25. septembra 2017

Robili ste doteraz len tie „správne“ veci, aby ste uspeli? Teraz si však nie ste si istí, či po takomto úspechu vôbec túžite? Zdá sa vám, že ste sa zasekli na jednom mieste? Museli ste sa zadlžiť, aby ste sa tam dostali?

Veľmi dobre takýto príbeh poznajú študenti, ktorí sa rozhodli vziať si pôžičku. Zaplietli sa do biznisu, ktorý vôbec nezodpovedá ich predstavám. Ťažko sa mení práca, ak je strach z nezaplatenia mesačnej splátky za študentskú pôžičku zdá byť priveľký.

Ak nájdete správny pomer medzi ctižiadosťou, trpezlivosťou, stratégiou a odvahou, príbeh sa pre vás môže skončiť šťastne. Podobnú radu potrebovala aj Katrina McGhee, ktorá sa dnes teší zo šťastného a nezávislého života bez dlhov.

Keď sa aj „správne veci“ zdajú byť zlé

Zdalo sa, že McGee je na tej správnej ceste k úspechu. Náborári jej klopali na dvere ešte pretým, ako dokončila štúdium matematiky na Smith College. Možno sa ponuky na prácu nezhodovali s jej najtajnejšími snami, no hneď po skončení školy bolo veľmi ťažké odmietnuť akúkoľvek dobrú ponuku.

Po skončení štúdia a s titulom v ruke sa McGhee v roku 2001 presťahovala do Atlanty. Ponúkli jej prácu matematičky pre zdravotné poistenie a sľúbili ročný plat 45-tisíc dolárov. Ponuka bola len začiatok. Každých šesť mesiacov musela získať nové certifikácie, spolu ich malo byť desať. Ponuku dôkladne zvažovala, stále sa však cítila ako študentka.

McGhee to trvalo len pár rokov, kým si uvedomila, že sa nudí, práca ju nenapĺňa a neustále sa musí učiť na niečo, čo pôvodne vôbec nechcela robiť. Na radu kamaráta sa rozhodla nastúpiť do biznis školy.

Ďalší titul by mal problém vyriešiť, však?

McGhee sa rozhodla naplno venovať štúdiu na Univerzite v Severnej Karolíne. Keď skončila MBA, ekonomika bola v útlme. Chcela sa zamestnať v stabilnej spoločnosti.

Presne to jej ponúkli v General Mills. O osem mesiacov však bola v pôvodnej situácii – svoju prácu neznášala, firemná kultúra sa vôbec nezhodovala s jej povahou, cítila sa utláčaná a zahltená.

Jej dlhy sa zvýšili. Za desať rokov stihla splatiť časť svojej prvej študentskej pôžičky v hodnote 49-tisíc dolárov (rodičia zaplatili 26-tisíc dolárov). Na MBA si vzala ďalšiu pôžičku v hodnote 60-tisíc dolárov. Hoci školné za MBA hradiť nemusela, pri dvojročnom dennom štúdiu potrebovala, aby jej pôžička pokryla životné náklady.

McGhee hneď po ukončení postgraduálneho štúdia využila časť podpisového bonusu, koncoročného bonusu a daňové priznanie na splatenie 11-tisíc dolárov z jej dlhu. A uistila sa, že tak urobí s tou pôžičkou, na ktorej má najvyššie úroky. Odborne sa takejto stratégii hovorí debt avalange payoff strategy (z každej poskytnutej pôžičky uhradíte minimálnu sumu a zvyšok financií dáte na dlh, ktorý si účtuje najvyššie poplatky). Stále však mala pred sebou dlhú cestu.

Uistite sa, že ďalší krok sa vydarí

Keď si McGhee uvedomila, aká je v General Mills nešťastná, jej kolega ju zoznámil so životným poradcom. Zmenilo jej to život.

V minulosti bola McGhee presvedčená, že kým nedokončí určité veci, v jej živote sa nič nezmení. Napríklad splatenie dlhov a dosiahnutie určitých kariérnych úspechov. Rozhovor so životným poradcom jej otvoril oči.

„Chcete si dať pauzu. Dovoľte sama sebe robiť to, čo naozaj chcete. Je to také jednoduché.“

McGhee strávila 18 mesiacov sporením peňazí. Hneď, ako sa jej podarilo dať dohromady 40-tisíc dolárov, zobrala si rok voľna a cestovala.

Len tri roky po skončení MBA začínala McGhee odznova. Tentokrát však odpovede na svoje problémy nehľadala v práci – hľadala ich v sebe.

Ešte pár zákrut pred nájdením odpovede

Ročná pauza, počas ktorej precestovala Argentínu, Kolumbiu, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Thajsko, Kambodžu, Malajziu, Singapur, Vietnam a Indonéziu nakoniec trvala 20 mesiacov. Podnikla aj trojmesačný road-trip po Amerike.

Podarilo sa jej to vďaka dôslednému narábaniu s financiami. Výdaje si zaznamenávala, študentské pôžičky dočasne odložila nabok a snažila sa o nižšie životné náklady.

McGhee a jej priateľa unavovalo žiť v odlúčení. Znovu sa presťahovala. Spolu skončili v Minneapolise, kde McGhee prijala prácu v butikovej spoločnosti pre výskum trhu – s obrovským znížením platu.

Ale získala niečo oveľa cennejšie – flexibilitu. Postupom času McGhee objavila svoj skutočný sen, ktorý nemal nič spoločné s matematikou a ani prácou pre korporáciu. Rozhovor so životným poradcom jej ukázal, že v skutočnosti by chcela rovnaký džob. Hneď začala na tomto cieli pracovať. V novom zamestnaní sa jej dokonca podarilo vyjednať si štvordňový pracovný týždeň. Mala teda dostatok času naštartovať vlastný biznis.

Dnes má ako životná poradkyňa niekoľko certifikátov, onedlho dostane magisterský titul a svoj biznis riadi online. Finančné ciele rozhodne neodsunula na vedľajšiu koľaj.

Kúpila si dom. Nezarábala však dosť na to, aby splatila svoje študentské pôžičky. Pred niekoľkými rokmi sa preto rozhodla pôžičky založiť vlastným domom. Vo februári 2017 sa McGhee úspešne podarilo splatiť všetky dlhy.

Rozhodne to bolo veľmi riskantné. Ak by nebola schopná úver splatiť, mohla prísť o dom. V prípade McGhee to však bola tá správna vec.

Dôkaz, že nájsť to, čo vás napĺňa, sa dá aj s dlhmi

Ak máme na krku dlh, zvyčajne sa cítime spútaní, až do chvíle, kým sa ho úplne nezbavíme. Mať vysoký úver vôbec nie je neobvyklé. Priemerná výška zadlženia na študenta v Amerike v roku 2016 bola 37-tisíc dolárov. Nepodniknúť nič a čakať, kým sa vám podarí splatiť všetky dlhy, nie je správne.

Podobne ako McGhee sa aj vy môže prepracovať k šťastnému a spokojnému životu a popritom splácať dlhy. Dôsledne sledujte vlastné financie, robte strategicky správne kariérne rozhodnutia a stanovte si jasné ciele.

Ak si ujasníte, kam v otázkach zadlženia aj v živote smerujete, bude oveľa ľahšie dosiahnuť vlastné ciele. Ako povedala Katrina, „nechcela som, aby za mňa aj naďalej rozhodoval dlh“.

A čo vy?

Autor Andrew Josuweit píše pre forbes.com o študentských pôžičkách a osobných financiách pre mileniálov.