Obrovským darom pre podnikateľov, ktorí vybudovali rodinnú firmu, je pocit, že ich dielo zabezpečí deti a naopak – deti sa postarajú o podnik. Manželom Kolesárovcom zo Zvolena sa tento sen splnil. Po tridsiatich rokoch práce a odriekania vytvorili potravinársku firmu Mäspoma, ktorá je vo svojom odbore lídrom domáceho trhu. A vedia, že ju môžu pokojne zveriť deťom, ktoré si už s firmou stihli prežiť triumfy aj pády.
Kancelária kráľa slovenských korenín nevonia paprikou ani rascou, ale socializmom. Nábytok v miestnosti si pamätá ešte „turka“ v šálke od horčice a debaty o päťročniciach. Hoci sme v centrále najväčšej koreninárskej spoločnosti na Slovensku, stopy po tržbách prevyšujúcich tridsať miliónov eur ročne by ste tu hľadali márne. Zakladateľ a duša firmy Mäspoma Ján Kolesár starší totiž na pozlátku nedá.
Vidieť to aj na prvorepublikovej budove s výhľadom na cimburie zvolenského hradu. Ani po dovŕšení sedemdesiatky si Kolesár starší nenechal do budovy pristaviť výťah. Napriek veku a operovanému kolenu krivká po točitom schodisku pešo.
„Za tridsať rokov sme si nevyplatili žiadne dividendy, všetko dávame späť do firmy. Za ten čas to už bude takmer dvadsať miliónov eur,“ hovorí o prístupe k peniazom.
Rodinné firmy kocke
Rodinné firmy v našom aktuálnom rebríčku vykázali súhrnný obrat vo výške 7,5 miliardy eur. Firmám sa pritom darilo aj v oblasti ziskovosti. Ich súhrnný zisk predstavoval 231 miliónov eur.
Hoci z pohľadu odvetví národného hospodárstva podnikajú v rozličných oblastiach, z pohľadu obratu dominuje najmä veľkoobchod a maloobchod, hutníctvo a strojárstvo, preprava a špedícia, potravinárstvo či energetika.
Niekde zakladateľom ich potomkovia vo firmách pomáhajú, inde sú už firmy naplno v rukách nástupníckej generácie. Pozrite si celú päťdesiatku slovenských rodinných firiem, ktorých príbehy vám prinášame na webe Forbes.sk.
Firma na troch pilieroch
Zvolenská Mäspoma je najväčším slovenským výrobcom a distribútorom korenín. V segmente, v ktorom sa ročne otočí zhruba 112 miliónov eur, má tretinový podiel. Na Slovensku predá podnik s 250 zamestnancami a štyrmi fabrikami dve tretiny produkcie, zvyšok posiela do Česka, Maďarska a postupne expanduje do ďalších krajín strednej a východnej Európy.
Pestrofarebné vrecká s logom firmy a voňavým obsahom čierneho korenia, bobkového listu, kurkumy či červenej papriky nájdete takmer v každej predajni na Slovensku. Maloobchod je však len jedným z troch pilierov, na ktorých stojí rodinná firma Kolesárovcov.
„Retail nám prinesie asi tretinu tržieb, dve tretiny vygenerujú dodávky pre biznis, najmä spracovateľov mäsa,“ hovorí dcéra Denisa Jamrišková, ktorá pracuje vo firme ako finančná riaditeľka. Spoločnosť dodáva potravinárom prírodné črevá na klobásy, jaternice či špekáčiky, umelé obaly na salámy, párky či šunky a tiež koreninové zmesi šité na mieru klienta.
Manželia Ján Kolesár st. a Eva Kolesárová budovali firmu s ambíciou a nádejou, že ju raz odovzdajú deťom Denise a Jánovi. Foto: Forbes/Marek Mucha
Skončil na dlažbe, tak začal podnikať
Kým sa spoločnosť dostala do súčasnej pozície, prešla pestrými obdobiami. Rozpad socializmu priniesol aj zánik nefunkčných štátnych podnikov. Patril medzi ne tiež Stredoslovenský mäsový priemysel, ktorý združoval desať mäsokombinátov v regióne.
Fabriky sa po revolúcii vybrali vlastnou cestou a spoločné riaditeľstvo vo Zvolene padlo medzi prvými. Na dlažbe sa zo dňa na deň ocitol aj vedúci zásobovania Ján Kolesár a jeho dvaja kolegovia. „Povedali sme si, že mäso sa bude vyrábať stále, tak budeme pokračovať v tom, čo vieme, na vlastnú päsť,“ spomína.
Spoločnú firmu pomenovali začiatočnými slabikami tovaru, s ktorým chceli preraziť – mäsový pomocný materiál. Prvými zákazníkmi Mäspomy boli bývalé štátne mäsokombináty, v ktorých podnikatelia poznali ľudí, procesy aj potreby výroby.
To isté platilo o dodávateľoch, ktorí mladej firme predávali materiál – osobné vzťahy a reputácia pomohli Kolesárovi a spol. fungovať bez veľkých bankových úverov. „Dali nám dlhšiu splatnosť faktúr za tovar, v podstate sme ho brali len na chlapské slovo,“ spomína Ján Kolesár na tenký ľad, na ktorom firma nesmela urobiť chybu, aby nestratila dôveru.
Husársky kúsok
Mäspome sa darilo rýchlo rásť. Po štyroch rokoch dosiahla tržby cez 160 miliónov korún (5,3 milióna eur) a úspechom posmelení spoločníci investovali do ďalšieho rozvoja. Sprevádzkovali baliareň korenín v Močenku, výrobňu korenín a mlyn na koreninovú papriku v Nitre a výrobnú prevádzku na spracovanie prírodných čriev v Prešove. Vo Zvolene dokúpili stroj na riasenie umelých obalov a potlače pre mäsové výrobky.
Rozšírenie výroby o retailové koreniny sa ukázal byť dobrý ťah. Firme sa podarilo vytlačiť z trhu drahšie spotrebiteľské balenia od českých exportérov a ustála aj boj s lacnejšou produkciou z Ázie. V roku 2014 sa Kolesárovcom podaril ďalší husársky kúsok. Žitavská paprika na ich návrh získala od Bruselu status „Chránené označenie pôvodu“ – ako prvý slovenský výrobok.
Žitavská paprika získala „Chránené označenie pôvodu“ ako prvý slovenský výrobok. Foto: archív Mäspomy
Na desiate výročie kúpila firma bývalú uhorkáreň Novofruktu v Dvoroch nad Žitavou a skoncentrovala tu linky na spracovanie a balenie korenín. Mäspoma dobudovala vlastnú distribučnú sieť a zastúpenie v oboch častiach bývalej federácie.
Ďalšie investície nasmerovali Kolesárovci do vývoja. Vytvorili laboratórium na vývoj a testovanie nových koreninových zmesí, ktoré môžu využívať aj klienti.
Firma v začiatkoch pribrala viacerých spoločníkov, no dlhodobým cieľom Jána Kolesára bolo vybudovať rodinnú firmu a časom ju prenechať deťom. To sa mu aj podarilo – v roku 2019 vyplatil posledného z pôvodných zakladateľov. Bývalí kolegovia dali prednosť pokoju na dôchodku a finančnej istote.
„Manželovi by niečo také v živote nenapadlo. Vždy sme robili všetko pre to, aby sme raz mohli deťom odovzdať firmu, ktorá ich zabezpečí. Len to dlhšie trvalo,“ hovorí manželka Eva Kolesárová. Syn aj dcéra už boli v tom čase presvedčení, že svoju budúcnosť spoja s vôňou mäsa a papriky a so značkou Mäspoma.
Keď sa dá spoľahnúť na rodinu
Vráťme sa však do súčasnosti. Rokovací stôl v miestnosti je zaprataný spismi, na viacerých vidieť názov českej pobočky. Na stenách visia zarámované ocenenia od ministrov pôdohospodárstva, ktorí prichádzali a odchádzali. Ján Kolesár sa na ne pozrie a na otázku, ktoré ocenenie si cení najviac, sa iba uškrnie.
„Najväčšiu radosť mám z toho, že tu mám deti. Cítim za to obrovskú vďaku,“ dodá. Nemuselo to tak byť. Druhá generácia Kolesárovcov mala spočiatku iné plány.
Dcéra Denisa premýšľala o povolaní učiteľky či malej kaviarni s domácimi koláčmi a pestrým kultúrnym programom. Na presviedčanie rodičov si však napokon vybrala vysokú školu s ekonomickým zameraním. K otcovi sa vo firme pripojila ešte pred získaním inžinierskeho titulu. Začínala na mieste účtovníčky, ktorá z firmy nečakane odišla, a postupne sa vypracovala až na pozíciu finančnej riaditeľky podniku.
„Je veľmi precízna, pracovitá, zodpovedná a spoľahlivá,“ pochvaľuje si Kolesár starší.
Aj syn Ján pôvodne plánoval inú kariéru. Zvažoval rozbeh vlastnej firmy v oblasti marketingu, ktorý študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ale tiež v USA, Austrálii či vo Francúzsku. Napokon dal prednosť rodinnému biznisu. A začal od piky. Ako robotník si prešiel výrobou korenín, vykladal kamióny s paprikou, po nociach dozeral na stavbárov.
Druhá generácia Kolesárovcov je vo firme už viac ako desať rokov. Forbes/Marek Mucha
Postupne sa však najviac osvedčil pri nákupe a vo svojom obľúbenom obchode a marketingu – vymyslel napríklad koncept žitavskej papriky s chráneným označením pôvodu podľa európskej legislatívy. V súčasnosti je spolu so sestrou a otcom konateľom firmy a okrem marketingu zastrešuje aj nákup, výrobu, obchod či ďalší rozvoj firmy.
Útok hekerov
Hoci je druhá generácia Kolesárovcov vo firme už viac ako desať rokov, podnikateľský život prináša stále nečakané výzvy. Po covide sa rodina ani nestihla poriadne nadýchnuť, keď krátko pred definitívnym ústupom pandémie napadol firmu heker. Kybernetický útok si naplánoval počas veľkonočných sviatkov, aby mal čas nepozorovane získať kontrolu nad sieťou firmy.
Keď zamestnanci prišli po veľkonočnom pondelku do práce, čakali ich zablokované servery a výzva na zaplatenie výkupného. Neznámy zločinec žiadal za odblokovanie dát pol milióna dolárov. Firma prišla o komunikáciu s tisíckami odberateľov a dodávateľov, účtovné dáta či možnosť prijímať nové objednávky a vystavovať faktúry.
„Mali sme rozbehnutú intenzívnu marketingovú kampaň, no pre zablokované systémy sme ju nevedeli ani riadiť, ani vyhodnotiť,“ spomína Ján Kolesár mladší.
Navyše vojna na Ukrajine v tom čase už akcelerovala infláciu. Manažment Mäspomy musel reagovať na rýchlo sa meniace ceny plodín či energií – bez prístupu k zabehaným systémom. „Bolo to tápanie v tme,“ dodáva syn.
Ako naschvál pritom išlo o starý IT systém, ktorý mal do konca roka nahradiť nový, moderný a odolnejší aj voči útokom zvonku. Kolesárovci vec oznámili polícii a obrátili sa na IT špecialistov. Keď zistili, koľko bude stáť obnova systémov a že historické dáta firmy sú v poriadku na záložnom serveri, prerušili s vydieračom komunikáciu.
Chýbajúce dáta za prvý štvrťrok musela firma doplniť na základe inventúr na skladoch a spätnej rekonštrukcie výrobných procesov. „Zamestnanci prejavili neuveriteľnú súdržnosť a kolegialitu, boli ochotní robiť nadčasy a všetko sme ponahadzovali ručne,“ hovorí dcéra Denisa Jamrišková.
Pochopenie pre výnimočnú situáciu prejavili aj štátne inštitúcie či zdravotné poisťovne. „Dali nám odklady platieb bez sankcií a my sme sa snažili doplniť všetko, čo sa dalo. Opravný výkaz na daň z pridanej hodnoty sme podávali sedemkrát – vždy znova, keď sme našli a zdokladovali nové aktíva,“ dodáva Jamrišková.
Práve kybernetický útok bol jednou z príčin, prečo firma za minulý rok vykázala výrazne nižší zisk ako zvyčajne. „Tento rok máme v pláne opäť dosiahnuť slušnejší výsledok, tak dúfam, že sa nám to podarí,“ dodáva Denisa Jamrišková.
Budúcnosť je európska
Základom tejto ambície je veľká investícia, ktorú firma dokončila v minulom roku. Mäspoma vlani investovala sedem miliónov eur do novej fabriky vo Dvoroch nad Žitavou. Na mieste pôvodnej výroby, ktorá už bola na hrane kapacitných možností a technologicky zastaraná, vybudovali nové haly a nainštalovali nové technológie.
„Teraz je výroba korenín pod jednou strechou a plne automatizovaná. Investovali sme tiež tri milióny eur do rozšírenia skladových a výrobných priestorov pre umelé obaly,“ hovorí Ján Kolesár mladší. Vďaka novej investícii chcú Kolesárovci postupne zdvojnásobiť produkciu koreninových zmesí a tiež tržieb firmy.
Spoločnosť už tento rok získala nových zákazníkov z bývalej Juhoslávie, Rumunska či Rakúska. „Zatiaľ sme personálne poddimenzovaní, aby sme mohli rásť naplno, ale očakávam, že do konca roka naberie výroba na obrátkach,“ podčiarkuje syn.
Ján Kolesár starší sa zatiaľ do penzie nechystá, rodinný biznis chcel dokonca rozšíriť o pivovar. Foto: Forbes/Marek Mucha
Jednou z najvážnejších prekážok na ceste k rastu bude silná inflácia. Hoci firme sa aj napriek výpadku digitálnych nástrojov podarilo vyladiť cenovú politiku, vznikol nový problém. Spotrebitelia zareagovali na všadeprítomný nárast cien šetrením a menšou spotrebou. „Nekupujú už do rezervy, dávajú si pozor, aby korením neplytvali, a uprednostňujú nákup v akciách,“ dodáva Ján Kolesár mladší.
Rozmach firmy naďalej riadi jej zakladateľ – napriek tomu, že vo svojom veku by už pokojne mohol odovzdať kormidlo deťom a užívať si zaslúžený odpočinok. Jemu to však nepripadá zvláštne.
„Ak vidím priestor a možnosť robiť pre niekoho, zlepšovať sa a rozširovať firmu, tak budem sedieť? Ani náhodou,“ hovorí Ján Kolesár starší, ktorý dokonca plánoval podnikateľský záber rodinnej firmy rozšíriť aj o varenie piva. Rodinná rada však napokon rozhodla, že všetky argumenty hovoria v prospech sústredenia síl na jednu oblasť podnikania.
„Otec je v prvom rade vizionár a budovateľ a vždy dá prednosť práci pred dovolenkou. Celý život žil firmou a ak z nej raz odíde, ostane ležať,“ konštatuje dcéra Denisa. Titul kráľa slovenských korenín totiž jej otcovi nestačí. „Toto je len začiatok. Pozícia tejto firmy by mala mať európske alebo aspoň stredoeurópske parametre,“ uzatvára Ján Kolesár starší.
Viac príbehov rodinných firiem zo Slovenska aj zahraničia si môžete prečítať TU alebo v júnovom magazíne Forbes.
