Keď prednášam o vzťahoch, pýtam sa poslucháčov, či poznajú nejakú šťastnú dvojicu. Väčšina rúk sa zdvihne. Keď navýšim počet na päť dvojíc, prudko klesne počet zdvihnutých rúk. Je toho veľa, čo láske kladie prekážky.
Život vo dvojici sa po počiatočných fázach očarenia dokáže zmeniť na boj o naplnenie potrieb a presadenie si právd a očakávaní. Hoci zaľúbenosť pomôže partnerom priblížiť sa k sebe, nedokáže blízkosť udržať bez ďalšieho úsilia. Má to svoje zdôvodnenie, v 21. storočí už aj exaktné.
Hormónové dobrodružstvo
Vďaka vedcom vieme, že u zamilovaných ľudí je aktívna rovnaká časť mozgu ako pri šnupaní kokaínu. Zložitý proces zamilovanosti sa stal predmetom neurovedeckého skúmania Andreasa Bartelsa a Semira Zekia.
V roku 2000 sa rozhodli vniesť viac svetla do tejto témy. Navrhli, že pre lepšie pochopenie zamilovanosti má byť považovaná za základnú emóciu, akou je úzkosť alebo strach. To im umožnilo v dôsledku aktivácie amygdaly, súvisiacich obvodov a neurotransmiterov skúmať dianie v mozgu.
Pomocou magnetickej rezonancie skenovali mozgy bláznivo zamilovaných študentov a študentiek. Požiadali ich, aby sa pozerali na fotografiu milovanej osoby a potom na fotografiu niekoho iného. Keď sa študenti pozerali na fotku objektu svojej túžby, dopamínový systém odmeny sa v mozgu rozsvietil. Pri pozeraní sa na druhú fotku ostal tmavý.
Bartels a Zeki k tomu povedali: „Možno je prekvapivé, že taký komplexný a silný cit ako láska aktivuje len takú obmedzenú oblasť mozgu. Je fascinujúce, že taká malá časť mozgovej kôry vyslala cez more tisíc lodí za Helenou Trójskou.“
Zamilovanosť nie je skutočnou láskou, je to dočasné emocionálne pozdvihnutie
Psychológ M. S. Peck dospel k záveru, že pocit zamilovanosti nie je skutočnou láskou z troch dôvodov.
- Po prvé, zaľúbiť sa nie je prejavom vôle a ani vedomým rozhodnutím. Bez ohľadu na to, ako veľmi si prajeme zaľúbiť sa, na povel to nejde.
- Po druhé, zamilovanosť nie je skutočná láska, pretože na ňu nemusíme vynakladať žiadne úsilie. Čokoľvek urobíme v stave zaľúbenosti, vyžaduje si to málo disciplíny či úsilia.
- Po tretie, človek, ktorý je zaľúbený, sa v skutočnosti nezaujíma o osobnostný rast milovanej osoby, považuje ju za dokonalú.
Až po tom, čo sa u oboch partnerov dostanú k slovu pýcha, hanba, zraniteľnosť a vzájomné rozdielnosti, nastáva tá pravá práca pre lásku. Nedá sa do nej riadne pustiť skôr, než nastane odstup od biochémie.
Medové týždne majú časové rozpätie s priemernou dĺžkou trvania od 18 mesiacov do troch rokov, tak to deklarujú vedecké štúdie skúmajúce zmenený duševný stav spojený so zamilovanosťou.
Môže pretrvať zaľúbenosť na veky vekov?
Po období zaľúbenosti nastáva emocionálny stav, ktorý nemá charakter posadnutosti. Je to láska, ktorá zjednocuje rozum a city. Zahŕňa v sebe konanie na základe vôle, vyžaduje disciplínu a iniciuje osobnostný rast.
Dr. Gary Chapman, autor kultovej knihy Päť jazykov lásky, to priliehavo zhrnul: „Naša najzákladnejšia emocionálna potreba nie je zaľúbiť sa, ale byť skutočne milovaný druhou osobou. Potrebujem byť milovaný niekým, kto sa rozhodol milovať ma, kto vo mne vidí niečo, čo je milovania hodné.“
Ako sa zaľúbenosť môže transformovať na lásku, potvrdili vedci v štúdii skúmajúcej mozgy mužov a žien žijúcich 20 rokov v naplnených manželstvách. Zistili, že oblasti v mozgu, ktoré produkujú dopamín a sú spojené s odmeňovaním a motiváciou, sa im rozsvietili rovnako, ako keby boli čerstvo zamilovaní.
Podľa vedcov to znamená, že dlhodobá romantická láska prináša spokojnosť. Tá sa ukazuje byť jednou z hlavných odlišností medzi zamilovanosťou v počiatočnej fáze a zamilovanosťou v neskorších fázach.
„Tieto dáta naznačujú, že potešenie z partnerského šťastia, ktoré si spájame s dlhodobým vzťahom, môže byť rovnako intenzívne ako nová láska,“ vravia výskumníci.
Výskum tiež naznačil, že pri dlhodobom romantickom vzťahu sa zapája oveľa viac oblastí mozgu ako pri krátkom epizodickom vzplanutí. Aktivujú sa oblasti spájané s vytváraním pút a aj tie, ktoré dokážu regulovať úzkosť a bolesť. Podľa vedcov to znamená, že dlhodobá romantická láska prináša spokojnosť. Tá sa ukazuje byť jednou z hlavných odlišností medzi zamilovanosťou v počiatočnej fáze a zamilovanosťou v neskorších fázach.
Vďaka tomu sa niektorým párom podarí naplniť klišé z rozprávok: „Žili šťastne, až kým nepomreli“. Keď sa spojí potešenie z dopamínu so spokojnosťou, ktorú prináša dlhodobý vzťah, nič nebráni dlhovekej láske.
Dokáže láske pomôcť matematika?
Dá sa k láske prepracovať aj menej abstraktne ako cez city? „Našťastie, láska je – ako väčšina života – plná vzorcov: od počtu sexuálnych partnerov, ktorých máme v živote, až po to, ako si vyberáme, komu pošleme správu na internetovej zoznamke. Tieto vzory sa krútia a otáčajú, deformujú a vyvíjajú rovnako ako láska. Sú to všetko vzory, ktoré má matematika možnosť jedinečne popísať,“ tvrdí Dr. Hannah Fry.
Fry v knihe Matematika lásky berie čitateľa na fascinujúcu cestu cez vzorce, ktoré definujú naše milostné životy, pričom rieši niektoré z najbežnejších otázok týkajúcich sa lásky: Aká je šanca nájsť lásku? Aká je šanca, že to vydrží? Ako presne funguje online zoznamovanie? Kedy by ste sa mali usadiť? Ako sa môžete vyhnúť rozvodu? Kedy je správne robiť kompromisy?
Autorka v knihe vychádza zo spolupráce medzi matematikmi a psychológmi. Prináša jasné dôkazy o tom, že nám matematické vzorce v našich skutočných vzťahoch ukazujú, ako sa jeden k druhému správať tak, aby sme žili šťastne až do smrti.
Nerozprávková realita a náročnosť vzťahov
Aj pre zdravé vzťahy je príznačné, že sú v ňom konflikty. Nemôže to byť inak. Závisí však od pomeru konštruktívnych a deštruktívnych hádok, nakoľko vzťah drží láskyplne pokope.
Zo svojej praxe môžem potvrdiť, že spôsoby, akými sa páry hádajú, sú výrazne odlišné. Ich skúmaním možno predvídať dlhodobé šťastie páru. Takýto prieskum realizoval roky tím akademikov pod vedením psychológa Johna Gottmana. Vymysleli spôsob rátania skóre, ako môžu byť k sebe ľudia pozitívni alebo negatívni.
Spôsoby, akými sa páry hádajú, sú výrazne odlišné. Ich skúmaním možno predvídať dlhodobé šťastie páru.
Podstata tejto metódy spočíva v jednoduchej premise. Vo vzťahoch, v ktorých sa obaja partneri považujú za šťastných, sa zlé správanie nezvyčajne popiera: „Mal toho vtedy veľmi veľa.“ Alebo: „Jasné, že je nahnevaná, v poslednej dobe zle spáva.“ Páry v takomto nastavení majú zakorenené pozitívne vnímanie partnera, ktoré utužuje ďalšie pozitívne správanie: „Je voči mne taký pozorný.“ Alebo: „Ona je voči mne taká empatická.“
V negatívnych vzťahoch je opačná situácia. Zlé a nerešpektujúce správanie je partnermi vnímané ako norma: „Vždy je takýto.“ Alebo: „Už znova ukazuje svoju sebeckosť.“ Dobré správanie si pár nevšíma: „Typické, robí to iba preto, lebo niečo chce.“
Čo potrebuje láska?
Keď sa dvojici podarí ukotviť vzťah na reálnejších základoch, než je počiatočné poblúznenie, môžu rozvíjať zdravú, otvorenú a autentickú komunikáciu. Tá umožňuje partnerom vymieňať si svoje sny či ideály a chrániť ich pred unáhlenými, sebeckými skutkami a radikálnymi rozhodnutiami. Vzťah sa vďaka tomu môže rozvíjať vo vzájomnej úcte, rešpekte a akceptácii odlišností.
Láska je jedna z najdôležitejších vecí na svete:
- Láska nie je vzťah, ale stav.
- Láska si žiada činy, nielen city a slová.
- Láska sa nezaobíde bez otvorenej mysle a otvoreného srdca.
- Láska bez pokory je prázdna.
- Láska potrebuje radosť, zábavu a smiech.
- Láska má silu na pozitívnu zmenu.