Ročne spracujú 11-tisíc ton ovocia a zeleniny, zamestnávajú 80 vlastných a podľa potreby 40 – 60 sezónnych pracovníkov. V ponuke majú 40 produktov, ich tržby za rok 2022 dosiahli 17 miliónov eur a ich výrobky bežne kúpite v známych maloobchodných sieťach ako Billa, Kaufland, Tesco, Fresh či CBA.
Zavárané papriky, uhorky, cibuľky, čerešne, marhule či jablká, ale aj pochutiny ako feferónkový krém, čili alebo paprikový ajvar. To všetko sú produkty rodinnej firmy A + Z Rišňovský, Halász, ktoré však nedodávajú len na domáci trh.
V skutočnosti ide na export až 60 percent ich celkovej produkcie. Odberateľov majú hlavne v Európe, ale zákazníka už majú aj v Dubaji.
Príbeh konzervárov
Spoločnosť, ktorá predáva produkty pod vlastnou značkou Ady, no vyrába aj značky vlastné veľkým obchodným reťazcom, vlani oslávila 30 rokov od svojho založenia (článok je z júla 2023, pozn. ed.). Začiatky jej podnikania ale siahajú ešte ďalej do minulosti.
V roku 1988 začal Adrian Rišňovský vo Veľkých Úľanoch vyrábať takzvané „studené“ konzervárenske produkty, napríklad mletý chren či cesnakovú pastu.
Po revolúcii sa spojil so svojím švagrom Zoltánom Halászom a v roku 1992 založili spolu s ním a s jeho manželkou spoločnosť A+Z Rišňovský, Halász.
V A+Z Rišňovský, Halász vyrábajú mnohé známe pochúťky. Foto: archív spoločnosti
Bez skúseností, ale s chuťou učiť sa
Ani jeden z dvojice Rišňovský – Halász nebol „z fachu“. Prvý pracoval ako rušňovodič a druhý bol vyštudovaný stavbár.
„Učili sme sa postupne, sami aj s pomocou ľudí, ktorí mali s týmto odvetvím skúsenosti. Boli to odborníci z chemicko-technologickej fakulty a z výskumného ústavu potravinárskeho. Neskôr, keď v Sládkovičove zavreli konzerváreň, sme odtiaľ prijali laborantku, ktorá je s nami doteraz, a ešte aj pár ďalších ľudí, ktorí tam vtedy pracovali,“ spomína Zoltán Halázs na ich začiatky.
Predstaviteľ druhej generácie vo firme a syn nedávno zosnulého spoluzakladateľa, Peter Rišňovský, už s rodinným biznisom vyrastal a na prácu v rodinnej spoločnosti sa pripravoval štúdiom ekonomiky na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Zoltán Halász (vľavo) a Peter Rišňovský. Foto: Miro Nôta pre Forbes Slovensko
V úrodnom kraji Žitného ostrova, kde sa historicky rodili tony ovocia a zeleniny, má spracovanie potravinárskych produktov dlhú tradíciu aj v domácnostiach. Každá gazdiná tu vedela ako pripraviť lečo, zavariť ovocie či zeleninu.
Rišňovský a Halász tak začínali od nuly vo Veľkých Úľanoch v dome, ktorý patril ich rodine aj s pomocou skúsených žien z najbližšej rodiny.
„Na starom dome sme urobili všetko potrebné, aby sa naša výroba skolaudovala. Nemali sme vtedy žiadnych zamestnancov – pomáhala nám moja mama, širšia rodina, susedky,“ hovorí Zoltán Halász, spoluzakladateľ spoločnosti, ktorý firmu vedie spoločne s už spomínaným synovcom Petrom Rišňovským.
Ako malá domáca výroba rástla, v ponuke postupne pribúdali aj ďalšie tradičné zavárané pochúťky, ovocie aj zelenina.
Kedysi dovoz neriešili, dnes je to nutnosť
O suroviny na úrodnom Žitnom ostrove nikdy nebola núdza. To sa menilo postupne, až začal byť evidentný trend, ktorý je aj v tejto oblasti smutnou, no neodškriepiteľnou realitou.
„V tom čase sme ovocie a zeleninu vôbec nedovážali, všetko sme skupovali z okolia. Až neskôr začali dodávatelia zanikať. Kedysi bolo len tu v dedine 15 výkupov, v každom dome sa pestovala zelenina. Ale dnes už ľudia doma nepestujú – tí starší už nevládzu a mladí to nechcú robiť, je to ťažká práca,“ hodnotí Zoltán Halász.
Hojné časy, kedy domáci pestovatelia dokázali naplno uspokojovať potreby menších aj väčších konzervární – len pár kilometrov od Veľkých Úľan je Sládkovičovo, kde dlhé roky fungovala veľká konzerváreň – sú teda dávno preč.
„Kedysi sme na Slovensku mali 45 pestovateľov, ktorí nám dodávali len papriku, takže sme nič nemuseli dovážať. Bolo to presne tak, ako to má byť, tu sa to vypestovalo aj spracovalo. Ale vlani tu boli už len piati pestovatelia a tento rok dvaja. Podpora pre poľnohospodárov je slabá, problém je aj generačný. Je to veľká škoda,“ povzdychne si Halász.
Rast a sťahovanie firmy
V 90. rokoch firma postupne rástla, technológie pribúdali takým tempom, ako si to malá rodinná firma mohla dovoliť. Zohnali napríklad dva vyradené kotle od vojska, prerobili si ich a začali v menšom množstve zavárať. Z upraveného domu neskôr presunuli výrobu na iné miesto v dedine, postupne pribúdali nové haly a objem produkcie narastal.
V súčasnosti spoločnosť pôsobí na južnom okraji Veľkých Úľan v areáli bývalého štátneho ovocinárskeho závodu, kde sa štepili ovocné stromy a boli tu aj malé ovocné sady. Tie Rišňovský a Halász odkúpili, haly si upravili a čo bolo potrebné, dostavali. Na tomto mieste sú dodnes.
Okrem nákupov ovocia a zeleniny od dodávateľov si však pre potreby konzervárne pestujú niečo aj sami – ovocie na 30 hektároch a zeleninu na desiatich. Aj tu však vidieť negatívny pestovateľský trend. „Kedysi sme mali len papriku na 40 hektároch, dnes už je to len na piatich,“ uvádza Peter Rišňovský jeden z príkladov.
Počasie ako protihráč
Problémov, ktoré sužujú podnikateľov v tejto brandži, je hneď niekoľko. Najväčšmi im však vrásky robí nedostatok pracovnej sily a tiež zmeny počasia, ktoré výrazne ovplyvňujú úrodu.
„Kedysi bolo ľudí dosť, v sezóne k nám chodili napríklad čistiť marhule a záujemcov o prácu bolo toľko, že sme v istom čase už museli zatvárať bránu. Teraz môže byť brána otvorená aj celý deň a nikto sa neprihlási,“ dodáva Halász.
Závod má aktuálne 80 interných zamestnancov, ktorých v čase hlavnej sezóny dopĺňa pracovníkmi najatými cez agentúry. Tí v súčasnosti prichádzajú z krajín ako Rumunsko či Ukrajina.
Problém majú všetci
„Problém s pracovnou silou majú všetci v poľnohospodárstve. Pomaly ani do výroby nevieme nájsť ľudí. Je to niečo iné ako triediť alebo prenášať balíky v logistických centrách. Najskôr sme dostatok pracovníkov našli v Sedmohradsku (maďarsky hovoriaca časť Rumunska, pozn. red.), čo odstránilo aj možné jazykové problémy. Niektorí z nich tu aj zostali žiť a pracujú u nás dodnes. Ale ľudí je stále nedostatok,“ vysvetľuje Zoltán Halász.
Ďalším problémom v porovnaní s minulosťou je aj zánik tradičných pestovateľských sadov a polí. A tiež meniace sa a často nevyspytateľné počasie. Mnohé komodity, ktoré sa tu či v okolí dlhodobo pestovali, tak dnes dovážajú z krajín vzdialených stovky kilometrov.
Zeleninu kedysi vedela zavárať každá žena v dedine. Foto: archív spoločnosti
„Sady dlhodobo zanikajú aj v tejto lokalite. Marhule, čerešne alebo višne na spracovanie sa tu vôbec nepestujú, takže sme viac odkázaní na dovoz. Čerešne a višne napríklad vozíme z Maďarska,“ hovorí Halász.
Vo vlastnej réžii si dopestujú istý objem marhúľ, čerešní, jabĺk a slivák, zo zeleniny na poliach pestujú najmä baklažán a rôzne druhy papriky.
Väčšinu vyvážajú
Spoločnosť vyrába produkty rozdelené do troch hlavných oblastí – konzervované ovocie, zelenina a pochutiny.
„Pri ovocí spracovávame sezónne ovocie, čerešne, višne, marhule, slivky a jablká. Pri zelenine je to cibuľka-perlovka, uhorky, papriky, cvikla, šaláty, kapusta,“ vysvetľuje Peter Rišňovský. Z pochutín je to chren, feferónový krém a špeciality ako ajvar a paprikové pasty.
Na Slovensku zostáva zhruba 40 percent produkcie, zvyšok putuje odberateľom do Česka, Poľska, Nemecka, Maďarska, Francúzska, ale aj ďalej na sever Európy, napríklad do Litvy, Lotyšska, Estónska či Fínska.
K ich zákazníkom patria okrem známych maloobchodných sietí ako Metro, Tesco, Kaufland, Labaš či CBA aj veľkoobchody, výrobcovia hotových jedál či distribútori pre gastro segment.
Výpadok pre gastro segment pocítili počas pandemického obdobia aj konzervári, ako však vysvetľuje spolumajiteľ Peter Rišňovský, dosť im vtedy narástol retail, čo im výpadok z gastra viac-menej vykompenzovalo.
„Zaznamenali sme síce mierny pokles, ale prežili sme to relatívne v poriadku,“ opisuje Rišňovský.
Okrem nákupov ovocia a zeleniny od dodávateľov si konzervárne dopestujú časť surovín samé. Foto: archív spoločnosti
Iný kraj, iná chuť
Získať nový trh je proces, ktorý trvá dlhé roky, napriek tomu sa im ale darí svoje pole pôsobnosti postupne rozširovať. Splniť však treba veľa požiadaviek.
Okrem toho, aby sedela ponuka a dopyt, aby to bolo pre obe strany výhodné a aby si konzervárne ustrážili aj ekonomickú stránku veci, klientom v novej krajine zároveň musia pripraviť produkt podľa chutí miestneho trhu. A tie dokážu byť poriadne rozmanité.
„Nálevy, ktoré pripravujeme pre rôzne trhy, nie sú ani zďaleka rovnaké. Každý trh má svoje špecifiká, rozdiel je v sladkosti či kyslosti nálevov. Napríklad také Fínsko je oveľa sladšie, do nálevu sa pridáva oveľa viac cukru ako sme zvyknutí u nás. Na druhej strane také Slovinsko, Chorvátsko, alebo aj Francúzsko, sú oveľa kyslejšie, cukor skoro vôbec nepoužívajú,“ vysvetľuje Zoltán Halász.
Stabilný rast napriek krízam
Produkcia im každoročne rastie o päť až šesť percent a aj ich tržby vykazujú pozitívny trend, to je však do značnej miery spôsobené nárastom cien.
Tie sa v poslednom období poriadne nafúkli nielen pod vplyvom pandémie, ale najmä energetickej krízy spôsobenej vojnou na Ukrajine. A to vyvolalo reťazovú reakciu rastu cien pri skoro všetkých významných vstupoch.
Smerom nahor išli nielen ceny plynu, ale aj skla a sklárskych výrobkov, a tiež ceny ovocia a zeleniny. Náklady im stúpali často aj pod vplyvom extrémnych prejavov počasia.
„Ceny vstupov nám vyleteli do nebies, čoho následkom sme aj my boli nútení ísť s cenami hore. Ale zvyšovali sme len toľko, koľko bolo únosné. V tomto biznise je veľká konkurencia, nemôžete si dovoliť pýtať priveľa, inak môžete prísť o zákazníka. Je to tvrdý boj a musíte to vedieť odhadnúť,“ vysvetľuje Zoltán Halász.
Biznis citlivý na počasie
A ako veľmi im tento boj komplikuje ešte aj počasie?
„Povedal by som to tak, že počasie už nie je náš spoluhráč, ale protihráč,“ vysvetľuje Peter Rišňovský. A nielen to extrémne. Narušiť dodanie komodity v požadovanom množstve či kvalite môže napríklad aj nečakane silný dážď.
„Ak si s dodávateľom z Maďarska, napríklad 100 kilometrov odtiaľto dohodnete čerešne, a pred zberom tam príde silný štvordňový dážď, čerešne vám popraskajú a sú na konzervovanie nepoužiteľné. Darmo si všetko dohodnete, vy do poslednej chvíle vlastne neviete, ako to dopadne,“ vysvetľuje Rišňovský.
V biznise však chcú pokračovať aj naďalej. „Je to náročná práca, ale je to naše rodinné podnikanie. Firmu chceme rozvíjať a celkom určite by sme ju nepredali,“ uzatvára Halász.
