Rusko sa vymanilo z medzinárodnej izolácie. Napriek neutíchajúcim salvám dronov a rakiet vypaľovaných na územie Ukrajiny je pozícia agresora na svetovej scéne najsilnejšia od začiatku invázie.
Čerstvým a mimoriadne výrečným prípadom je hokej. Ten umožnil ruskej reprezentácii účasť na najbližších majstrovstvách sveta, čo vyvoláva kontroverzie.
Ani zámorská NHL sa podľa vyjadrení svojich šéfov nerozhodla uplatňovať kolektívnu vinu. Ruskí hráči tak bez problémov pôsobia v najprestížnejšej hokejovej súťaži sveta, čo ostro kritizuje napríklad bývalý český brankár Dominik Hašek.
Nadchádzajúca sezóna bude poslednou pre hviezdneho Alexandra Ovečkina. Sám oznámil, že po jej skončení sa s rodinou vráti do vlasti. Matka Rus ho nepochybne privíta s otvorenou náručou. Útočník sa totiž na Instagrame chválil profilovou fotografiou s Vladimirom Putinom a v septembri otvorene podporil stranu kremeľského vládcu v predvolebnom videu.
Rusi však prenikli aj do ďalších športových odvetví, a to ešte pred hokejom. Napríklad:
Tenis. Z neho Rusi prakticky nikdy nezmizli. Wimbledon aj ďalšie veľké turnaje pravidelne obsadzujú ako neutrálni športovci bez štátnych symbolov. Ukrajinské tenistky Elina Svitolinová či Marta Kosťuková odmietajú po zápasoch podať ruku ruským súperkám.
Šerm. Medzinárodná šermiarska federácia povolila účasť športovcov z Ruska na veľkých podujatiach. Rusi, ale aj Bielorusi, ktorých sa športová izolácia takisto týka alebo týkala, tak môžu opäť bez obmedzení súťažiť.
Moderný päťboj. Medzinárodná únia tohto športu dokonca odobrala litovskému Kaunasu organizáciu pretekov svetového pohára, ktoré sa mali uskutočniť v apríli budúceho roka. Zdôvodnila to tým, že Litva uplatňuje obmedzenia voči ruským a bieloruským športovcom.
Gymnastika. Holandsko neumožnilo trom elitným ruským gymnastkám účasť na októbrových majstrovstvách sveta v Rotterdame. Holandské veľvyslanectvo im neudelilo víza, pretože ich „štáty schengenského priestoru považovali za hrozbu pre medzinárodné vzťahy“.
Ruská gymnastická federácia vyvolala rozruch a označila rozhodnutie za diskrimináciu. Ostatní členovia ruskej výpravy víza dostali a na šampionáte sa predstavili. Tomuto chaosu sa pritom vôbec nemuselo predísť, keby svetová gymnastická federácia v máji nezrušila obmedzenia pre Rusov a Bielorusov.
Klasické lyžovanie. Konflikt sa môže preniesť aj na sneh. Medzinárodná lyžiarska a snowboardová federácia povoľuje Rusom a Bielorusom individuálne štarty, ak splnia podmienky neutrality. Tento štatút už získalo 13 ruských bežcov na lyžiach.
Švédsky lyžiarsky zväz spolu s tamojšou športovou konfederáciou požaduje, aby vláda ich účasti zabránila. Minister pre migráciu potvrdil, že vláda preveruje právne možnosti, ako im odmietnuť udelenie víz.
Mládežnícky šport. Koncom minulého roka zaznelo z Medzinárodného olympijského výboru stanovisko: „Športovci – a najmä mladí športovci – by nemali byť braní na zodpovednosť za činy svojich vlád.“
Olympijský výbor vydal odporúčanie športovým federáciám, aby umožnili návrat juniorských športovcov bez obmedzení, teda aj s ruskou vlajkou a hymnou.
Biznis
Ruská nafta opäť pláva do Spojených štátov. Donald Trump 9. októbra oznámil dohodu s Moskvou o obnovení dodávok ruskej nafty. USA zároveň udelili ruskej nafte výnimku z platných amerických protiruských sankcií.
Tanker s názvom Agioi Fanendes na prove tak mohol 22. októbra v ruskom Primorsku naložiť prvých približne 40-tisíc ton nafty, určenej pre amerických zákazníkov. Do konca roka má Rusko dodať takmer päť miliónov ton tejto komodity.
Význam obchodu je pritom skôr politický, keďže takéto množstvo Ameriku nespasí. Má totiž vlastné zdroje a v súčasnosti fakticky ovláda aj Venezuelu. Tento krok skôr narúša jednotu sankčnej politiky, čo pobúrilo najmä krajiny Európskej únie. Ani tie však nemajú čisté ruky, ako si ukážeme nižšie.
Provokácie s Nord Streamom a Jamalom. V pondelok priniesla agentúra Reuters správu, že Spojené štáty podporujú rýchle obnovenie dodávok ruského plynu do Európy cez ukrajinské plynovody, napríklad Jamal. To by mohlo znamenať aj opätovný prítok ruského plynu do Česka cez plynovod vedúci cez hraničný bod Lanžhot.
Podľa informácií amerického denníka Wall Street Journal ide o súčasť rokovaní medzi veľmocami o energetickom prímerí pred zimou. Už pred niekoľkými týždňami pritom Reuters informoval, že Američania za zatvorenými dverami rokujú s ruskými partnermi aj o obnovení dodávok zemného plynu z Ruska cez plynovod Nord Stream, ktorý privádza plyn priamo do Nemecka.
Plyn ako droga. EÚ síce vo svojej rétorike naďalej ostro vystupuje proti obchodovaniu s Ruskom, sama mu však tento rok výrazne prispela do štátnej pokladnice. Predovšetkým nákupom ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), ktorý smeroval napríklad do Belgicka alebo Španielska. Táto možnosť sa však s príchodom nového roka má skončiť.
Európske štáty pre nedostatok plynu na trhu, ktorý je spôsobený narušenými dodávkami LNG z Kataru a ďalších krajín Perzského zálivu, nakúpili v prvých deviatich mesiacoch roka 2026 rekordných 12,18 milióna ton LNG z ruského projektu Jamal. Hodnota týchto dodávok dosiahla podľa výpočtov organizácie Urgewald približne 7,9 miliardy eur a do konca roka ešte vzrastie.
Štáty EÚ totiž potrebujú plyn najmä počas vykurovacej sezóny a zásobníky majú naplnené len na tri štvrtiny, zatiaľ čo v minulých rokoch to bývalo až 90 percent.
Močovina do celého sveta. Ruská federácia patrí medzi významných svetových dodávateľov hnojív. A to draselných, dusíkatých aj zmiešaných. S týmito komoditami sa pritom v posledných dvoch rokoch výrazne presadzuje v Spojených štátoch. V prvých siedmich mesiacoch roka 2026 bolo Rusko najväčším dodávateľom močoviny do USA. Zabezpečovalo viac než tretinu amerického dovozu tejto komodity. V prípade dusičnanu amónneho predstavoval jeho podiel na americkom dovoze dokonca dve tretiny.
V Európe je trend opačný. Rusko bolo ešte v roku 2025 jedným z najväčších dodávateľov hnojív do EÚ, jeho pozícia však tento rok výrazne oslabuje. Dôvodom je postupné zavádzanie sankcií. Vlani Rusko predstavovalo necelú štvrtinu objemu dovozu hnojív do Európskej únie, v roku 2024 to bolo 27 percent.
Až tento rok však v dôsledku rozšírenia sankcií dochádza k výraznému poklesu. Objem hnojív dovážaných z Ruskej federácie do EÚ sa znížil viac než päťnásobne.
Obchod však naďalej pokračuje. Európske sankcie na dovoz všetkých ruských hnojív majú nadobudnúť účinnosť až v roku 2028.
Diplomacia
Hostitelia z USA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa zúčastnil na troch zo štyroch samitov skupiny G20, združujúcej popredné svetové ekonomiky, ktoré sa konali od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Jeho účasť na nedávnom stretnutí šéfov diplomacií krajín G20 v Atlante napriek tomu vyvolala nejedno zdvihnuté obočie, keďže hostiteľom boli Spojené štáty. Teda krajina, ktorú možno označiť za západnú.
Neobišlo sa to bez komplikácií. Tradičná spoločná fotografia všetkých účastníkov opäť nevznikla, a to pre Lavrovovu prítomnosť. Ruský minister si tiež povzdychol, že Američania pozvali Poľsko. Šéf poľskej diplomacie Radosław Sikorski mu obratom odkázal, že niektorí členovia klubu G20 sa nevedia správať.
Návrat ministra financií. Za rokovací stôl G20 sa vrátil aj šéf ruskej štátnej pokladnice Anton Siluanov. V polovici októbra pricestoval do Bangkoku na stretnutie ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk. Bola to už jeho druhá osobná účasť na takomto podujatí v krátkom čase. Predchádzajúce rokovanie v americkom Asheville bolo jeho prvou osobnou účasťou na finančnej G20 od začiatku invázie.
Jeho americký rezortný kolega Scott Bessent s ním v Asheville rokoval priamo. V Bangkoku potom nemecký minister Lars Klingbeil vyhlásil, že pozoruje najmä zo strany USA snahu vrátiť Rusko na medzinárodnú scénu.
Priama linka do Moskvy. Po rokoch sa mení aj situácia, keď sa väčšina západoeurópskych lídrov vyhýbala priamemu kontaktu s Vladimirom Putinom. Minulý týždeň ruskému prezidentovi zavolali dvaja jeho susedia, ktorí podporujú Ukrajinu.
Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre hovorili s Putinom približne hodinu a pol. Postup koordinovali s Kyjevom a po telefonáte sa spojili aj s Volodymyrom Zelenským. Stubb vysvetlil, že Európa nemôže stáť bokom od rokovaní o vlastnej bezpečnosti.
Delegácie z Afriky. Deň po telefonáte zo Škandinávie sa v Moskve začal samit Rusko – Afrika. Podľa agentúry Associated Press naň pricestovali delegácie takmer z 50 afrických krajín, pričom približne dvadsiatku z nich zastupovali priamo hlavy štátov. V porovnaní s predchádzajúcim ročníkom samitu v roku 2023 bola tohtoročná účasť vyššia.
Článok vyšiel na forbes.cz.