Lukáš Latinák je známy a veľmi vyťažený divadelný, televízny a filmový herec. Voľné miesto v jeho nabitom diári je vzácne. Stretnutie sme museli niekoľkokrát preložiť.
„Prepáčte, na interview by som sa nedokázal sústrediť. Mám plnú hlavu novej hry, ktorej premiéru chystáme v divadle Astorka Korzo ’90 už o pár týždňov, a ja som stále nenašiel kľúč k mojej postave!“
Odvtedy ubehlo zopár mesiacov, dnes má predstavenie za sebou už niekoľko repríz a Váhavca treba určite vidieť. Zhovárame sa však nielen o divadle, ako preraziť v televízii či filme, ale, pre niekoho azda prekvapivo, aj o chybách vo výchove detí, výhodách remeselnej zručnosti, ba dokonca o skutočnej národnej hrdosti, vzoroch, idoloch a snoch.
Čo je také ťažké na vašej novej hlavnej postave Váhavca v rovnomennej hre izraelského autora Chanocha Levina?
Komplikovaný text. Popri replikách musí moja postava hovoriť nielen to, čo chce povedať, ale aj to, čo si myslí. Navyše sa často tvári inak, zavše aj v protiklade s tým, čo vraví, alebo tým, čo si myslí.
V živote to nebýva inak…
Presne tak, každý to pozná! Preto je hra čertovsky aktuálna. Váhavec furt váha, nevie sa rozhodnúť, čo si vybrať, na čiu stranu sa prikloniť. Dlho som bojoval s tým, ako rolu najlepšie uchopiť. Nemal som cieľ, kde postavu chcem mať, premiéra sa blížila, dátum bol vysoký, jednoducho, k cieľu som mal už dávno mastiť ako blesk, bez pochybností.
Váhali ste do poslednej chvíle ako ozajstný váhavec. Ste ním?
Nevedel som vymyslieť ten fígeľ, aby to fungovalo. Váhavec sa rozhoduje medzi dvoma vzťahmi, a kým sa rozhýbe, zverák pochybností a kľučkovanie ho dostanú do tretieho vzťahu. Popritom však stále sníva o ďalších možnostiach. Nie je spokojný s tým, čo získal, a chce čoraz viac. Neváži si, čo má, nedokáže si to ani udržať.
Človek by však, aspoň občas, mal byť vďačný za to, čo má, súhlasíte?
Iste. Žiaľ, naša spoločnosť je nastavená inak. Televízie, sociálne siete a ďalšie médiá ukazujú ľuďom takmer bezvýhradne iba to, ako by sa mohli mať, čo by mali vlastniť, ba dokonca, čo si majú myslieť a aké majú mať pocity. Lenže život nie je šou, seriál či reklama. Potom sa stupňuje sklamanie, frustrácia a zlosť.
Nová generácia, nové názory
Každý nemôže byť superstar, mať tisíce lajkov na sociálnych sieťach, vlastniť firmu, luxusný športiak či vilu…
