Je toto budúcnosť výroby automobilov v Európe? Automobilka BMW prevádzkuje v Debrecíne fabriku, ktorá v bežnej prevádzke nepoužíva fosílne palivá. Forbes dostal pozvánku na prehliadku najmodernejšieho závodu nemeckého koncernu.
Brusel chce do roku 2050 dosiahnuť v Európe uhlíkovú neutralitu. Do boja za ochranu klímy nasadil prísnu legislatívu, ktorá sa týka aj priemyselných závodov v Európskej únii. Fabriky musia nasadiť najlepšie dostupné techniky na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy, investovať do redukcie emisií pri výrobe či využívať obnoviteľné zdroje a obehové hospodárstvo. Každá tona vyprodukovaného uhlíka ich rok čo rok vyjde drahšie.
Nemecká automobilka BMW sa rozhodla, že svoju emisnú stopu zredukuje prechodom na elektrický pohon áut vo svojej produkcii, ale aj preformátovaním spôsobu ich výroby. Revolučný prístup sa rozhodli naplno „rozbaliť“ v novej továrni v maďarskom Debrecíne, ktorú pripravovali od roku 2018.
Nová fabrika, postupy aj auto
Závod, ktorý koncern označuje ako BMW iFactory, postavili „na zelenej lúke“ nielen doslovne, ale aj koncepčne. „Snom každého inžiniera je môcť si vystavať fabriku od nuly podľa vlastných predstáv a tu sa mi to s kolegami podarilo,“ hovorí novinárom na prezentácii prezident debrecínskeho závodu Hans-Peter Kemser.
Tomáš Nejedlý
Tím, ktorý viedol, nadizajnoval a vyladil výrobné priestory, systémy a procesy tak, aby čo najviac zefektívnil výrobu a minimalizoval emisie. Nový závod získal ako premiérovú zákazku od koncernu výrobu modelu iX3 z najnovšej generácie elektromobilov Neue Klasse, do vývoja ktorej BMW nalialo zhruba 10 miliárd eur.
Práve na tomto aute cestujeme s ďalšími novinármi z Bratislavy do jeho kolísky. Hoci výrobca deklaruje dojazd elektromobilu v ideálnych podmienkach 805 kilometrov, cesta do menej ako päťsto kilometrov vzdialeného Debrecína si vyžiada aj prestávku na dobitie batérie.
Nabíjame s nechceným presunom a časovým sklzom – pôvodne vytipovaná nabíjacia stanica GreenWay v Masarykovom dvore neďaleko Lučenca má neohlásenú odstávku. Bezstarostné nabíjanie elektromobilov na Slovensku je zatiaľ hudbou budúcnosti.
Obor pri rumunských hraniciach
Maďarský závod, ktorý BMW spustil len v októbri minulého roka, sa rozprestiera na impozantnej rozlohe štyristo hektárov na okraji Debrecína. Impozantné je aj parkovisko s približne dvoma tisíckami miest pred závodom – zhruba každé tretie je vybavené vysokovýkonnou nabíjacou stanicou, ktorá napríklad iX3 nabije z nuly na sto percent do pol hodiny.
V katastri mesta sú aj ďalšie veľké fabriky zavesené na automotive – nemecké ZF, Schaeffler či thyssenkrupp alebo čínske CATL, Eve Energy a Semcorp. Samotné BMW tu spustilo sériovú výrobu vlani na jeseň. Produkcia sa zatiaľ len rozbieha, v plnom nasadení má fabrika vyrábať viac ako 150-tisíc elektromobilov ročne s potenciálom na ďalšiu expanziu – miesta je v areáli dostatok.
Pôvodne tu mali vznikať hybridy a spaľováky, vedenie BMW sa napokon rozhodlo zveriť závodu svoj najmodernejší elektromobil iX3. Spomedzi vozidiel BMW v danej triede má doposiaľ najväčší dojazd a najrýchlejšie dobíjanie, získalo už aj viaceré prestížne ocenenia.
Tomáš Nejedlý
Auto je hrdo vystavené vo vstupnej hale debrecínskeho podniku, denne okolo neho prejde zhruba dvetisíc ľudí, ktorí sa vo fabrike starajú o jeho výrobu.
Odbúravanie emisií
Originálny prístup k výrobe áut novinárom postupne prezentujú čelní predstavitelia fabriky. Následne sa v golfových vozíkoch v skupinách presúvame do priestorov lisovne a zvarovne, priestorov na montáž batérií či kabeláže. Fotenie a natáčanie vo väčšine priestorov je zakázané – s odkazom na ochranu citlivých informácií v rámci konkurenčného boja.
Už na prvý pohľad je zrejmé, že fabrika je výnimočná. Výrobné haly zaberajú sotva tretinu rozsiahleho areálu. Veľké plochy medzi nimi pokrývajú trávnaté plochy a lúky so záhonmi divorastúcich kvetov. Firma vysadila v areáli desaťtisíc stromov a postavila hniezda pre bociany. Je tu tiež pôvodný lesík, trávu medzi halami podľa predstaviteľov fabriky pravidelne spása črieda oviec. „Chceme tu udržať čo najviac pôvodnej fauny a flóry,“ hovorí topmanažér BMW Group Florian Mesz, ktorý má v maďarskom závode pod palcom trvalo udržateľný rozvoj.
Tomáš Nejedlý
Závod v Debrecíne podľa vedenia nepoužíva v bežnej výrobe žiadne fosílne palivá. Naftu, benzín či zemný plyn nahradila elektrina. Tú získava fabrika z vlastného fotovoltického parku a solárnych panelov na prístreškoch pre vyrobené automobily. Fotovoltika zaberá 50 hektárov a vyrobí zhruba štvrtinu celkovej spotreby fabriky. Zvyšok kupuje BMW cez kontrakty so zárukou pôvodu od dodávateľov, ktorí garantujú príslušný energetický mix z obnoviteľných zdrojov, teda slnka, vody a vetra.
Modrá zóna a nové batérie
Vlakom odchádzajú zo závodu dve tretiny vyrobených elektromobilov, zvyšok expedujú kamióny. Do závodu tak naďalej jazdia vozidlá so spaľovacími motormi – medzi nákladiakmi sme zazreli aj logá dopravcov z východného Slovenska Transsilv či Milan Šimiček. „Naša vlastná flotila áut je čisto elektrická a elektrickú energiu používame aj na internú logistiku, presun dielov, vysokozdvižné vozíky, koľajnicovú dopravu v halách, všetko je elektrické na batérie,“ hovorí Florian Mesz.
V ďalšom kroku plánujú v okolí závodu vytvoriť modrú zónu a aj vozidlá tretích strán, ktoré do závodu vstúpia, budú musieť byť elektrické alebo hybridné. „Je to samostatný príbeh, do ktorého ešte musíme zapojiť všetkých našich partnerov, aby sme tento cieľ dosiahli spoločne,“ dodáva Mesz.
BMW tvrdí, že až 80 percent súčiastok sa dodáva priamo na montážnu linku systémom just-in-time alebo just-in-sequence, čo znižuje spotrebu energie pri skladovaní a opätovnej manipulácii s dielcami.
Pomedzi haly sa rýchlosťou unaveného dôchodcu presúva samojazdiaci nákladiak s dvoma vysokými vlečkami. Sú naložené batériami, ktoré pre BMW vyrába susedná fabrika čínskej spoločnosti Eve Energy. Výrobca batérií investuje v Debrecíne vyše miliardu eur do výstavby závodu, ktorého dokončené etapy už vidieť „za plotom“ fabriky BMW.
Cieľom je logistický systém „od dverí k dverám“, ktorý výrazne znižuje uhlíkovú stopu. „Na miesto, kde batérie vkladáme do auta, je to od dodávateľa menej ako päťsto metrov,“ hovorí Sven Jochmann, vedúci výroby batérií v závode BMW Group v Debrecíne.
Články vyzerajú ako prerastené „tužkové“ baterky a podľa tvrdení automobilky majú o pätinu vyššiu energetickú hustotu, umožňujú o tretinu kratší čas nabíjania a o tretinu vyšší dojazd ako batérie predošlej generácie. To všetko pri výrazne nižšej produkcii emisií pri výrobe. V iFactory si ich po prevzatí ukladajú na platformu, kde sa následne zalejú izolačnou a ochrannou penou a doplnia o riadiacu jednotku. Platforma je uložená v podlahe auta a batérie je po čase možné recyklovať – na to sa špecializuje závod BMW pri Mníchove.
Prechod na elektrinu a recyklácia
Najväčšiu redukciu CO2 a jeho ekvivalentov sa BMW podarilo dosiahnuť prechodom lakovne z čiastočne plynového ohrevu na kompletne elektrický. Sušiace pece, nahrievanie kvapalín v lakovacích vaniach či tepelné čistenie odpadového vzduchu patria vo výrobe áut medzi najväčších žrútov energie. Po vysadení plynu a vykurovacích olejov odhaduje koncern potenciál úspory CO2 o 90 percent, celkovo 12-tisíc ton za rok.
„Najväčším spotrebiteľom energie je tradične lakovňa, takže sme sa najprv zamerali na dekarbonizáciu lakovne. Tu v Debrecíne máme prvú plne elektrickú lakovňu celej skupiny BMW na svete,“ hovorí Florian Mesz.
Ďalšie redukcie emisií pripadajú na opätovné využívanie odpadového tepla, ktoré vzniká pri spomínanom lakovaní či v iných etapách výroby. Fabrika na to používa aj veľkokapacitnú nádrž s vodou, ktorá dokáže uskladniť približne 1 800 kubických metrov vody zohriatej na 95 °C. V obrovskom valci s 30 centimetrov hrubou izoláciou z minerálnej vlny sa zbiera aj energia z fotovoltických panelov v čase, keď jej je nadbytok.
BMW Group
Emisnú stopu znižuje závod aj vďaka recyklácii výrobných materiálov. Predstavitelia automobilky tvrdia, že všetky materiály sa triedia a, pokiaľ je to možné, aj recyklujú na opätovné použitie. Súčasťou areálu je recyklačné centrum, kde zbierajú napríklad šrot z lisovania hliníkových a oceľových dielcov karosérie. Po naplnení kontajnera sa vracajú zmluvným výrobcom na opätovné spracovanie. Zachytáva a zhodnocuje sa tiež prebytočná farba z lakovne či odpadová voda z testovania vodotesnosti vozidla.
Výroba iX3 vygeneruje približne 80 kíl CO2 a jeho ekvivalentov, pričom toto číslo zahŕňa nielen emisie závodu v Debrecíne, ale aj výrobu komponentov v iných závodoch koncernu. Ide o približne dvojtretinové zníženie emisií v porovnaní s výrobou starších modelov značky BMW. Samotná výroba v Debrecíne sa na tejto hodnote podieľa približne polovicou.
Predaje novinky
Vyrobené vozidlá parkujú v areáli závodu pod solárnymi strechami. Parkovisko je napohľad plné, podľa značenia namaľovaného na betóne tu môže byť asi 1 600 vozidiel. Nepredáva sa nový model?
„To, že tu máme zaparkované stovky vozidiel, neznamená, že sa vŕšia a musíme ich skladovať, pretože by nešli na odbyt. Autá, ktoré vyjdú z výrobnej linky, ešte prechádzajú viacerými testami kvality,“ hovorí šéf závodu Hans-Peter Kemser. Ide napríklad o jazdy na testovacích okruhoch s rôznymi typmi povrchov v areáli závodu či spomínané testy vodotesnosti v takzvanej monzúnovej komore.
„Asi najlepším dôkazom záujmu o iX3 je, že plánujeme prechod z dvoch pracovných zmien na tri,“ dodal CEO závodu Hans-Peter Kemser. BMW podľa starších informácií prijala v krátkom čase po premiére „iX3-ky“ na jesennom autosalóne v Mníchove objednávky na 50-tisíc kusov tohto vozidla.
Mohol byť na Slovensku
Závod BMW mohol stáť pôvodne o dvesto kilometrov severnejšie – pri Košiciach. Slovenská vláda lákala nemeckého investora do priemyselného parku Haniska v susedstve košických oceliarní. Hoci štát ponúkal 166 miliónov eur ako štátnu pomoc, BMW si v roku 2018 vybralo ponuku maďarskej vlády. Slovensko z ďalších 12 zvažovaných lokalít skončilo na druhom mieste.
Ako dôvod uviedla automobilka dobrú infraštruktúru, blízkosť k dodávateľskému reťazcu a kvalifikovanú pracovnú silu v Debrecíne. Naopak, na strane Slovenska podľa domácich odborníkov zohrali svoje nedokončená diaľnica do Košíc, výrazne vyššia daň z príjmu právnických osôb či nemožnosť ponúknuť nižšiu priamu subvenciu v porovnaní s Maďarskom.
Dnes vedenie debrecínskej fabriky vyzdvihuje aj úzku spoluprácu s miestnou univerzitou, ktorú navštevuje 35-tisíc študentov, z toho osemtisíc zo zahraničia. Blízko je aj rumunský a srbský pracovný trh. „V súčasnosti pracuje v tomto závode 45 národností a know-how, ktoré tu získajú, prenášajú ďalej,“ pochvaľuje si CEO fabriky Hans-Peter Kemser.
BMW plánuje v najbližších rokoch priniesť na trh 40 nových elektrických a hybridných modelov Neue Klasse, ktoré budú postavené na rovnakej technológii ako iX3 vyrábaná v „jeho“ fabrike. Ďalšia expanzia nového, nízkoemisného závodu u južných susedov je tak viac než pravdepodobná.
