Vzácny exemplár sa dostal zo zbierky skonfiškovanej po prvej svetovej vojne až do rúk amerického vraha. Dnes ho chránia špeciálne prepravné firmy a trezor s hrubými betónovými stenami.
Betónové steny, obal naplnený argónom, vrah medzi majiteľmi aj legenda o spálenej sestre. Najdrahšiu známku sveta možno vidieť v Prahe a má za sebou neuveriteľnú históriu, ktorá sa tiahne viac ako 170 rokov.
Na prste by ste ju možno ani nepocítili, vo svojom portfóliu však rozhodne áno. Poštová známka British Guyana 1c Magenta z roku 1856 váži iba 0,04 gramu, jej odhadovaná cena sa však pohybuje okolo 250 miliónov českých korún, teda približne 10,3 milióna eur, čo z nej robí najdrahšiu známku sveta. K videniu je v Prahe v rámci výstavy Poklady svetovej filatelie, kam ju jej majitelia z britskej aukčnej siene Stanley Gibbons priviezli na pozvanie prezidenta Prestige Philately Club Prague Tomáša Mádla.
Kúsok farebného papiera, ktorý stojí štvrť miliardy českých korún, má, samozrejme, vlastný bezpečnostný režim.
„Logisticky je to mimoriadne zložité. Nemôžete ju nechať prevážať bežnou kuriérskou spoločnosťou,“ hovorí Iain Murphy, generálny riaditeľ spoločnosti Stanley Gibbons, ktorá sídli v Londýne a nedávno otvorila novú pobočku v Singapure. Najdrahšia známka sveta jej patrí päť rokov. „Nemôžete si ju dať do kufra a chodiť s ňou po Prahe. Na jej prepravu máme zazmluvnené špeciálne prepravné spoločnosti ako Malca-Amit alebo Brinks, ktoré sa špecializujú na prepravu nákladov s vysokou hodnotou.“
Previezť takúto cennú drobnosť do Európy bývalo podľa Murphyho oveľa jednoduchšie pred brexitom, teraz si zakaždým musia zabezpečiť takzvaný karnet ATA, čo je medzinárodný colný dokument, ktorým sa nazýva pas pre tovar. Vďaka nemu nemusia známku za stovky miliónov českých korún zakaždým preclievať a zdaňovať.
„Úprimne povedané, teraz je oveľa ťažšie dostať Magentu do Českej republiky než do Južnej Kórey, Thajska alebo ďalších krajín, kde sme ju vystavovali. Asi tak desaťkrát,“ dodáva George James, hlavný filatelista Stanley Gibbons.
Známka známa ako Magenta je jediná svojho druhu na svete. Okrem toho je to jediná známka vydaná vo Veľkej Británii alebo krajinách Commonwealthu, ktorá nie je súčasťou Kráľovskej filatelistickej zbierky.
„Je to, akoby ste niekomu povedali, aby vymenoval slávny obraz, a on by povedal Mona Lisa. Rovnaké postavenie má medzi známkami Magenta,“ dopĺňa James. Nie je preto divu, že sa okolo známky pohybuje ochranka 24 hodín denne. Dáva pozor aj na svetlo, ktorému ju nechcú príliš vystavovať, pretože by spôsobilo jej blednutie. Priamemu svetlu sa snažia vyhnúť úplne.
Maličká známka je zabalená a zarámovaná v špeciálnom obale, ktorý sa plní argónom – inertným plynom, ktorý takmer s ničím chemicky nereaguje.
„Ďalším faktorom je poistenie, keď sme chceli prísť do Prahy. Známka má, samozrejme, vlastné, veľmi nákladné poistenie a zakaždým nás stojí veľa peňazí vyviezť ju z nášho trezoru v Londýne,“ dopĺňa Murphy.
Trezor, o ktorom šéf Stanley Gibbons hovorí, má betónové steny hrubé 60 centimetrov a vedú doň rovnaké dvere ako do bankových sejfov.
Náhodný nález ikony
Prvé poštové známky v histórii začala tlačiť britská koruna v roku 1840. Slávna Penny Black, vôbec prvá emisia známok, stále patrí medzi najcennejšie kúsky sveta.
Príbeh Magenty z britskej kráľovskej kolónie na severe Južnej Ameriky sa však začal až o 16 rokov neskôr, v roku 1856. V tom istom roku mimochodom šestnásťročný Edward Stanley Gibbons založil malý obchodík so známkami v otcovej chemickej dielni. O 170 rokov neskôr je firma, ktorú založil, považovaná za najväčšiu autoritu v oblasti filatelie na svete.
Známku z Britskej Guyany, dnes samostatného štátu Guyana, náhodne medzi listami svojho strýka objavil dvanásťročný škótsky školák Louis Vernon Vaughan priamo v Guyane. Išlo o takú vzácnosť, že ju mladý zberateľ nenašiel v žiadnom katalógu, a tak usúdil, že nemôže mať výraznú hodnotu. Predal ju za šesť šilingov miestnemu zberateľovi.
„A vtedy si prvýkrát všimli, že nominálna hodnota na známke je iná,“ poznamenáva James. Oveľa bežnejšie totiž boli štvorcentové známky z rovnakej série, ktoré sa mali používať na miestne noviny.
Známka je bez perforácie, vytlačená čiernou farbou na červenofialovom papieri. V jej strede je vyobrazená plachetnica a latinský nápis Damus Petimus Que Vicissim (Dávame a očakávame na oplátku).
Plachetnicu rámujú štyri tenké čiary. Rám obklopuje názov krajiny vydania a nominálna hodnota známky, uvedené čiernymi veľkými písmenami.
Teda tak by aspoň vyzerala, keby bola v perfektnom stave. Väčšina z vyššie opísaných charakteristík už na známke takmer nie je viditeľná.
História známky v rukách zberateľov sa začína pri miestnom obchodníkovi so známkami v Guyane Neilovi Rossovi McKinnonovi. Od neho sa dostala k jednému zo zberateľov v Liverpoole a ešte v tom istom roku skončila v zbierke Philippa von Ferraryho, zberateľa, o ktorého zbierke James tvrdí, že ju už pravdepodobne nikto nikdy nenapodobní.
Ferrary chcel zbierku po svojej smrti odkázať múzeu, ale v rámci reparácií za prvú svetovú vojnu bola skonfiškovaná Francúzskom a rozpredaná, aby pomohla pokryť náklady na reparácie. Na druhej strane to podľa Jamesa znamenalo, že sa na trh dostalo obrovské množstvo úžasných známok.
Magenta napokon skončila u Arthura Hinda, ktorý mal na aukcii v Paríži preplatiť dokonca troch kráľov, medzi nimi aj vtedajšieho britského panovníka Juraja V. Pri cene 352-tisíc historických francúzskych frankov išlo už vtedy o najdrahší predaj známky v histórii. Od 40. rokov sa potom podľa Jamesa stala Magenta tou filatelistickou ikonou, ktorú poznáme dnes.
Hindovo vlastníctvo Magenty je opradené jednou dodnes nepotvrdenou legendou. Po Hindovej smrti v roku 1957 totiž neznámy autor napísal anonymný list, v ktorom tvrdil, že táto ikonická unikátna známka nebola jedinou svojho druhu.
Podľa nepodpísaného zdroja mal totiž Hind pri svojom zberateľstve naraziť na druhý exemplár, ktorý okamžite kúpil. A tiež hneď spálil.
„Je zrejmé, že nemáme ako zistiť, či ide len o pikantné klebety, alebo či to skutočne urobil,“ hovorí filatelistický expert James. Z pohľadu investora má vraj pre Hindovo údajné konanie pochopenie, ale ako filatelista takýto čin odsudzuje.
„Je to síce klišé, ale často hovoríme, že sme len správcovia. Veľká časť poslania filatelie spočíva v zachovaní tohto dedičstva pre ďalšie generácie,“ dodáva James.
Príbeh najdrahšej známky sveta má však aj svoju temnú kapitolu, ktorá dokonca patrí do modernej histórie. Slávny americký zberateľ známok John du Pont, dedič veľkého rodinného majetku, dostal známku do svojich rúk pri ďalšom rekordnom nákupe za 935-tisíc dolárov, teda približne 805-tisíc eur, v roku 1980.
„Existujú historky o tom, že du Pont spával s Magentou pod vankúšom,“ dopĺňa James. Lenže z veľkej postavy americkej filatelie sa vykľul vrah, ktorý na svojom sídle v Pensylvánii zastrelil zápasníka Davea Schultza. Príbeh zaujal aj hollywoodskych filmárov, ktorí ho stvárnili vo filme Hon na líšku, kde du Ponta hrá herec Steve Carell.
Du Pont zomrel v roku 2010 vo väzení, zatiaľ čo slávna známka sa v roku 2014 predala v aukčnej sieni Sotheby’s za astronomických 9,48 milióna dolárov, teda približne 8,2 milióna eur. O sedem rokov neskôr ju tá istá spoločnosť predala na aukcii práve Stanley Gibbons, tentoraz už za o niečo nižšiu cenu 8,3 milióna dolárov, v prepočte asi 7,1 milióna eur.
