12. marca 2021

Keď sa povie šéf firmy, koľko ľudí si predstaví ženu? Napriek tomu, že o rodovej rozmanitosti sa diskutuje už dlhé roky, riadiace posty stále obsadzujú prevažne muži. Ako ukazuje správa Eurostatu z minulého roka, len jeden z troch manažérskych postov v rámci krajín EÚ je obsadený ženou, v seniorských manažérskych pozíciách je situácia ešte horšia.

Prieskumy a prax pritom potvrdzujú, že diverzifikácia riadiacich tímov prispieva k väčšej efektivite a rastu firiem. Prečo teda stále nie je vyrovnaný podiel manažérov a manažérok? Úlohu v tom majú aj nevedomé rodové predsudky.

Nevyhnutnosť podpory rodovej rozmanitosti a kariérneho rastu si však firmy uvedomujú a mnohé sa zaviazali napĺňať kvóty, vďaka ktorým dosiahnu primeraný podiel žien vo vedení. Medzi ne patrí napríklad spoločnosť Accenture, ktorá obsadzuje posty 50 na 50, alebo Plzeňský Prazdroj, kde je pomer 60 ku 40 v prospech mužov.

„Stanovenie si takéhoto cieľa znamená, že firmy sa nespoliehajú na akýsi ‚prirodzený‘ vývoj, ktorým argumentujú odporcovia kvót. Naopak, vnímajú, že sa treba aktívne angažovať v odstraňovaní nerovností, ktoré sú v spoločnosti hlboko zakorenené, lebo inak žiadna zmena nenastane,“ vysvetľuje pre Forbes Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka združenia Business Leaders Forum, ktoré zastrešuje aj iniciatívu Charta diverzity Slovensko.

Viac žien vo vedení, vyššie zisky

Zdôrazňuje, že to nemá znamenať, aby sa výber žien uskutočnil na úkor mužov, no má ísť o prístup, kde v prípade dvoch rovnako kvalitných kandidátov sa v záujme zvýšenia rôznorodosti uprednostní žena. „Zaužívané totiž je mať vo vedení a na vyšších manažérskych pozíciách mužov – a práve s týmito nevedomými stereotypmi musia firmy pracovať,“ dopĺňa Vagaská.  

Reklama

Táto téma sa dostala do popredia aj po zverejnení prieskumov, ktoré dokazujú, že spoločnosti s vyšším podielom žien vo vrcholovom manažmente dosahujú vyššie zisky a sú z dlhodobého hľadiska úspešnejšie. 

Prečo je to tak? Jedno z možných vysvetlení na základe vlastných skúseností pri práci v IT audite poskytla Lenka Gondová, data protection officer v startupe Exponea (aktuálne súčasť globálnej spoločnosti Bloomreach) počas rozhovoru pre Forbes pri kreovaní rebríčka o ženách v startupoch.

„Často som bola jediná žena v miestnosti plnej mužov. Odnášala som si pocit, že to je boj a nie spolupráca. Rovnako ale bojovali muži medzi sebou. Tento boj ma vždy stál veľa energie, ktorú sme mohli všetci radšej venovať riešeným problémom. To je možno tá pridaná hodnota diverzifikovaných tímov,“ hovorí. 

Práve vďaka vyrovnaným pomerom na riadiacich pozíciách je podľa jej slov Exponea spoločnosťou, ktorú súdržnosť vyniesla k napĺňaniu svetových ambícií. 

Prečo by mala byť domácnosť len na pleciach žien?

Ako ďalej dodáva jej kolegyňa Lenka Miškeje, ktorá zastáva pozíciu CFO, ženy vo vedení prispievajú k stabilite a napredovaniu spoločnosti, keďže sa často aj v manažérskej pozícii správajú ako matky — načúvajú, organizujú, riešia konflikty, motivujú a hľadajú riešenia, s ktorými by boli spokojné obe strany. 

Aj keď sa obe respondentky zhodujú, že ženám v tejto sfére najviac pomáha, ak im je umožnené dobre skĺbiť rodinný a pracovný život, odborníci na inklúziu upozorňujú, aby tieto témy neskĺzli do diskriminácie. 

„Profesionálne uplatnenie žien sa u nás väčšinou obmedzuje na rady, ako by si ženy mali lepšie zariadiť čas, aby stíhali prácu aj rodinu, a ako by im to mal zamestnávateľ umožniť,“ vysvetľuje Vagaská. Podľa nej však chýba debata o tom, že starostlivosť o rodinu sa týka ako žien, tak aj mužov a ak chceme viac diverzifikovať boardy jednotlivých firiem, znamená to väčšie zaangažovanie mužov do rodinného života a starostlivosti o domácnosť. 

To, akú rolu zohrávajú nevedomé rodové predsudky, odhalil nedávny prieskum Slovenskej akadémie vied. V rámci neho hodnotilo 155 personalistov fiktívne životopisy a aj keď išlo o kvalitatívne porovnateľných kandidátov a kandidátky, ženám personalisti ponúkali napríklad nižší plat. „Zaujímavé je, že tejto diskriminácie sa dopúšťali najmä ženy personalistky,“ komentuje Vagaská. 

Pandémia nás vracia o 20 rokov späť

Nerovnosť pohlaví zhoršila aj pandémia koronavírusu. Ako vo svojom komentári uvádza ekonomická analytička FinGo Lenka Buchláková, ak by svet nebojoval s ochorením Covid-19 a pokračovalo by sa v súčasne nastavených iniciatívach za odstraňovanie rodových nerovností, rodovú rovnosť by sa vo svete podarilo vyriešiť za 108 rokov.

„Aktuálne enormné dopady na svetovú ekonomiku však posunuli odhady smerom nahor,“ opisuje. Pre lockdown, zatváranie škôl, zvyšovanie nezamestnanosti, zmeny vo fungovaní rodín a v transformácii ekonomiky sa dosiahnutie rodovej rovnosti môže posunúť o 10 až 20 rokov. 

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk

Ľutujeme, vašu emailovú adresu sa nepodarilo prihlásiť k odberu.
Ďakujeme za vaše prihlásenie!

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?

Odoberajte Forbes Espresso

O aké témy máte záujem?