Britský manažér Iain Murphy vedie z pozície CEO jednu z najprestížnejších firiem pohybujúcich sa na poli filatelie a zberateľstva – londýnsku spoločnosť Stanley Gibbons.
V jej portfóliu nájdete najdrahšiu známku sveta, ale aj kartičky Pokémon, Magic The Gathering či mince. Možno by ste to nepovedali, ale aj napriek obrovským sumám utrateným za vzácne známky Murphy pri svojej práci príliš investorov nestretáva.
Keď si v roku 1856 zakladal mladý Edward Stanley Gibbons v Londýne malý obchodík so známkami v rámci chemickej dielne svojho otca, asi netušil, že stojí pri zrode budúceho filatelistického giganta. Napriek tomu je však po 170 rokoch takáto realita. Spoločnosť Stanley Gibbons býva považovaná za najprestížnejšiu adresu spojenú so všetkým, čo sa týka známok.
Dnes ju vedie Iain Murphy, muž, ktorý sám namiesto známok zbiera hodinky. „Mám rád históriu, tú vyhľadávam viac než známe luxusné značky, aj keď aj tie majú silnú historickú stopu. Mňa však fascinujú kúsky, ktoré nosili vojaci alebo piloti,“ rozpráva nad kávou v pražskom Obecnom dome.
Stretávame sa len pár hodín predtým, než Murphy v Prahe slávnostne otvorí novú výstavu Poklady svetovej filatelie, na ktorú ho pozval Prague Prestige Club Philately. Výstava – práve vďaka Stanley Gibbons – priniesla do Česka najdrahšiu známku sveta: British Guyana 1c Magenta za viac ako štvrtinu miliardy korún (10,3 milióna eur).
Známky a mince
Iain Murphy má za úlohu zariadiť, aby firma produkovala to, čo všetky spoločnosti: zisk. Prím v biznisovom modeli londýnskej aukčnej spoločnosti stále hrajú známky. Tých len za minulý rok predali za 12 miliónov libier (13,8 milióna eur), ďalších zhruba 170 až 190 miliónov korún (78 miliónov eur) padlo za predaje mincí.
Pred 12 rokmi do svojich radov začlenili vyhlásenú britskú numizmatickú spoločnosť Baldwin’s, ktorá sa obratom stala ich divíziou pre vzácne mince.
Ale už aj moderné zberateľské artikle začínajú naberať na sile. Zberateľské karty Pokémon či Magic The Gathering sa predávajú v Stanley Gibbons druhý rok. Tých vlani predali za 21 miliónov korún (0,9 miliónov eur), tento rok už toto číslo odhadujú na zhruba 112 miliónov korún (4,6 miliónov eur).
Historicky je zberateľstvo známok aj mincí záležitosťou skôr starších zákazníkov, kartičky sú tak spôsobom, ako osloviť nové demografické skupiny.
Vedie Ázia
„Veľkú časť tohto rastu ťahá ázijský trh, veľkí kupci sú najčastejšie zo Singapuru alebo z Malajzie. Aj preto sme sa rozhodli v Singapure otvoriť pobočku,“ dopĺňa Murphy s tým, že pracujú už aj s komiksmi.
Ako podotýka Murphy, v Ázii je oproti Amerike či Európe o známky a mince oveľa väčší záujem medzi mladšími ročníkmi. Fokus ich biznisu sa tak prirodzene posúva smerom na východ. Murphy sám aj šéf divízie známok George James, ktorý do Prahy zavítal taktiež, tento trend napriek tomu vyvracajú. Obaja sú tridsiatnici.
„To, čo si ceníte a čo privádza ľudí k filatelii, je záujem o históriu, kultúru, politiku a umenie. A všetky tieto veci sa prirodzene objavujú skôr v neskoršom veku,“ dodáva Murphy s tým, že vážne myslená filatelia zároveň vyžaduje pomerne veľa času a voľných prostriedkov, ktoré mladí spravidla nemajú.
V Stanley Gibbons sa, samozrejme, venujú klasickému retailu: známky kupujú, oceňujú a so ziskom predávajú zberateľom. Ale venujú sa aj aukciám, ktoré si spolu s retailom delia ich biznis na dve podobne veľké časti.
Hľadači pokladov
„Myslím, že trh sa s nástupom internetu zásadne premenil,“ myslí si Iain Murphy. „Ľudia radi kupujú známky či mince transparentným spôsobom, môžu sa tak presvedčiť, že platia férovú trhovú hodnotu.“
To je na aukciách, samozrejme, jednoduchšie. V Stanley Gibbons majú celú radu zberateľov, ktorí na známku či mincu neprihodia nič, kým neprihodí niekto iný – to je podľa Murphyho najjednoduchšie overenie trhovej ceny, aké v praxi nájdete.
„Zábava spočívajúca v tom, že sa človek ocitne v aukčnej sieni a snaží sa niekoho prebiť, je možno lákavejšia než kúpa niečoho priamo z regálu,“ vysvetľuje Iain Murphy. „Využívame oba kanály. Snažíme sa predávať tovar tam, kde sa predáva najlepšie, a pre zberateľov je niekedy veľkou výhodou, že im tovar nepredávame len prostredníctvom aukcie, ale že im ho môžeme ponúknuť hneď.“
Zmena po covide
Podobne ako v iných odvetviach zákaznícke správanie výrazne zmenil covid. Ešte pred piatimi-šiestimi rokmi chodilo okolo 75 percent príjmov Stanley Gibbons z retailu, len štvrtina pripadala na aukcie. „Ľudia sa nudili, nebolo veľmi čo iné robiť,“ objasňuje Murphy nárast záujmu predovšetkým o online aukcie.
Stanley Gibbons
„Videli sme ceny, aké sme už mnohé roky nezažili, a tiež väčšiu konkurenciu pri dražbách. A to sa netýkalo len filatelie na medzinárodnej úrovni, ale som si istý, že aj v širšom zberateľskom svete ceny stúpli a dopyt vzrástol. Ľudia mali viac času venovať sa svojim zbierkam známok a mincí. A potom sme, samozrejme, zaznamenali oveľa väčší dopyt,“ hovorí.
Ako však možno tušíte, zberatelia známok sú zámožní klienti. Prestížny filatelistický dom ako Stanley Gibbons tak musí byť ešte o niečo ďalej.
Pracujú pre svojich klientov aj ako vyhľadávači konkrétnych známok, ktoré v zbierke toho či onoho klienta chýbajú. A tak sledujú aukcie a vedú si záznamy o tom, kto má v portfóliu aké kusy, aby mohli prípadne pre svojho klienta sprostredkovať predaj.
Investori sú výnimkou
Obrovské sumy, ktoré za vzácne známky padajú nielen na aukciách, by naznačovali, že ľahučké kúsky papiera sú atraktívnou investíciou. Možno vás však prekvapí, že podľa Murphyho sú investori vo svete vysokej filatelie skôr výnimkou.
„Sú to v prvom rade zberatelia, ženie ich vášeň. Chcú mať určitú zbierku kompletnú, nenakupujú s úmyslom známky za pár rokov predať,“ dodáva šéf Stanley Gibbons. Vášnivý klient môže byť však výhodou. Ak mu do zbierky chýba posledný, vzácny kus, prestávajú peniaze hrať rolu. Marža pre Murphyho a jeho tím je potom o to vyššia.
Problém aj sila známok zároveň tkvie v tom, že prípadný výnos sa nemôže porovnávať s viac dynamickými investičnými možnosťami, akých je dnes plný trh.
„Ak na to pozeráte ako na dlhodobú investíciu, potenciál tu je. Radi predávame známky ako zberateľské predmety a ľudia by ich tak mali vnímať a tešiť sa z nich. Existujú však aj významné kúsky, ktoré možno považovať za dlhodobú investíciu. Pozrime sa napríklad na cenu penny v roku 1840 v porovnaní s cenou penny dnes,“ poukazuje Murphy.
Diktát ponuky
Činy sú viac než slová. Aj preto Stanley Gibbons kúpili pred piatimi rokmi už spomínanú najdrahšiu známku sveta prezývanú pre svoju farbu Magenta, ktorej hodnota sa dnes pohybuje okolo 250 miliónov korún (10,3 milióna eur). Ponuky na jej odkúpenie už mali, ale zatiaľ všetky odmietli. Podľa Murphyho je to o ponúknutí tej správnej ceny, ktorá zatiaľ neprišla.
Je to trochu zvláštny trh, kde je ponuka fixná. Nové známky z 19. storočia už nikto nevytlačí. Vzácnych známok tak bude logicky postupom času ubúdať.
Na druhej strane dopyt tiež nemá univerzálne pravidlá, práve preto, že kupci nie sú investori, sú to zberatelia. A hoci je vzácnosť známky obvykle solídnym ukazovateľom toho, aká vysoká bude jej cena, nie je to spoľahlivé pravidlo.
Ide skôr o to, či sa niekomu hodí do zbierky. Existujú tak pomerne vzácne kúsky, o ktoré však na trhu nie je záujem, napríklad preto, že spadajú do príliš niche skupiny, po ktorej nie je medzi zberateľmi dopyt.
Aj prostredníctvom obyčajného webového retailu si môžete zaobstarať známku za státisíce korún. Jedna z prvých známok vôbec – čierna penny z roku 1840 – sa na webe Stanley Gibbons predáva za 517-tisíc korún, za 503-tisíc korún si kúpite britskú 9-pencovú známku s abnormalitou a za 359-tisíc chrómovo žltú britskú známku z roku 1871.
Pokémon ako známky
Vedieť však dôveryhodne oceniť zberateľský kus, to chce tím špecialistov, ktorých na trhu nie je veľa. Londýnska aukčná sieň ich využíva okrem iného aj na pravidelné vydávanie katalógov, ktoré zapáleným filatelistom predáva. Je to, mimochodom, mimoriadne nákladná činnosť, ktorá je sama osebe skôr investíciou do vlastnej reputácie než ozajstným zdrojom príjmov.
Expertíza je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou celého ich biznisu. Ako inak tiež oceniť extrémne vzácnu známku, ktorá sa na trhu na predaj neobjavila napríklad 15 rokov?
V takom prípade je síce cena v katalógu Stanley Gibbons špekulatívna, ale zároveň ju odhadli tí najpovolanejší. V iných prípadoch stanoví cenu známky sám trh prostredníctvom aukcie.
A tak nezostáva Iainovi Murphymu nič iné než hľadať nových odborníkov, napríklad práve na kartičky Pokémon či komiksy.
„Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, medzi známkami a Pokémonmi je veľa podobností,“ rozpráva Murphy. Vzácnosť kariet funguje ako motor pre rast cien podobne ako pri známkach. Ich stav sledujú zberatelia rovnako tak, všetci chcú kartičky v perfektnom stave.
„Opäť ide o ten aspekt kompletnosti. Zberatelia chcú mať kompletnú sadu kariet. Je to podobná motivácia ako pri zberateľoch známok, ale v oveľa modernejšej podobe,“ uzatvára šéf Stanley Gibbons.
Článok vyšiel na Forbes.cz a jeho autorom je Michal Bernáth.
