Švitoriace belorítky, šuchotavý zhon jašteríc pobehujúcich po múre kláštora a obloha bez čiar po lietadlách. A tiež splývanie vo vyhrievanom bazéne a ticho. Toto ticho a pokoj sú azda ešte opojnejšie než tie najlepšie talianske vína, ktoré dokonale dopĺňajú tunajšie regionálne špeciality. Vitajte v Borgo Monchiero, ktoré po stáročia otváralo svoje brány pútnikom a po rozsiahlej rekonštrukcii teraz čaká na návštevníkov na mieste, ktoré turisti dosiaľ neobjavili.
Čím viac sa auto vzďaľuje od hlavných ťahov severného Talianska a ponára sa do kopcov regiónu Langhe, tým viac nabáda k tomu, aby človek očami hltal vrstvené, no prívetivé scenérie za oknom. Krajina južného Piemontu sa pomaly odhaľuje s každou ďalšou zákrutou.
Cesta sa chvíľami vtesnáva medzi kopce, inde ich lemuje, stráca sa medzi lesmi a opäť sa vynára uprostred viníc, ktorých riadky pripomínajúce menčester s dokonalou presnosťou kopírujú svahy.
V ČLÁNKU SA DOZVIETE:
-
- Ako sa z kláštora pre tisíce pútnikov stal luxusný hotel.
-
- Ako región Langhe, zapísaný v zozname UNESCO, výrazne zbohatol aj vďaka výrobcovi Nutelly, Ferrero Rocher a čokolád Kinder.
-
- Koľko práce a skúseností si vyžaduje hľadanie bielych hľuzoviek.
Medzi nimi sa nezriedka objavujú ikonické lieskové či hruškové sady a na vrcholkoch kopcov sa rozprestierajú malé dediny, kostolné veže či hrady. V diaľke, ak to počasie dovolí, uzatvárajú celú scenériu Alpy. V tomto rytme nadobúdajú konkrétnu podobu krása, sila a v posledných rokoch aj opulentné bohatstvo regiónu Langhe, zapísaného v zozname UNESCO.
A na jednom z kopcov nad obcou Monchiero stojí historický komplex, v ktorom sa dnes nachádza Borgo Monchiero Heritage by Atmosphere. Hotel z diaľky vlastne ani nevyzerá ako hotel. Celý komplex pripomína ďalšiu piemontskú dedinu, ktorá vyrástla okolo kostola a za posledných niekoľko storočí nemala potrebu dramaticky meniť svoju podobu.
Teda až na mimoriadne citlivé opravy, ktoré jej aj všetkým ostatným budovám prinavrátili akoby nový stav. Až pri bližšom pohľade začnete rozoznávať, kde býval kláštor, kde stojí Santuario della Madonna del Rosario, kadiaľ sa vstupuje do izieb a kde sa staré obytné budovy premenili na priestory slúžiace dynamickej prevádzke hotela. Hranice medzi jednotlivými svetmi však zámerne zostávajú neostré.
„Niektoré múry sú doslova spoločné pre kostol aj hotel,“ vysvetľuje miestna rodáčka Emanuela Carosso, ktorá dnes pôsobí ako obchodná manažérka rezortu. V čase, keď komplex vznikal, totiž nebol dôvod dôsledne oddeľovať svätyňu, kláštorné priestory a zázemie pre pútnikov. História tu bola na prvom mieste a súčasný hotel sa jej musel prispôsobiť.
