Ticho, mráz a kraj sveta. Lenže práve na severe sa lámu ľady bezpečnostného súperenia veľmocí a tiež duní ozvena klimatickej zmeny, ktorá v arktickom regióne postupuje rýchlejšie ako kdekoľvek inde.
Grónsko, ešte donedávna skôr biele miesto na mape verejnej debaty, sa náhle stáva jedným z najcitlivejších bodov svetovej politiky. „Arktída už nie je región s nízkym napätím,“ hovorí expertka na Arktídu a medzinárodné vzťahy Barbora Halašková.
To, čo v roku 2019 vyzeralo ako epizóda veľkých výrokov Donalda Trumpa o prevzatí Grónska, dnes prerastá do reálneho problému. „Tento incident sa postupne transformuje na zásadný test súdržnosti Severoatlantickej aliancie,“ hovorí odborníčka na Arktídu a medzinárodné vzťahy.
Barbora Halašková pôsobí na Katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity, kde zároveň vedie interdisciplinárne centrum Arctos MU, zamerané na komplexný výskum arktickej oblasti.
„V dlhodobom horizonte tento moment poslúžil ako významný geopolitický katalyzátor a urýchľovač vyhrotených vzťahov a tým aj ukončil éru takzvanej arktickej výnimočnosti, teda regiónu s nízkym geopolitickým napätím,“ hovorí. V rozhovore predstavuje geopolitickú komplexitu arktického regiónu, ale aj to, že zachovanie statu quo už v tejto chvíli nie je na stole.
Ako na vás ako bezpečnostnú analytičku alebo odborníčku na medzinárodné vzťahy celá situácia s Grónskom v tejto chvíli pôsobí?
Pozerám sa na to nielen z krátkodobého hľadiska, keď prezident Trump opakovane začal spomínať svoje nároky na vlastnenie, anexiu alebo prípadné odkúpenie Grónska. Keď sa pozrieme na dlhodobú bezpečnostnú a strategickú situáciu, zistíme, že Arktída bola vnímaná ako územie, kde je nízke napätie. Čo sa týka spolupráce, boli tu korektné vzťahy medzi spojencami v rámci NATO alebo Európskej únie aj prípadne s Ruskom.
