2. septembra 2019

V prípade, že pre rodiča je prirodzené stavať materiálne veci nad tie emocionálne, bude k tomuto zvyku inklinovať aj dieťa. Závisť je však podľa psychologičky Márie Balážovej normálna emócia, s ktorou sa aj deti musia naučiť pracovať. 

Detská nevinnosť. Tak by sa dali nazvať výsledky štúdie vedcov z Americkej asociácie psychológov, ktorí tvrdia, že keď sa najmenších pýtali na to, za čo sú vďační, hovorili predovšetkým o ľuďoch v ich okolí. Boli vďační za rodičov, kamarátov, učiteľov či domáce zvieratá. Písal sa však rok 2000. 

Za takmer dve dekády sa ich vnímanie sveta zmenilo. Globálny prieskum totiž ukázal, že s masívnym nástupom sociálnych sietí a influencerov sa začali meniť aj detské postoje. Aj keď väčšina detí vo veku od 11 do 16 rokov sa stále túži stať v dospelosti doktorom, toto povolanie atakuje z druhého miesta influencer alebo youtuber. Prieskum medzi deťmi z takzvanej generácie Z a Mileniálmi je ešte alarmujúcejší – až 75 percent z nich sa chce stať v dospelosti youtuberom či influencerom. Psychológovia to vysvetľujú najmä tým, že mladí vidia prostredníctvom videí benefity a materiálne veci, ktoré títo ľudia dostanú, a online svet vnímajú ako realitu. 

Psychologička: Deti si neuvedomujú,
že videá a fotky influencerov sú len výrezom reality

Možno aj podľa toho sa rozhodujú, aké oblečenie či školské pomôcky budú chcieť od svojich rodičov v čase, keď sa vracajú do školských lavíc. Preto sme sa detskej psychologičky z Ambulancie klinickej psychológie Via psychologica Márie Balážovej opýtali na rady, ako predísť aj v tomto období detskej závisti. 

1. S deťmi sa rozprávajte

Podstatné je s deťmi komunikovať o tom, čo je v živote dôležité. Je potrebné ich k tomu viesť aj vlastným príkladom. Treba im ukázať, že najvzácnejšími komoditami nie sú veci, ale možno ľudia, vzťahy, čas strávený spolu. Niektorí rodičia zamieňajú kupovanie vecí za pozornosť – ale každé dieťa vám povie, že to, čo je pre neho najvzácnejšie, je to, keď je rodič skutočne prítomný v jeho živote. A to môžu byť okamihy, rozhovory, čítanie knihy či spoločná prechádzka.

Prečo kupujeme viac vecí, než potrebujeme?
Na vine je týchto 7 dôvodov

2. Začať od seba 

Ak sa teda našou skúsenosťou v živote naučíme, že hodnoty sú vystavané najmä okolo materiálnych vecí, budeme takto svoje potreby aj uspokojovať. Ak rodičia predávajú tento hodnotový systém deťom, nemožno deti nijakým spôsobom následne ošetrovať, aby sa necítili zle, ak má spolužiak lepšie tenisky. 

Závisť a deti. Ako sa vyrovnať s tým, keď dieťa niekomu závidí, radí detská psychologička Mária Balážová
Mária Balážová sa detskej psychológii venuje od ukončenia štúdia. Foto: Via psychlogica

3. Závisť je normálna a nevzniká v školských laviciach 

Podobne ako hnev je závisť, alebo aj žiarlivosť či odpor, vnímaná ako niečo negatívne. Deti sa tak v priebehu svojej životnej skúsenosti učia, že tieto pocity by nemali cítiť. Vytvára sa tak rozpor v prežívaní dieťaťa, keďže emócie nemožno zastaviť ani si ich vybrať.

Napríklad, keď sa na pieskovisku hrám so svojím obľúbeným vedierkom a obľúbenou lopatkou a príde iné dieťa. Rodič ma v tej chvíli v dobrej viere, že ma naučí deliť sa o veci, vyzýva k tomu, aby som lopatku požičal. Ale ja nechcem, aby sa niekto hral s mojou lopatkou, je moja, chcem ju mať pre seba a pravdepodobne práve prežívam pocit vlastníctva, frustrácie, keď ma k tomu rodič nejakým spôsobom donúti. Možno prežívam aj závisť, keď sa to druhé dieťa hrá s mojou lopatkou. A k tomu mi niekto, kto je pre mňa dôležitý, hovorí, aby som sa nehneval a podelil sa. Tu sa začína u dieťaťa rozpor medzi jeho prežívaním a tým, čo mu hovorí jeho referenčná osoba.

4. So závisťou sa musia deti vyrovnať samy 

V živote nebudeme môcť byť neustále s našimi deťmi a upokojovať ich, keď sa im niečo prihodí. Najlepšie ich pripravíme na život tak, že budeme plne prítomní s nimi v okamihu, keď prežívajú to, čo sa im deje. Proces sebaregulácie, teda to, ako sa naspäť dostaneme do rovnováhy, funguje prirodzene a nedá sa urýchľovať. Emócie potrebujeme prežiť a pochopiť, čo ich vyvolalo, a až potom je možné dostať sa naspäť do rovnováhy.

5. Myslite na socializáciu 

U detí je dôležité, aby mali dostatok príležitostí na neorganizovanú voľnú hru v rovesníckych skupinách aj v širšom spoločenstve rôzne starých detí. Sociálne zručnosti sú zručnosťami 21. storočia. Okrem kritického myslenia a kreativity budú schopní komunikovať a kooperovať s inými ľuďmi, čo bude kľúčové pre ich budúce zamestnanie.  

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk