Z kiosku k miliardovým obratom. Qanto nezastavil ani zásah Daňovej kobry

Keď Stanislav Vodička starší pred 33 rokmi otváral pri nemocnici vo Svitavách svoj prvý kiosk, zrejme netušil, že o tri dekády neskôr bude jeho rodine patriť miliardové impérium. Cesta to nebola jednoduchá a pred 10 rokmi dokonca hrozilo, že po zásahu Daňovej kobry neprežijú.

Dnes je jeho skupina rodinných firiem Qanto stabilizovaná a podnikateľ si už môže jej úspechy dovoliť sledovať aj z úzadia. V novom distribučno-logistickom centre spoločnosti Qanto vo Svitavách nás víta Stanislav Vodička mladší, jeden z troch potomkov zakladateľa, ktorý prevzal žezlo po svojom otcovi a vo firme dnes zastáva funkciu výkonného riaditeľa.

„Otec založil Qanto s ďalšími dvoma spoločníkmi vo februári roku 1993. Na začiatku išlo čisto o veľkoobchod s cigaretami, ktorý štartoval na 60 štvorcových metroch. Pamätám si vtedy ako 14-ročný, že sedeli u nás v jedálni pri stole a vymýšľali názov. Nakoniec vybrali Qanto ako symbol toho, že chcú predávať kvantá tovaru,“ zasväcuje nás do histórie rodinného podnikania Stanislav Vodička mladší.

Dovtedy jeho otec, vyučený predavač, pracoval počas komunizmu v štátnom podniku Jednota, kde sa mu podarilo získať aj vlastnú pojazdnú predajňu. K tej následne prikúpil kiosk s občerstvením a potravinami pri svitavskej nemocnici.

Pomohli známosti

K veľkoobchodu s cigaretami sa Vodičkovci dostali vďaka jednému z pôvodných spoločníkov. „Dohodnúť vtedy nákup cigariet nebolo ľahké. Predával ich Philip Morris (PM), ktorý sprivatizoval štátny podnik Tabakové závody a obchodní partneri PM vtedy profitovali z poskytovanej zľavy, ktorú však dostali až po troch mesiacoch odberov. Jeden z otcových spoločníkov bol zamestnancom PM a dohodol tú zľavu hneď od začiatku,“ vysvetľuje Stanislav Vodička.

Spomína tiež na to, ako jeho rodina jazdila aj trikrát denne nakupovať cigarety, aby zvládla uspokojiť neustále rastúci dopyt zákazníkov. „Vtedy sa platilo dopredu alebo v hotovosti,“ dopĺňa pre predstavu. Neubehol ani rok a obaja spoločníci sa pod tlakom každodennej operatívy rozhodli z firmy vystúpiť. „Vtedy sa z toho stal rodinný podnik. Pridala sa mama, ktorá dovtedy pracovala ako zdravotná sestra,“ prezrádza podnikateľ.

K cigaretám sa postupne pridával aj ďalší sortiment a firma kontinuálne rástla. K manželom Vodičkovcom pribudli ďalší zamestnanci a vypomáhali aj všetky deti. Všetci robili všetko.

„Prvé roky boli ťažké. Naši pracovali od nevidím do nevidím. Pamätám si, že som sa ráno prebudil a neboli doma. Večer som šiel spať a stále neboli doma. Celkom som sa vďaka tomu osamostatnil. Keď som ich chcel vidieť, tak som im volal, že som prichystal večeru,“ rozpráva s úsmevom syn zakladateľa skupiny Qanto.

Vyrastal s firmou

Prakticky od počiatkov spoločnosti chodil Stanislav Vodička do Qanta na brigády. „Keď sme nešli na dovolenku, tak som tam trávil prakticky každé a celé letné prázdniny. Bavilo ma to. Jazdil som napríklad ako závozník s vodičom. Keď som mal okolo 18, tak už som na dovolenku s našimi ani nejazdil. Radšej som zostával vo firme a viedol ju namiesto rodičov,“ spomína Vodička mladší na svoje počiatky v rodinnom podniku.

Naplno do firmy nastúpil v roku 1998, keď mal 19 rokov. Predtým síce skúšal vyštudovať ČVUT, no nejako v tom nenašiel zmysel. „Zistil som, že som sa do tej doby nenaučil učiť. Navyše potrebujem vedieť, prečo sa niečo učím a až potom ma zaujíma ako, ale na vysokej škole vám nikto nechce vysvetľovať prečo. Došiel som teda k záveru, že takto nechcem tráviť ďalšie roky života a začal som pracovať vo firme,“ vysvetľuje.

Na prelome tisícročí malo Qanto už stovku zamestnancov, obrat okolo 700 miliónov korún (27,7 milióna eur) a zisk 2 milióny (asi 79-tisíc eur). „Išlo sa dosť na efektivitu, konkurencia neumožňovala predávať drahšie a zároveň sa v rámci veľkoobchodu nedalo vyprofilovať ničím iným ako cenou. Bolo to náročné obdobie,“ spomína Stanislav Vodička s tým, že dnes už sa profilujú službami, servisom, vzťahom so zákazníkom aj osobným prístupom.

Kľúčový rok

Kľúčový bol pre Vodičkovcov rok 2005, keď na zelenej lúke otvorili svoju doteraz najväčšiu predajňu v Letohrade. „V Letohrade potrebovali obchod a majiteľ jednej tamojšej stavebnej firmy nám vtedy ponúkol, že nám tam ten obchod postaví. Otec to rozhodnutie vtedy nechal na mňa s bratom,“ prezrádza súčasný riaditeľ firmy. Obaja sa zhodli na tom, že do toho pôjdu.

Dovtedy mali len tri malé predajne vo Svitavách, Březovej nad Svitavou a vo Vendolí. Nová predajňa bola veľkostne ako Lidl alebo Billa. „Zrazu nás začali vnímať inak aj dodávatelia, pre ktorých sme dovtedy boli len cigaretový a nápojársky veľkoobchod. Začali sa s nami baviť značky, ako je Nestlé alebo Opavia,“ spomína.

Zlom to bol aj v tom, že si Vodičkovci vyskúšali, že to funguje a že majú čo ponúknuť. A tak sa začali okrem dvoch veľkoobchodných skladov vo Svitavách a Českých Budějoviciach sústrediť aj na maloobchod.

„Paralelne s tým sme ešte spoluvlastnili cigaretový veľkoobchod Vonet, ktorý v roku 1998 zakladalo päť veľkoobchodov. Do roku 2013 sme ho postupne odkúpili a stali sa 100-percentnými vlastníkmi,“ opisuje Stanislav a čoskoro sa dostávame k ďalšiemu rozhodujúcemu momentu, ktorý mohol znamenať koniec ich podnikania.

Prežili sme Kobru

Len rok po tom, čo sa stali 100-percentnými vlastníkmi spoločnosti, sa Vodičkovci stali tiež hlavnými aktérmi jednej z najväčších mediálnych káuz tej doby – firma sa stala objektom vyšetrovania a veľmi drastického zásahu Daňovej kobry, a to z dôvodu podozrenia z krátenia dane z pridanej hodnoty. Bolo to v období, keď finančná správa začala aktívne využívať jeden zo svojich najtvrdších nástrojov – zaisťovacie príkazy. Tie umožňujú preventívne zaistiť majetok firmy, čo môže viesť k úplnej paralýze jej podnikania. A to sa aj stalo.

Do sídla spoločnosti v októbri roku 2014 napochodovali policajti, colníci a úradníci finančnej správy z tímu Kobra, aby zadržali Stanislava Vodičku staršieho a zaistili firme všetky dostupné aktíva pre podnikanie: zásoby, flotilu áut, finančné prostriedky a ďalší majetok.

Zakladateľ firmy odmietol obvinenia a verejne vyhlásil, že jeho spoločnosť sa na žiadnej trestnej činnosti vrátane krátenia daní nepodieľala. Pevne presvedčený o tom, že podniká v právnom štáte, začal hneď v počiatočnej fáze právne bojovať proti zásahu Daňovej kobry.

„Počas vyšetrovania sa k trestnej činnosti priznali zákazníci firmy, pričom štát vrátil časť zaisteného tovaru. Zvyšok aktív bol predaný v dražbách pod cenou. Z dôvodu paralyzovaného podnikania sme museli prepustiť 100 z 550 zamestnancov,“ spomína Stanislav Vodička.

Jeden z kľúčových súdnych sporov firma vyhrala, keď Najvyšší správny súd rozhodol v jej prospech vo veci nezákonného zaisťovacieho príkazu. Niektoré súdne spory, ktoré boli vyvolané nutnou právnou obranou, stále pokračujú. Znalecký posudok renomovanej kancelárie vyčíslil škodu spôsobenú firme na 750 miliónov korún (29,7 milióna eur).

Spoznali priateľov

„Prežili sme to, v pondelok to bolo presne 10 rokov. Bolo to obdobie, keď sme premýšľali nad tým, prečo sa to stalo a veľmi sme to nechápali. Dnes si však spätne hovorím, že už aj na tom vidím niečo pozitívne. Nechcem hovoriť, že som rád, že to prišlo, ale vďaka tomu zásahu som úplne zmenil svoj prístup k životu aj k práci,“ hodnotí kauzu s odstupom.

Keď Vonet kúpili, očakávali, že o rok neskôr urobia obrat 6 miliárd korún. Spätne to Stanislav Vodička vníma ako naháňanie sa za ničím. „Tá udalosť nás donútila zamyslieť sa nad tým, čo pre nás má zmysel robiť, čo je efektívne a, samozrejme, to veľmi pretriedilo aj naše okolie. Zrazu sme pochopili, kto je s nami len preto, že sa mu to oplatí a kto je skutočne priateľ alebo lojálny zamestnanec,“ hovorí Vodička.

Vtedy vraj boli najviac na hrane a rozhodovalo sa o tom, či prežijú. Napokon prežili a nič ťažšie ich od tej doby nestretlo. Ani covid ich negatívne nezasiahol, naopak. Bol pre nich dokonca jedným z najlepších rokov. Gastro síce kleslo, ale vďaka maloobchodu fungovali veľmi dobre. Vďaka importu antigénnych testov sa im tiež podarilo nahradiť stratu v segmente gastronómie.

Budúci rozvoj a sabatikal

Dnes majú v celej skupine Qanto 720 zamestnancov, 400 dodávateľov a za minulý rok obrat 2,6 miliardy korún bez DPH (103 miliónov eur). Firma prevádzkuje šesť veľkoobchodov a 33 maloobchodných predajní, ktoré sú rozosiate v perimetri 80 kilometrov od Svitav. Celorepublikovo si konkurujú s Makrom a šesťkrát väčším JIS východočeská.

„O zákazníkov sa nebojíme, trh je dosť veľký. Navyše je oveľa ťažšie pretiahnuť zákazníkov malých súkromníkov, ktorí poznajú všetkých svojich 50 zákazníkov, než zákazníkov Makra, o ktorých prípadnej zrade sa reťazec ani nedozvie,“ konštatuje podnikateľ. Stanislav Vodička starší už je na dôchodku a užíva si cestovanie a život. Do firmy vraj chodí len dvakrát týždenne, aby sa pozrel, ako sa darí. Občas príde s nejakým nápadom, ale inak do chodu podniku nezasahuje.

„Mama je tiež na dôchodku, ale chodí pravidelne – má na starosti kontrolu a back office. Pomáha jej v tom na diaľku sestra, ktorá je viac umelecky orientovaná, takže vo firme nie je na sto percent. Brat má na starosti maloobchod,“ vysvetľuje podnikateľ, ktorého ako šéfa Qanto v súčasnej dobe trápi snáď len prebujnená byrokracia.

Smer Himaláje

„Je to čím ďalej, tým zložitejšie. Za rok 2024 by sme napríklad mali urobiť report ESG. Máme 20-tisíc výrobkov a mali by sme poznať ekologickú stopu každého z nich,“ hovorí a ako príklad uvádza fakt, že keď vlani odoslali 400 dodávateľom dátovú schránku, aby im povedali svoj obrat za posledné účtovné obdobie, tak mali problém tento údaj dostať skoro od polovice z nich.

„Niektorí si dátovú schránku ani nekontrolujú alebo nereagujú bez urgencií, takže si neviem predstaviť, ako z nich dostaneme ekologickú stopu každého ich produktu,“ zamýšľa sa podnikateľ a dodáva, že to je len zlomok ich povinností.

Hoci vraj Qanto nie je plánovacia firma, plány predsa len má. V novembri firma otvorí veľkú predajňu v Olomouci na sídlisku Lazce, ktorá bude po Letohrade ich druhou najväčšou predajňou. Okrem toho chcú pokračovať v modernizácii predajní, prípadne s otváraním ďalších podľa aktuálnej situácie.

„Čo sa osobných plánov týka, chcel by som si vziať aspoň na tri mesiace sabatikal,“ prezrádza Stanislav Vodička, ktorý je nadšený skialpinista a bežec diaľkových tratí. „Už som zdolal napríklad Matterhorn a v budúcnosti by som rád skúsil aj nejakú šesťtisícovku v Himalájach alebo hory v Južnej Amerike,“ uzatvára náš rozhovor otec šiestich detí.

Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

11/2024 – Na ťahu