Vyprahnutý Texas má jednu vec, ktorej je paradoxne nadbytok: vodu. A David Capobianco verí, že práve na nej postaví miliardový biznis okolo umelej inteligencie.
AI potrebuje obrovské množstvo energie a vody. Capobianco však vidí v tomto probléme príležitosť: vlastní presne to, čo technologické giganty začínajú zúfalo potrebovať. Miliardový boom umelej inteligencie má teda nečakaného spojenca: ropný priemysel. Kým technologické firmy hľadajú elektrinu, pôdu a vodu pre svoje dátové centrá, David Capobianco ich chce všetky ponúknuť na jednom mieste – uprostred texaskej púšte.
Zdalo by sa, že na slnkom spálenej Permskej panve vo vyprahnutom západnom Texase, kde je viac stepných bežcov a ropných čerpadiel než ľudí, je vzácnej vody ako šafranu. Na stovky kilometrov tu nie sú žiadne jazerá a iba jedna rieka. A napriek tomu tu, v najväčšom americkom ropnom poli a centre svetovej ťažby pomocou hydraulického štiepenia, je voda všade.
Teda ak viete, kde hľadať, vysvetľuje David Capobianco, 57-ročný spoluzakladateľ private equity spoločnosti Five Point. Každý deň tento región vyprodukuje 1,1 miliardy litrov ropy a 3,98 miliardy litrov vody – čo zodpovedá približne takému množstvu vody, koľko spotrebuje celý New York za deň.
„Bez vody… nemôžu prepravovať žiadnu ropu; ten systém sa zastaví,“ hovorí Capobianco, ktorý z tejto vody urobil kľúčový prvok svojej viacstrannej stratégie, ako prilákať dátové centrá AI do ropnej oblasti.
Veľká časť tejto vody pochádza z podzemných vodonosných vrstiev a značné množstvo sa jej využíva pri hydraulickom štiepení, známom aj ako frakovanie. Ešte viac vody však vyteká zo studní z tých istých horninových rezervoárov ako ropa. Táto voda je mimoriadne znečistená: je nasýtená soľou, minerálmi a chemikáliami. V minulosti po oddelení ropy prevádzkovatelia platili za jej odvoz a vstrekovanie niekoľko kilometrov pod zem. A práve tu prichádza na scénu Capobianco: jeho spoločnosti denne spracujú 954 milióna litrov odpadovej vody, pričom ju prepravujú cez viac ako osemtisíc kilometrov potrubí a viac ako tristo zariadení na spracovanie a likvidáciu vody, ktoré postupne vybudoval alebo získal v Texase a Novom Mexiku.
„Je to odpadový produkt, ale je ho veľmi veľa. Voda na mieste, kde je jej nedostatok – musí mať predsa nejakú hodnotu,“ hovorí Capobianco. „Kúpili sme si príležitosť, ktorú ostatní nevideli.“ Inými slovami, stavil na to, že časom bude možné na tejto vode výrazne zarobiť tým, že sa s ňou bude robiť niečo iné, než len ju odvážať preč.
Teraz, keď po celej krajine fungujú alebo sa plánujú tisíce dátových centier – z toho takmer štyristo len v Texase –, pričom každé spotrebúva obrovské množstvo vody, sa jeho stávka vypláca. Ešte lepšie je, že západný Texas má ďalšie dve veci, ktoré dátové centrá vo veľkom potrebujú: lacnú pôdu a najlacnejší zemný plyn na svete. Celkovo jeho firmy investovali približne 2,5 miliardy dolárov (2,16 miliardy eur), pričom v priebehu nasledujúcich piatich rokov plánujú do tejto veľkej stávky vložiť ďalších až päť miliárd dolárov (4,32 miliardy eur).
Scott Mitchell, generálny riaditeľ spoločnosti Deep Blue, jednej z portfóliových spoločností Five Point, opisuje Capobiancovu stratégiu takto: „Je to, akoby Levi Strauss prišiel na to, ako predávať džínsy, krompáče, lopaty a všetko ostatné. Stačí jeden telefonát a máte všetko, čo potrebujete na vybudovanie obrovského dátového centra.“
TREVOR PAULHUS PRE FORBES US
Hoci Capobianco začal túto stratégiu rozvíjať až pred tromi rokmi, jej korene siahajú do roku 2003, keď sa presťahoval do Seattlu, aby pracoval pre Vulcan Capital, investičnú spoločnosť spoluzakladateľa Microsoftu Paula Allena. Capobianco, ktorý bol na strednej škole v Rhode Islande šampiónom v tenise a neskôr vyštudoval Duke University, predtým pracoval ako investičný bankár v New Yorku. Do Vulcanu nastúpil s cieľom pomôcť diverzifikovať jeho investície.
„V tom čase sme ropu vnímali ako nedocenené a málo pochopené aktívum,“ spomína Capobianco. Investoval päťsto miliónov dolárov (431 miliónov eur) z Allenových peňazí do vybudovania systému ropovodov Plains All-American s dĺžkou približne 29-tisíc kilometrov, ktorý sa tiahne od Alberty v Kanade na juh do Houstonu a na východ do St. Louis. Do roku 2008 mala táto investícia hodnotu tri miliardy dolárov (2,59 miliardy eur). Vtedy Allen (zomrel v roku 2018) prepustil Capobianca a jeho tím, a na ich miesta znovu prijal ich podriadených za nižšie platy.
Podľa Capobianca bol Allen lakomec. Súdne dokumenty potvrdzujú, že odmietol Capobiancovi a ďalšiemu riaditeľovi vyplatiť posledných 20 percent z ich podielu na zisku. Dvojica v roku 2010 získala v arbitráži viac ako 20 miliónov dolárov (17,3 milióna eur); Allen sa proti rozhodnutiu neúspešne odvolal na najvyšší súd vo Washingtone.
Capobianco si z tejto skúsenosti odniesol odhodlanie, že už nikdy nebude pracovať pre niekoho iného. Nemal však záujem riadiť ropnú spoločnosť. Namiesto toho v roku 2012 vložil 15 miliónov dolárov (13 miliónov eur) vlastných peňazí do spoločnosti Five Point a neskôr vytvoril osem portfóliových spoločností, z ktorých sa väčšina zameriavala na konsolidáciu vodárenských aktív do siete potrubí a spracovateľských zariadení v celej Permskej panve.
Patrí medzi ne WaterBridge na juhozápadnom okraji panvy v Texase, neďaleko hraníc s Novým Mexikom; San Mateo Midstream na severozápade v Novom Mexiku; a Deep Blue, ktorá sa zameriava na východnú časť Permskej panve v okolí Midlandu v Texase.
Namiesto budovania potrubí od nuly sa rozhodol spolupracovať s ropnými spoločnosťami, ktoré už mali vlastnú infraštruktúru na prepravu plynu a odvádzanie odpadovej vody. V roku 2017 zaplatila spoločnosť Five Point 175 miliónov dolárov (151 miliónov eur) producentovi ropy Matador Resources za vytvorenie spoločného podniku San Mateo, ktorý zhromažďuje a spracúva vodu aj zemný plyn, ktoré Matador produkuje. V minulom roku vygeneroval 290 miliónov dolárov (250 miliónov eur) EBITDA a v súčasnosti kupuje ďalšiu spoločnosť na spracovanie vody za 750 miliónov dolárov (647 miliónov eur). Spoločnosť Deep Blue zaplatila v roku 2023 Diamondback Energy 675 miliónov dolárov (583 miliónov eur) za 70 percent jej vodárenských aktív v rámci spoločného podniku, pri ktorom analytici očakávajú, že tento rok dosiahne EBITDA tristo miliónov dolárov (259 miliónov eur).
Ľudské bytosti stvorila voda ako prostriedok na to, aby sa sama prenášala z jedného miesta na druhé.
V roku 2021 založil spoločnosť LandBridge, ktorá dnes vlastní 129 500 hektárov pôdy v Permskej panve rozprestierajúcej sa v šiestich okresoch Texasu a Nového Mexika. Najstrategickejším pozemkom, ktorý kúpil, je bývalý 28 300-hektárový ranč Hanging H na hranici Texasu a Nového Mexika. Je ideálne situovaný na prečerpávanie odpadovej vody z Nového Mexika, kde platia prísnejšie pravidlá pre jej likvidáciu, do Texasu, kde sú regulácie miernejšie. LandBridge za pozemok zaplatil 210 miliónov dolárov (181 miliónov eur) a získal ho od rozhádanej rodiny, ktorá podľa súdom ustanoveného správcu ranča Roya Jacksona vnímala ropné spoločnosti ako „štrkáče“. Ranč preto zostal takmer nerozvinutý.
Capobianco okamžite otvoril Hanging H pre podnikanie a dnes jeho časti prenajíma viac ako sto energetickým spoločnostiam. Napríklad ropný gigant EOG Resources platí osem miliónov dolárov (6,9 milióna eur) ročne za ťažbu piesku, ktorý využíva pri frakovaní. Jeho spoločnosti už z Hanging H dosiahli 80 miliónov dolárov (69 miliónov eur) prevádzkového zisku. „Dostávame týchto starých vysušených rančerov z hry a vytvárame najlepších možných partnerov pre toto odvetvie,“ hovorí Capobianco.
Five Point už dosiahla niekoľko veľkých výnosov, okrem iného prostredníctvom dvoch primárnych ponúk akcií. LandBridge vstúpila na burzu v New Yorku v roku 2024 a získala 250 miliónov dolárov (216 miliónov eur); dnes má trhovú kapitalizáciu šesť miliárd dolárov (5,18 miliardy eur). WaterBridge získala v septembri 2025 650 miliónov dolárov (561 miliónov eur) a jej hodnota je 1,6 miliardy dolárov (1,38 miliardy eur). Five Point si v oboch spoločnostiach ponecháva kontrolné podiely, ktoré predstavujú väčšinu z jej deväť miliárd dolárov (7,77 miliardy eur) aktív v správe.
Spoločnosť zaznamenala aj najmenej jeden veľký úspešný odchod z investície, keď v júli 2025 predala spoločnosť na spracovanie plynu Northwind za 2,4 miliardy dolárov (2,07 miliardy eur) v hotovosti. Na tejto transakcii zarobila 1,2 miliardy dolárov (1,04 miliardy eur), čo predstavovalo trojnásobok pôvodnej investície. Časť týchto peňazí vrátila investorom a časť opätovne investovala do vody a pôdy.
To všetko pomohlo urobiť z Capobianca, ktorý vlastní 70 percent správcovskej spoločnosti riadiacej Five Point, veľmi bohatého človeka. Jeho čistý majetok dosahuje najmenej jednu miliardu dolárov (863 miliónov eur).
AKO NA TOM ZAROBIŤ
Pokiaľ ide o infraštruktúru pre umelú inteligenciu, spoločnosť Jabil z Floridy (tržby: 25,9 miliardy eur / 30 miliárd dolárov) patrí medzi najväčších svetových partnerov v oblasti externého inžinieringu, dodávateľských reťazcov a výroby. Obsluhuje rôzne odvetvia vrátane zdravotníctva, dopravy, energetiky a dátových centier.
Jej aktivity AI zahŕňajú všetko od najnovších serverových rackov s kvapalinovým chladením až po servery, úložiská dát, rozvodné jednotky, sieťové prepínače a transformátory. Umelá inteligencia už tvorí takmer 40 percent celkových tržieb spoločnosti a očakáva sa, že v účtovných roch 2026 a 2027 porastie približne o 50 percent.
Jabil nedávno získal svojho tretieho zákazníka z radov hyperscalerov a oznámil výstavbu infraštruktúry AI s kapacitou niekoľkých gigawattov v spolupráci so spoločnosťou Adani Enterprises v Indii.
Pri päťročnom priemernom ROE na úrovni 42 percent má Jabil pred sebou dlhé obdobie rastu. Pri očakávaných výsledkoch za rok 2027 sa akcie obchodujú len za 20-násobok očakávaného P/E.
John Rotonti je portfólio manažérom v spoločnosti Bastion Fiduciary.
Okrem vody má Capobianco širšie plány, ako využiť rozmach dátových centier – a rastúci odpor voči nim. Predstavuje si komplex dátových centier na 4 047 hektároch pôdy, ktorú LandBridge vlastní v odľahlom okrese Reeves. V tomto okrese žije len 12-tisíc ľudí na ploche 6 734 štvorcových kilometrov.
„Na prvý pohľad sa môže zdať, že žiadni ľudia sú zlá vec,“ hovorí. Ak to však znamená menší odpor voči výstavbe dátových centier: „Žiadni ľudia sú dobrá vec.“
Capobiancov poradca a investor Five Point Jim Davidson, spoluzakladateľ private equity spoločnosti Silver Lake a zároveň developer dátových centier, hovorí, že pôda, voda a lacné palivo sú nevyhnutné, ale nie sú dostatočné na vybudovanie úspešného dátového centra. Preto Five Point zháňa aj ďalšie potrebné ingrediencie: optické vlákna, elektrinu, ľudí – a zákazníka z radov hyperscalerov, teda technologického giganta prevádzkujúceho rozsiahlu cloudovú infraštruktúru.
LandBridge nedávno zakopal stovky kilometrov 15-centimetrových chráničiek, ktorými môžu hyperscaleri jednoducho pretiahnuť optické káble a pripojiť budúce dátové centrá k hlavnej internetovej sieti. Five Point navyše založila divíziu na výrobu elektriny zo zemného plynu s názvom PowerBridge a plánuje do nej investovať jednu miliardu dolárov (863 miliónov eur). Jedným z dôvodov Capobiancovho optimizmu je rýchlosť, akou texaské regulačné orgány schvaľujú povolenia na emisie pre plánované elektrárne na zemný plyn iných developerov.
Pokiaľ ide o zákazníkov, Capobianco je presvedčený, že existujú – ako dokazuje júnová dohoda Microsoftu so spoločnosťou Chevron na 20 rokov, v rámci ktorej má Chevron vybudovať dátové centrum v Permskej panve poháňané plynom dodávaným ropným gigantom.
„Ten prvý, kto sa zaviaže, podstupuje riziko,“ hovorí Davidson. „Druhý je na tom bezpečnejšie. Pri treťom to už je párty pri bazéne.“
Dokáže však skutočne prilákať potrebných technických pracovníkov do nehostinnej krajiny okresu Reeves, kde je maličký Pecos (10-tisíc obyvateľov) najväčším mestom v okruhu viac ako 80 kilometrov? Capobianco sa spolieha na absolventov elektrotechnického inžinierstva z Texas Tech a Texas A&M. A je presvedčený, že ďalší pracovníci sa budú hrnúť za pracovnými miestami pri výstavbe toho, čo podľa jeho predpovede bude predstavovať viac ako päťsto miliárd dolárov (431,5 miliardy eur) investícií do dátových centier v tomto regióne.
„Pozerám sa na Pecos a predstavujem si, ako sa niekto pred dvesto rokmi pozeral na Houston. Keby ste vtedy mohli vidieť budúcnosť, kúpili by ste toľko pôdy, koľko by ste mohli, a potom by ste začali stavať,“ hovorí. „Mám pocit, že poznáme budúcnosť Pecosu. Do konca desaťročia tam bude 150-tisíc ľudí.“
To je poriadna masa smädných zlatokopov z éry AI.
Toto je môj pozemok
David Capobianco skupuje rančerské pozemky, no k tomu, aby sa zaradil medzi najväčších pozemkových magnátov v Amerike, má ešte ďaleko. Podľa rebríčka magazínu The Land Report, ktorý sleduje vlastníctvo pôdy v Spojených štátoch, je toto päť najväčších vlastníkov pôdy. Rebríček nezahŕňa mediálneho magnáta Teda Turnera, ktorý v čase svojej smrti v máji vlastnil 809-tisíc hektárov (dva milióny akrov).
- Stan Kroenke – 1,09 milióna hektárov – Miliardár pôsobiaci v oblasti nehnuteľností (nákupné centrá, skladové areály) a športu (Los Angeles Rams, Denver Nuggets, Colorado Avalanche, Arsenal FC) vlastní aj ranč v Texase veľký takmer ako Rhode Island. V decembri uskutočnil najväčší súkromný nákup pôdy v histórii Spojených štátov, keď kúpil 379-tisíc hektárov pôdy v Novom Mexiku.
- Archie Aldis Emmerson a rodina – 971-tisíc hektárov – Žiadny Američan nevlastní viac lesnej pôdy než „Red“ Emmerson, 97-ročný miliardár, ktorého spoločnosť Sierra Pacific Industries prevádzkuje 18 drevárskych píl v Kalifornii, Oregone a Washingtone.
- John Malone – 890-tisíc hektárov – Miliardár a „káblový kovboj“, ako ho prezývajú, a ochranca prírody, kúpil v 70. roch neďaleko Denveru malý rodinný ranč a odvtedy svoje pozemky neustále rozširuje. „Nerobíme to preto, aby sme zbohatli,“ povedal v roku 2011 magazínu Forbes.
- Rodina Reedovcov – 647-tisíc hektárov – Šiesta generácia rodiny stojacej za spoločnosťou Green Diamond Resource Company ťaží drevo zo svojich rozsiahlych pozemkov, ktoré sa dnes rozprestierajú v deviatich štátoch. Rodina sa tomuto podnikaniu venuje od polovice 19. storočia, keď kanadský drevorubač Sol Simpson emigroval do Nevady.
- Rodina Buckovcov – 526-tisíc hektárov – Jadrový fyzik Peter Buck (zomrel v roku 2021) v roku 1965 požičal rodinnému priateľovi tisíc dolárov (863 eur) na otvorenie prvej reštaurácie Subway. Neskôr časť svojich viac ako 10-ciferných ziskov investoval do lesnej pôdy v Maine.
Článok vyšiel na forbes.com a autorom je Chris Helman.
