5. novembra 2021

Aj keď sa pomaly vraciame do normálneho rytmu, pandémia bude ovplyvňovať naše životy aj v roku 2022. Opäť vzrastie potreba udržateľnosti, väčšieho objemu dát aj nárastu výpočtových a sieťových rýchlostí. 

Hlavné posolstvo posledných dvoch rokov je, že aj naozaj prevratné zmeny, ktoré sa spočiatku zdajú nemožné, je možné vykonať, ak je na to dostatočná motivácia. Sme otvorenejší k flexibilite, rýchlosti a inovatívnemu mysleniu. Snaha o prežitie sa mení na snahu prosperovať a uspieť.

Toto sú trendy, ktoré budú mať v roku 2022 najväčší vplyv na naše životy.

Umelá inteligencia na každom kroku

Slovo smart bolo kedysi len synonymom pripojenia. Inteligentný telefón, televízia a množstvo ďalších smart zariadení boli tie isté staré hračky, len pripojené k internetu. Dnešné inteligentné zariadenia ale poháňa umelá inteligencia. Sú vybavené algoritmami strojového učenia a pomáhajú nám stále inovatívnejšími spôsobmi.

Inteligentné autá používajú systémy na rozpoznávanie tvárí, vďaka ktorým dokážu vyhodnotiť, či venujeme plnú pozornosť šoférovaniu, a upozorniť, keď sme unavení. Inteligentné telefóny využívajú umelú inteligenciu takmer na všetko, udržujú kvalitu hovoru alebo ovládajú fotoaparát, aby sme mohli robiť lepšie fotky.

Reklama

Smart už môžu byť dokonca aj toalety, ktoré sú vybavené schopnosťou diagnostikovať najrôznejšie choroby tráviaceho traktu pomocou analýzy vzoriek stolice.

Umelá inteligencia prenikla do nástrojov, s ktorými pracujeme denne – od hlasových asistentov cez prekladače do cudzích jazykov až po nástroje, ktoré nám umožňujú získavať štruktúrované dáta z obrázkov, náčrtov na tabuli alebo z rukou písaných poznámok.

Poháňajú aj mnohé robotické automatizované procesy, ktoré nám uľahčujú prácu v administratíve, logistike, účtovníctve alebo HR. Nech už vaša práca zahŕňa čokoľvek, je pravdepodobné, že vám proces poháňaný umelou inteligenciou uľahčuje život.

Tento trend zahŕňa umelú inteligenciu, internet vecí a novovznikajúce superrýchle siete ako napríklad 5G. Keď to spojíme dokopy, vzniknú možnosti, ktoré sme ešte pred niekoľkými rokmi nemali.

Revolúcia bez kódov

Ďalšou hybnou silou bude pokračujúca demokratizácia dát a technológií. V posledných rokoch vzniklo celé nové odvetvie, ktoré si kladie za cieľ sprístupniť nástroje potrebné pre technologické inovácie čo najširšiemu množstvu ľudí bez ohľadu na ich odbornosť alebo skúsenosti.

Inovácie v niektorých odboroch brzdila kríza schopností, čo znie ako problém, ale v skutočnosti bola táto kríza hnacím motorom pre prudký nárast samoobslužných riešení v štýle „urob si sám“.

Nie každá spoločnosť si musí najať armádu počítačových géniov, aby si vytvorila vlastný elektronický systém na uchovávanie myšlienok, nápadov a poznámok. Stačí jeden človek na konkrétnu prácu, ktorú práve potrebuje urobiť.

V roku 2022 sa aj naďalej budeme stretávať so spoločnosťami, ktoré zavádzajú infraštruktúru umelej inteligencie a internetu vecí bez toho, aby vlastnili čo len jeden server alebo patentovaný kus kognitívneho kódu.

Rozhrania bez kódov budú stále populárnejšie, pretože nedostatočná znalosť programovacieho jazyka prestane byť prekážkou pri realizácii akejkoľvek inovatívnej myšlienky. Výskumná skupina OpenAI, založená Elonom Muskom a financovaná napríklad spoločnosťou Microsoft, predstavila nedávno programovací model Codex, ktorý dokáže generovať kód z hovoreného jazyka.

Práve v roku 2022 uvidíme, ako podobné technológie dozrievajú a prepájajú sa s možnosťami ponúkanými cloudovou infraštruktúrou. To následne povedie k tomu, že naše inovatívne myslenie a predstavivosť budú omnoho menej obmedzované nedostatkom zdrojov alebo technických zručností.

Digitalizácia, datafikácia a virtualizácia

V priebehu rokov 2020 a 2021 sme zažili virtualizáciu pracovísk a kancelárií, ktorú si vynútila pandémia. Za veľmi krátke obdobie sme začali plošne pracovať na diaľku, čo však bolo len krízou poháňané urýchlenie už aj tak existujúceho trendu.

V roku 2022 sa budeme stále dôvernejšie zoznamovať s konceptom „metaverse“ – trvalých, počítačom riadených svetov a 3D virtuálnych priestorov, existujúcich súbežne s našou realitou.

V týchto fiktívnych svetoch, z ktorých jeden nedávno predstavil zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg, budeme pokračovať v mnohých činnostiach, ktoré sme zvyknutí robiť aj v reálnom svete, pracovať, baviť sa alebo sa stretávať s ľuďmi.

Tieto virtuálne svety budú modelovať skutočný svet so stále väčšou presnosťou a umožnia nám prežívať hlbšie a presvedčivejšie. Nové VR produkty prinesú ešte lepšie zážitky, napríklad dotykovú spätnú väzbu a dokonca aj vôňu.

Spoločnosť Ericsson, ktorá počas pandémie poskytovala VR súpravy zamestnancom pracujúcim z domu a teraz vyvíja takzvaný „zmyslový internet“, predpovedala, že do roku 2030 budú k dispozícii virtuálne zážitky, ktoré budú na nerozoznanie od reality.

Reklama

Transparentnosť a zodpovednosť

Aby mohli technológie fungovať, my ľudia im musíme veriť. Už teraz sa celkom oprávnene objavujú silné výhrady k mnohým spôsobom, akými technológie využívame. Môžeme ich vidieť ako rušivé, nebezpečné alebo nezodpovedné.

Najmä umelú inteligenciu vnímame často ako „čiernu skrinku“, do ktorej nevidíme, a preto nechápeme, ako funguje. Môže za to skôr jej komplexnosť, nie nejaká zlomyseľnosť obmedzujúca naše chápanie, výsledok je však rovnaký.

Prípady, kedy sa o umelej inteligencii hovorí ako o škodlivej, sú časté a alarmujúce. Najmä v spoločnosti, ktorá plánuje umelú inteligenciu využívať aj v situáciách, v ktorých jediné jej rozhodnutie môže ovplyvniť množstvo životov, napríklad pri prepúšťaní zamestnancov.

Myšlienka transparentnej a vysvetliteľnej umelej inteligencie naberá v posledných rokoch na význame, pretože je úplne jasné, že existuje časť spoločnosti, ktorá umelej inteligencii neverí a má na to veľa dobrých dôvodov.

Taktiež vlády už pochopili, že je potrebné vytvoriť právny rámec, ktorý by používanie umelej inteligencie ošetril a vďaka tomu už na pôde EÚ vznikol prvý návrh zákona o umelej inteligencii (Artificial Intelligence Act).

Pravidlá pre umelú inteligenciu

Navrhovaný zákon napríklad zakazuje úradom využívať umelú inteligenciu na vytváranie systémov sociálnych kreditov a zakazuje tiež používať systémy či na rozpoznávanie tvárí na verejných miestach. Zákon obsahuje aj zoznam potenciálne nebezpečných účinkov umelej inteligencie, ako sú „zneužitie zraniteľnosti“ alebo „spôsobenie fyzickej či psychickej ujmy“.

Poskytovatelia zariadenia s umelou inteligenciou budú musieť pred jeho uvedením na trh dokázať, že žiadnu z podobných vecí nespôsobuje.

Mnoho ľudí ale navrhovaný zákon aj tak kritizuje a tvrdí, že nejde dostatočne do hĺbky, lebo neobsahuje žiadnu podmienku, ktorá by nariaďovala informovať ľudí, že sa stali súčasťou rozhodovacieho procesu riadeného umelou inteligenciou.

Generálny riaditeľ spoločnosti Google Sundar Pichai hovorí, že aj keď súhlasí s nutnosťou regulácie umelej inteligencie, je podľa neho potrebné „dosiahnuť v tomto smere určitú rovnováhu“, aby nebola možnosť inovácií úplne potlačená.

Udržateľné zdroje energie

Počas pandémie stúpla spotreba energie z obnoviteľných zdrojov. V USA sa počas prvých desiatich týždňov lockdownu zvýšila o 40 percent. Naopak spotreba neobnoviteľnej energie celosvetovo poklesla, pretože sa zatvárali podniky, obmedzovala sa priemyselná výroba a ľudia ostali doma.

V dôsledku toho kleslo aj množstvo vyprodukovaných emisií o osem percent. Energia z obnoviteľných zdrojov pritiahne aj v ďalších rokoch veľa investícií.

Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla výroba a využitie obnoviteľnej energie až o 40 percent a podľa predpovedí bude tento trend pokračovať aj v roku 2022. Celkovo sa náklady na výrobu obnoviteľnej energie znížili o 7 až 16 percent.

O slovo sa hlásia aj ďalšie zdroje ako biopalivá, kvapalný vodík alebo nukleárna fúzia. A aj keď ich plný dopad pocítime zrejme o niečo neskôr než v roku 2022, predstavujú veľký prísľub. Priekopník v oblasti fúznej energie, firma Helion Energy predpokladá, že v roku 2022 uvedie do prevádzky svoj najnovší prototyp fúzneho generátora, ktorý replikuje proces požívaný na výrobu energie na slnku.

Ďalší prielom, ktorý netrpezlivo očakávame, je zariadenie na výrobu energie zo „zeleného vodíka“. Namiesto súčasných postupov, ktoré na elektrolýzu využívajú veľké množstvo „špinavej“ energie z fosílnych palív, by mali byť nové postupy schopné oddeliť vodík a kyslík bez emisie uhlíka vďaka využitiu obnoviteľnej energie, čím sa zmierni aj celkový dopad na životné prostredie.

Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Bernard Marr.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?