Aké to je, keď sa vám život zo sekundy na sekundu otočí o 180 stupňov? Mnohí si to nevieme predstaviť. Nevedela to ani Beáta Bobulová, ktorá však pred štyrmi rokmi ovdovela a zostala so svojimi dvoma malými deťmi sama. Na základe tejto tragickej udalosti sa neskôr rozhodla založiť združenie Súčasť života, v rámci ktorého chce poskytovať pomoc a prácu vdovám, vdovcom či matkám samoživiteľkám.
„Zvyknem ľudí prirovnať ku koňom s klapkami na očiach. Mám totiž pocit, že už aj my ľudia tak začíname fungovať. Máme na očiach klapky a nevidíme, čo sa deje okolo nás,“ hovorí Beáta, ktorá sa kreatívnym spôsobom snaží pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú.
Vyrovnať sa s osudom
Svoj sociálny podnik Súčasť života ste začali budovať po tragickej udalosti, keď ste stratili partnera. Môžete nám o to povedať viac?
Keď som mala 40, tak som spolu s partnerom Martinom žila v Moskve, avšak náhle zomrel. Mali sme v tom čase ani nie ročného syna a dcéra mala necelé dva roky. Bola to udalosť, ktorá sa odohrala zo sekundy na sekundu.
Čo vám pomohlo pri vyrovnávaní sa so smútkom?
Neviem, či som sa s tým dokázala vyrovnať. To, čo mi pomohlo, bolo až nájdenie si nového partnera. Avšak kým som bola schopná sa s niekým vôbec stretnúť, prešli zhruba dva roky.
Skúšala som množstvo vecí. Športovala som. To nepomáhalo. Kúpila som si šijací stroj, nepomáhalo mi to. Premýšľala som nad kurzami, ktoré som chcela absolvovať, ani to mi nepomohlo, rovnako ani pomoc psychológov.
Uvedomila som si, že jedinou náplasťou na tú brutálnu ranu, ktorú mám, je, že si nájdem osobu, ktorá ma bude milovať, prijme moje deti a naučí sa so mnou žiť. Pretože žiť s človekom, ktorý je už raz takto poznačený, nie je vždy ľahké a nie každý to vie.
Ako môže pomôcť štát
V minulých rozhovoroch ste spomínali, že s vaším partnerom ste neboli manželmi, čo vám následne spôsobilo problémy. Ako sa na ľudí, ktorí sú v podobnej situácii, pozerá štát?
Máme v našej krajine nastavené isté pravidlá a rešpektujem ich. Jedným z nich je aj to, že ak sú raz dvaja manželia a udeje sa takáto nešťastná udalosť, je tu možnosť poberať vdovské. Ja som toto nespĺňala. Jediné, čo sa dalo, bola možnosť na naše dve deti poberať sirotské.
Mne bola ponúknutá pomoc vo forme prideleného psychológa. Úprimne však musím povedať, že podobne ako partnera, musíme si zvoliť aj psychológa, ktorý nám vyhovuje. To znamená, že psychológ, ktorého vám štát ponúkne, nemusí byť pre vás správnou voľbou.
Na druhej strane tí, ku ktorým by ste chceli ísť vy, pretože na nich máte dobré referencie, stoja často od 30 – 40 eur za hodinu. Čo je obrovská suma, ak máte zrazu jeden príjem.
Drevené koliesko spája aktivity sociálneho podniku Beaty Bobulovej. Foto: Archív respondentky
Začleniť sa do života
Snažili ste sa kontaktovať ženy s podobným osudom?
V prvom rade som sa snažila kontaktovať vlastných kamarátov a kamarátky. Väčšina mojich známych mala pred sebou zrazu úplne inú osobu, na akú boli zvyknutí. Nebola som to ja, bola to depresia, ktorou som bola presiaknutá a nie každý sa chce s takou osobou rozprávať.
Niektorí mi dokonca povedali, že ich ťahám dolu alebo na nich prenášam zlú energiu. Iritovalo ma to. Mala som kamarátky, ktoré mi rozprávali o svojich plánoch na dovolenku s manželom a deťmi. Vtedy som na ne vyletela, že sú absolútne bezcitné.
Navyše som musela zápasiť s nevyžiadanými radami od mnohých ľudí. Preto som začala hľadať niekoho, kto mal podobný osud ako ja. A tak som prišla na občianske združenie Kolobeh života, ktoré je v prvej línii kontaktu pre vdovy a vdovcov.
V čom spočívali tieto stretnutia?
Toto združenie organizuje pobyty pre svojich členov a pre deti tábory. Aj ja som išla na tento pobyt, zoznámila som sa na ňom s asi 40 ženami a bolo to pre mňa naozaj zvláštne stretnutie.
Na jednom mieste vidíte bezútešne plakať ženy. Je to niečo veľmi živelné, extrémne veľa emócií a energií. Každá z účastníčok má podobný osud a aj keď som si tým sama prešla, mala som problém tam s nimi byť.
Smútok, ale aj chýbajúci príjem
Začala sa na týchto stretnutiach kreovať myšlienka sociálneho podniku?
Na jednej strane máte mentálnu pomoc a podporu. Ale na strane druhej, ktorá je rovnako dôležitá, je potreba vykryť chýbajúci príjem. Je potrebné si uvedomiť, že títo ľudia sa zo sekundy na sekundu stávajú samoživiteľmi.
Na spomínanom stretnutí som oslovila štatutárku Janu Pitkovú, ktorá občianske združenie založila. Chcela som založiť OZ, ktoré nebude poskytovať mentálnu podporu, ale dávať prácu. A prácu na domov. Vedela som, že to je to, čo tieto ženy potrebujú. Peniaze totiž aj pri smútku zohrávajú veľkú úlohu.
Ako to myslíte?
Rýchlo zistíte, či si môžete dovoliť smútiť alebo musíte ísť do práce a starať sa o rodinu. Poznám vdovu, ktorá pracuje v obchode na smeny a ona práve nie je z tých, ktoré si môžu dovoliť byť doma a trúchliť v kruhu najbližších. Aby jej to bolo umožnené a zároveň, aby mohla aj uživiť rodinu, tak musí pracovať doma. A to bolo mojím zámerom.
Doma sa môže venovať ozdobovaniu našich drevených koliesok. A dokážu to aj menej zručné ženy. Dôležité pre mňa bolo, aby nemuseli chodiť do práce, do chránenej dielne alebo do úradu či fabriky.
Nie každý má prácu, ktorú môže robiť z domu. Mnohé z týchto žien majú obyčajné povolania, v rámci ktorých musia prísť fyzicky do práce a podať výkon. V pozícii osoby, ktorá je v depresii, s dvoma deťmi doma, ubolená, je to pre mňa nepredstaviteľné.
Namiesto jednej kávy
Kedy sa teda začal písať váš príbeh?
V roku 2019 som založila občianske združenie Súčasť života. Následne som oslovila štyri ženy, s ktorými sme si naplánovali prácu a na konci mesiaca dostala každá svoju odmenu. Týmto spôsobom sme v roku 2019 predali viac ako 13-tisíc drevených ozdôb v rôznej podobe.
Kto je teda vaším zákazníkom?
Pochopila som, že firmy podporujú občianske združenia najmä pre to, že nedisponujú niečím, čo sa volá náhradné plnenie.
Každá firma, od určitej veľkosti, má povinnosť zamestnať isté percento ľudí zo znevýhodnenej skupiny. Ak tak však neurobí, môže namiesto toho podporiť sociálny podnik alebo chránenú dielňu kúpou ich výrobkov.
Z dreveného kolieska sa vyrábajú rôzne dekoratívne, ale aj praktické predmety. Foto: Archív respondentky
Zafungoval tento biznismodel?
To, čo sa stalo, bolo, že s príchodom covidu prestali firmy kupovať svojim zamestnancom darčeky. Keď som sa zaujímala, že prečo, tak odpoveďou bolo, že im ich nemôžu odovzdať osobne, tak ich nekúpia. Toto je však pre mňa nepochopiteľné.
Ak svojho zamestnanca chcete obdariť, viete tak urobiť poštou alebo kuriérom. A ak vie firma objednať víno a poslať ho svojim zamestnancom, tak vie k tomu pribaliť aj ozdobu, ktorú dá na fľašu a darček tak naberie iný rozmer.
Rozumiem, že sa niekomu tento produkt nemusí páčiť. Ale stojí dve eurá ako napríklad bežná káva. A ak by každý druhý Slovák obetoval jednu kávu a kúpil toto koliesko, tak by som mohla zamestnať na 10 rokov 20 žien.
Dražba, ktorá má hlbší význam
Ako teda aktuálne fungujete? Koľko zamestnávate ľudí?
K občianskemu združeniu sme ešte v auguste 2020 založili sociálny podnik, ktorý aktuálne zamestnáva štyroch ľudí na trvalý pracovný pomer. Nejde však len o vdovy, ale celkovo o zraniteľné skupiny ľudí, keďže si to štatút sociálneho podniku vyžaduje.
Momentálne som pripravená zamestnať ďalšie tri vdovy, no zatiaľ tak nemôžem urobiť, keďže neviem, ako dopadne tento rok a koľko mi vo finálne zostane financií.
Buď firmy do decembra pochopia, že kúpou dreveného kolieska sa vytvára nové pracovné miesto, alebo budem musieť v januári bilancovať a rozhodnúť sa, čo ďalej.
Veľmi mi pomohol Igor Brossmann, zakladateľ Dobrého Anjela, ktorý mi navrhol novú stratégiu, premenovali sme sa na Drevenô koliesko a zároveň sa nám podarilo pripraviť výstavu 46 diel, ktoré sa budú dražiť.
Z tohto výťažku pôjde polovica zisku Kolobehu života a polovica nám. Veľmi si prajem, aby to vyšlo, ale zároveň, aby to nebolo chápané ako milodar. Vytvárame segment darčekových a edukatívnych setov, ktoré zároveň pomáhajú určitej skupine ľudí.
Firmy, ale aj škôlky
Ako si teda máme predstaviť vaše fungovanie? Firma sa vám ozve a urobí objednávku?
Nie je to také jednoduché. Covid do nášho života priniesol viacero vecí, s ktorými sme nepočítali. Mnohé firmy stále neboli zvyknuté na spoluprácu s tretím sektorom a vnímam, že to je teraz ešte horšie. Nemáme totiž ani možnosť sa s nimi stretnúť.
Jedinou možnosťou je posielanie e-mailov. Verím tomu, že HR a marketingové oddelenia sú podobnými e-mailami zahltené. Rovnako aj škôlky, pre ktoré máme takisto určený segment edukatívnych setov.
Edukatívny set pre škôlky. Foto: Archív respondentky
Minulý rok som poslala vyše 200 mailov škôlkam. Odpoveď som dostala z troch, z toho jedna už neexistovala. Škôlky dokážem podchytiť jedine počas osobných stretnutí. No rovnako verím, že aj tie pani riaditeľky sú už tak vyčerpané z posledných udalostí, že sa im asi nechce počúvať o príbehoch vdov.
Pridaná hodnota a edukácia
Vašim základným produktom je, už niekoľkokrát spomínané, drevené koliesko, ale hovoríte aj o edukatívnych setoch. Ako sa líšia tieto dva segmenty?
Prvým segmentom je B2B segment určený pre firmy a klientov. Jeho súčasťou sú reklamné či úžitkové darčeky. Ďalej máme edukatívne sety pre školy a materské školy.
Na konte už máme niekoľko, ktoré boli vytvorené pomocou pedagógov, špeciálnych pedagógov, psychológov a odborníkov. Najskôr to bola Ovečka Belinka a teraz sme pripravili nový set, Včielka Nelka. Všetci ľudia, s ktorými som na vytváraní týchto predmetov spolupracovala, tak robili bez nároku na honorár.
Je to edukatívny set o živote včiel a podporuje kolektívneho ducha v deťoch. Okrem rozprávky je súčasťou tohto balíka edukácie o živote včiel aj drevené koliesko, z ktorého môžu deti vytvoriť včelu.
Celkovo je však tento balíček postavený na vnemoch. Jeho súčasťou je med, ktorý môžu ochutnať, včeliu medzistienku, ktorú si môžu prezrieť, plásty plnené medom a prázdne plásty, peľové obnôžky. Výhodou je, že aj na nákup týchto predmetov sa dá využiť náhradné plnenie.
Vnímať svet okolo seba
Okrem toho s vami spolupracujú aj dizajnéri a umelci. Ako vznikli tieto spolupráce?
Premýšľala som, ako dať koliesku dizajnový nádych bez toho, aby ma to stálo veľa peňazí. Napadli mi vysoké školy výtvarných umení.
Pán docent Debnár z katedry dizajnu a pán profesor Uhrín sa koliesko rozhodli zadať ako seminárnu prácu študentom. Mali z kolieska vytvoriť reklamný predmet, dekoráciu alebo edukatívny set.
Od študentov mám teraz pripravených 5-6 prototypov, ktoré chcem postupne zaradiť do výroby. Nadarmo však budem vymýšľať nové veci, najskôr ich potrebujem vedieť predať.
Vnímate, že firmy sa už snažia nakupovať produkty pre svojich klientov či zamestnancov, ktoré majú aj nejaký význam?
Skôr by som povedala, že keďže majú firmy povinnosť náhradného plnenia, tak sa začínajú zaujímať o to, čo nakúpia. Pozerajú sa, či je to ekologické, udržateľné a komu tým pomôžu. Obávam sa však, že ak by neexistovala povinnosť náhradného plnenia, tak by to tak úplne nebolo.
Navyše, s príchodom home office mám pocit, že ľudia spohodlneli. Nevnímajú tak svet okolo seba a nechce sa im počúvať príbehy iných, ktorým by mohli pomôcť.
Keď o tomto hovorím, tak zvyknem ľudí prirovnať ku koňom s klapkami na očiach. Mám totiž pocit, že už aj my ľudia tak začíname fungovať. Máme na očiach klapky a nevidíme, čo sa deje okolo nás.
Samozrejme, milo ma prekvapilo mnoho ľudí, ktorí mi pomohli a rovnako aj rozumiem tomu, že každý je len človek so svojim krížom a svojimi problémami a nechce sa mu riešiť tie cudzie.
Covid spôsobil, že sme menej ľudskí, menej pomáhame a menej sa zaujímame o druhých, ale verím, že sa to zmení a dobro v ľuďoch sa nájde.
