pristával, nebol vo vodorovnej polohe – ľavá lyžina jeho Airbusu Airstar AS350 bola nižšie než pravá. Hlavný guide Greg Harms v tom momente gestikuloval na pilota a dával mu pokyn, aby vrtuľník vyrovnal.
David Horváth sedel na zadnom sedadle a tieto pokyny vnímal. Aj na súde znovu opísal, že rotor stroja pri pristávacom manévri rozvíril sneh a vrtuľník opäť pohltila biela tma. Dáta z GPS ukazujú, že letel dozadu približne osem sekúnd, než narazil do hrebeňa hory. Bolo 27. marca 2021, 18 hodín 35 minút. Nešťastiu už nešlo zabrániť.
Po náraze sa vrtuľník rozpadol a padal nezadržateľne dolu zo svahu až na dno rokliny. Pravdaže, nešťastiu už nešlo zabrániť. Jeho tragickým následkom však čiastočne áno. Dve osoby haváriu preukázateľne prežili: David Horváth a Petr Kellner. Obaja boli zranení, a zásadná preto pre nich bola v tom momente rýchla záchrana.
Kusy helikoptéry, v ktorej bolo šesť ľudí, sú roztrúsené na snehu a ľade – čo sa deje na miestach, odkiaľ má prísť pomoc? Dvadsaťpäť minút po nehode, o 19:00, sa v sídle TML koná večera. Majiteľ Mike Rheam je v chate s hosťami, ktorí toho dňa prišli, dispečer Desi Sherwood sa zdržiava vo vedľajšej budove a štyri minúty po siedmej posiela k ľadovcu Knik správu „Ako to ide“.
Chyba na chybu
V tej chvíli satelitné sledovacie zariadenie už dávno ukazuje, že sa vrtuľník nepohybuje. O ďalších 10 minút neskôr napíše Mike Rheam dispečerovi SMS s pozvaním na večeru do chaty. Desi mu v reakcii na to oznamuje, že už vyše hodiny nemá žiadne správy od vrtuľníka a že sa navyše na letovom slede už vyše 40 minút nepohol.
Sherwood ani Rheam napriek tomu nespustia núdzový protokol, nekontaktujú Soloy ani inú firmu, ktorá v oblasti ľadovca Knik zabezpečuje heliskiing, so žiadosťou o prieskumný let. „Keby to urobil, dôkazy ukazujú, že Petr Kellner by dnes bol nažive,“ vyslovuje František Honsa kľúčovú vetu.
Druhý z vlastníkov TML, Mike Overcast, priletí z Anchorage na Havaj; okamžite po pristátí uvidí správy, ktoré ho znepokoja, takže volá 20 minút pred ôsmou Rheamovi. Znepokojená je aj manažérka TML Jennifer Cornell a v tomto duchu posiela textovky.
Minimálne štyria ľudia tak tušia, že sa môže diať čosi hrozné. Séria esemesiek pokračuje tou z 20:06. Odosiela ju Rheam na mobil Brada Cosgrovea, dispečera firmy Third Edge Heli, ktorú si TML najala: „Prosím, napíš mi, keď pristanú, dovtedy si schovávam veľmi dobrú tequilu.“
Brad Cosgrove posiela správu členovi výpravy Seanovi McManamymu. Vzápätí, pred pol deviatou večer, sa Rheam niekoľkokrát pokúša volať Cosgroveovi, čoho si všimne jeho kolega a profesiou heliskiing guide Jeff Hoke z Third Edge Heli. Ide následne k počítaču, pozrie sa na satelitné sledovanie letu N351 a poleje ho horúčava – ihneď pochopí, že sa zrejme prihodila katastrofa.
Kontaktuje firmu Alpha Aviation so žiadosťou, aby vyslala vrtuľník na poslednú známu polohu, a poprosí o druhý vrtuľník, ktorý by ho vyzdvihol. Okolo pol desiatej, štyri hodiny po poslednom spojení a tri hodiny po havárii, dorazia vrtuľníky na miesto a okamžite nájdu trosky.
Záchrana prišla neskoro
To už však dávno panuje tma a piloti rozhodujú, že sa v nej nebudú pokúšať o pristátie. Firma Soloy Helicopters preto volá Národnú gardu, aby vykonala záchrannú akciu. Tej pre zložitý terén i podmienky trvá zhruba ďalšie tri hodiny, než sa dostane na miesto.
Zachráni Davida Horvátha, uväzneného šesť hodín vnútri trosiek, preživší však príde pre ťažké omrzliny o niekoľko prstov. Petrovi Kellnerovi už niet pomoci.
Premárnený čas bol s pravdepodobnosťou atakujúcou istotu rozhodujúci. Vzhľadom na maximálnu citlivosť celej záležitosti tu nepôjdeme do detailov (čo platí aj pre iné pasáže textu), avšak Petr Kellner mal podľa odborných názorov na závažnosť jeho zranení 75-percentnú šancu na prežitie.
Stačilo, aby mu bola po nehode poskytnutá aspoň základná prvá pomoc, ako je zahriatie a zmena polohy, čo by poskytlo časový priestor na jeho záchranu. V dosahu vraku sa nachádzalo najmenej 13 ďalších vrtuľníkov, ktoré mohli byť po havárii „k ruke“.
Najbližší z nich sa nachádzal pri chate iba šesť minút letu od miesta nešťastia a prvá nemocnica vo Wasille bola od neho vzdialená menej než 20 minút letu.
Okrem manuálu pre sledovanie helikoptéry navyše nebolo dodržané ani pravidlo last lift spočívajúce v tom, že všetky aktivity musia byť vykonané s dostatočným časovým predstihom pred západom slnka, aby prípadná záchrana bola možná ešte za denného svetla.
V prípade TML to teda znamenalo, že lyžovanie malo byť ukončené a vrtuľník mal vyraziť na cestu späť najmenej hodinu pred západom slnka, ktorý bol v ten deň o 20:33.
Nedodržanie radu bezpečnostných nariadení a nespustenie núdzového protokolu sa javí ako nepochopiteľné o to viac, že Mike Rheam, jeden z majiteľov TML, bol dlhoročným prezidentom Heli Ski US Association, ktorá bezpečnostné pokyny pre heliskiing vypracúva.
„Spor na Aljaške neprebieha primárne preto, že by sme chceli od miestneho prevádzkovateľa heliskiingu nahradiť škody,“ opakuje František Honsa, ktorý bol počas procesu priamo v súdnej sieni v Anchorage.
„Škody sú pre rodinu nevyčísliteľné a pre PPF veľmi významné, pretože hoci sa skupina rozvíja veľmi dobre aj po smrti zakladateľa, veľmi pravdepodobne by sa pod vedením Petra Kellnera rozvíjala ešte dynamickejšie. O to tu však skutočne nejde.“
A o čo teda? „Finančná náhrada sa požaduje skôr z dôvodu, aby si všetci uvedomili, k akým závažným pochybeniam došlo. Zistenia majú slúžiť nielen na presadenie spravodlivosti, ale aj ako apel pre celé odvetvie heliskiingu na dodržiavanie, prípadne sprísnenie bezpečnostných pravidiel. Tým celkom hlavným zmyslom žaloby však je, aby boli jednoznačne označení vinníci celej tragédie.“
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Filip Saiver.
