25. augusta 2019

Spôsob, akým ľudia využívajú pôdu, bude v nasledujúcich desaťročiach dôsledkom toho, ako veľmi sa naša planéta oteplí. To uvádza nová správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy OSN (IPCC). Tento svetový orgán, ktorý združuje vedecké poznatky týkajúce sa klimatických zmien, ju začiatkom augusta rozposlal politikom. 

Veľkú časť emisií skleníkových plynov spôsobujú poľnohospodárske a lesnícke odvetvia. A paradoxne, práve tieto oblasti zasiahnu klimatické zmeny najviac. Správa podrobnejšie opisuje, ako môže lepšie hospodárenie s pôdou prispieť k riešeniu tohto problému.

Smutný rebríček: Toto je 10 najviac znečistených miest na svete

Upozorňuje tiež na to, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi udržateľnejším využívaním pôdy a zabezpečením primeraného množstva potravín. To všetko kvôli bezpečnosti, zvyšovaniu počtu obyvateľov a negatívnym vplyvom klimatických zmien na vegetáciu.

„Poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné druhy využívania pôdy zodpovedajú za 23 % emisií skleníkových plynov,“ vysvetľuje Jim Skea, spolupredseda pracovnej skupiny IPCC III. „Prírodné procesy v pôde zároveň absorbujú oxid uhličitý v takom množstve, ktoré zodpovedá takmer tretine emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív a priemyslu.“

Zmena stravy, zmena klímy

Správa taktiež dospela k záveru, že klimatické zmeny by mohlo výrazne ovplyvniť aj to, že by sa ľudia začali odlišne stravovať. „Niektoré druhy potravín si vyžadujú viac pôdy, vody a spôsobujú viac emisií skleníkových plynov ako iné,“ konštatuje Debra Roberts, spolupredsedníčka pracovnej skupiny IPCC II.

Filipíny stavajú mesto budúcnosti: Odolá katastrofám i znečisteniu

„Vyvážená strava obsahujúca rastlinné potraviny, teda zrná, strukoviny, ovocie, zeleninu a potraviny živočíšneho pôvodu, ktoré sú produkované trvalo udržateľným spôsobom v systémoch s nízkymi emisiami skleníkových plynov, predstavuje veľké príležitosti pre adaptáciu a obmedzenie klimatických zmien,“ dopĺňa.

Menej pôdy, ktorá by sa využívala na pastvu zvierat, by teda znamenalo viac pôdy pre bioenergiu, lesy a prírodné ekosystémy. Túto správu už prijalo nemecké politické vedenie a tamojšia ministerka životného prostredia Svenja Schulze oznámila, že vláda bude konať na základe odporúčaní IPCC.

A to najmä v kontexte prebiehajúcej diskusie o reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie. „Poľnohospodársky a lesnícky priemysel sú obeťami tohto vývoja, no tiež ho spôsobujú. Preto musia byť súčasťou riešenia v oblasti klimatických zmien,“ vyhlásila Schulze.

Politici z jej Sociálnodemokratickej strany Nemecka a aj tí zo strany Zelených už navrhli zvýšenie dane z pridanej hodnoty mäsových výrobkov v snahe znížiť ich spotrebu. Kým sa polovica nemeckej pôdy využíva na poľnohospodárske účely, tak len jej 30 % tvoria lesy, ktoré absorbujú uhlík.

Prispievateľ Dave Keating píše pre Forbes.com o energiách. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk