Nové objavy o prepojení mozgu a trávenia alebo vplyve mikrobiómu na zdravie človeka pozorne sledujú nielen lekári, ale aj biznis. Len vo výrobe probiotík sa dnes podľa viacerých štúdií točí viac ako 50 miliárd dolárov.
Do konca dekády má globálny trh v tomto segmente narásť na dvojnásobok. Partia Kysučanov a východniarov za firmou PerBiotiX má dobre našliapnuté, aby v tomto biznise uspela – vyrábajú probiotiká šité na mieru.
Živá kapusta pomáha
O pozitívnom vplyve jogurtov, acidofilného mlieka či kyslej kapusty na zdravie sú pevne presvedčení mnohí ľudia. A aj vedci uznávajú, že tieto potraviny obsahujú baktérie, ktoré posilňujú rovnováhu „zlých“ a „dobrých“ mikroorganizmov v tráviacej sústave a pomáhajú tak ľuďom ku zdraviu, vitalite či dlhovekosti.
Na čom sa vedci až tak zhodnúť nevedia je – ktoré baktérie, za akých okolností a ako veľmi pomáhajú.
Črevná mikrobiota je totiž neuveriteľne pestrá. Osídľuje ju viac ako 400-tisíc rôznych druhov mikroorganizmov s celkovou hmotnosťou takmer dve kilá, ktoré vylučujú desiatky tisíc rôznych druhov chemikálií. Tento neuveriteľne komplexný koktail sa vzájomne ovplyvňuje a neustále mení – podľa potravín, ktoré zjeme, aktivít, ktoré vykonávame, alebo prostredia, v ktorom sa nachádzame.
Ľudia z firmy PerBiotiX sú však presvedčení, že o mikrobióme už vedia dosť na to, aby dokázali ľuďom ponúknuť výrobky, ktoré preukázateľne zlepšujú zdravie a pomáhajú v boji proti vybraným ochoreniam.
„Produkciu sme spustili pred dvoma rokmi a v súčasnosti máme tisícky klientov mesačne a veľmi pozitívnu spätnú väzbu,“ hovorí o jednom z dôvodov na sebavedomie spoluzakladateľ firmy Martin Haranta, ktorý sa špecializuje na prenos vedeckých inovácií do komerčnej praxe.
Podkutí vedou
Tým druhým dôvodom je, že firma stavia na dlhoročnom výskume mikrobiológa a odborníka na mikrobióm Alojza Bombu. Rodák z Košíc začal skúmať vplyv črevných baktérií na živé organizmy už v čase socializmu. Dnes má na konte stovky citácií, desiatky publikácií v prestížnych vedeckých periodikách a renomé svetovej kapacity v odbore.
Tím Alojza Bombu súčasne už viac ako dvadsať rokov organizuje aj jednu z najvýznamnejších medzinárodných vedeckých konferencií o výskume probiotík a črevnej mikrobioty – IPC.
Vlaňajší ročník konferencie, ktorá sa každý rok koná v inom európskom meste, navštívilo viac ako štyristo účastníkov z 80 krajín, z toho približne polovica z Ázie.
Dnes už takmer sedemdesiatročný vedec sa po ukončení akademickej kariéry rozhodol venovať biznisu a spolu so synom Norbertom a Martinom Harantom založili firmu na vývoj a výrobu probiotík.
Miesto na čele Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach tak vymenil za pozíciu spoločníka, odborného garanta a šéfa výskumu vo firme PerBiotiX. „Alojz vyvinul mnohé výskumné koncepty s praktickým využitím pre ľudí, ktoré postupne uvádzame do života,“ vysvetľuje Haranta.
Osobné baktérie
Spoločnosť vyrába dva druhy probiotík. Prvá skupina je šitá na mieru konkrétnej osobe a vyrába sa na základe analýzy DNA baktérií v stolici a opísaných diagnóz zákazníka. Analýzu robia v nemeckom laboratóriu, interpretácia výsledkov a návrh dizajnu účinného probiotika prebieha v sídle spoločnosti v Kysuckom Novom Meste a výsledný produkt sa na mieru vyrába v zmluvnej holandskej lekárni.
„Zákazníkovi prídu štyri nádoby s mrazom sušeným práškom, ktorý obsahuje živé bakteriálne kultúry obohatené o látky, ktoré zvyšujú ich účinok,“ vysvetľuje Haranta. „Personalizované“ baktérie vyjdú na takmer tisíc eur na tri mesiace, čo sa považuje za najkratšiu dobu, po ktorú je potrebné probiotiká užívať, aby sa prejavil ich účinok.
Keďže málokto si môže dovoliť také výdavky, firma vyvinula aj finančne dostupnejšie tzv. cielené probiotiká. Tie sú určené pre širšie skupiny ľudí, ktorých spája konkrétny zdravotný problém. „Sme presvedčení, že niektoré bakteriálne kmene sa výborne osvedčili na konkrétne druhy zdravotných ťažkostí a vyvíjame preto probiotiká, ktoré na tieto ťažkosti dobre zaberajú u väčšiny ľudí,“ dodáva Haranta.
Firma aktuálne vyrába cielené probiotiká, ktoré podľa neho znižujú zápal v tele, účinkujú proti alergii alebo fungujú ako prevencia pred kardiovaskulárnymi chorobami. Ďalšie opísané pozitívne efekty zahŕňajú znižovanie hladiny „zlého“ cholesterolu, úpravu trávenia, pomoc proti histamínovej alebo laktózovej intolerancii či zlepšovanie duševného zdravia.
Z výskumu do praxe
„Máme probiotikum, ktoré obsahuje zmes bakteriálnych kmeňov doplnený o polynenasýtené Omega-3 kyseliny, ktoré na základe výskumu Alojza Bombu preukázateľne zvyšujú protizápalové účinky baktérií a zvyšujú ich priľnavosť na črevnú stenu,“ vysvetľuje Haranta.
Dodáva, že vzniklo na základe výskumu, ktorý Bomba publikoval v roku 2005, v budúcom roku uzrie svetlo sveta jeho praktické uplatnenie v podobe komerčného produktu.
Základné pojmy
Probiotiká – živý doplnok stravy, ktorý pri dostatočne dlhom užívaní priaznivo ovplyvňuje zdravie organizmu, zväčša zlepšením rovnováhy črevnej mikrobioty. Nachádzajú sa v bielych nesladených jogurtoch, kefíre, acidofilnom mlieku, bryndzi, zrejúcich syroch či kyslej kapuste.
Prebiotiká – výživové doplnky, ktoré obsahujú nestráviteľnú potravinovú zložku podporujúcu rozvoj probiotických baktérií v organizme. Bežným prebiotikom je vláknina, ktorú obsahuje zelenina či ovocie.
Hoci výskum napreduje vpred míľovými krokmi, črevná mikrobiota a jej vplyv na organizmus je natoľko komplexná a komplikovaná oblasť, že nové poznatky v tejto oblasti pribúdajú prakticky každý deň.
Aj preto sú zatiaľ liekové agentúry a iné regulačné úrady v rôznych krajinách sveta opatrné v uznávaní liečebných prínosov probiotík. Prísna regulácia V Európskej únii napríklad platí od roku 2012 zákaz propagovať zdravotné prínosy potravín s probiotickými baktériami.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) to odôvodnil tým, že neexistuje dostatok dôkazov o pozitívnych účinkoch jednotlivých kmeňov probiotických baktérií na ľudské zdravie. Ak chce výrobca svoj výrobok označiť tvrdením, že pravidelná konzumácia vedie k prevencii určitej choroby, musí najprv absolvovať dlhé a náročné skúšky, podobné klinickým štúdiám liekov a uchádzať sa o schválenie zo strany EFSA.
„Ak by sme chceli naše probiotiká označovať ako liek, potrebovali by sme zhruba 30 miliónov eur na klinické overenie každého produktu, ktorý vyvinieme. A to je zatiaľ mimo naše možnosti,“ vysvetľuje Haranta.
Bez skúšok sa zaraďujú medzi výživové doplnky, ktoré majú z pohľadu legislatívy rovnaké postavenie ako potraviny. Výrobca je povinný ich len zaregistrovať, vplyv na zdravie alebo iné účinky preukazovať nemusí.
Rôzne kmene, rôzne účinky
Na rastúcej popularite probiotík sa vezie množstvo výrobcov a v ponuke je aj veľa produktov, ktorých kvalita je sporná.
„Často napíšu len rod, napríklad Lactobacillus, a druh, napríklad acidophilus, avšak už neoznačia konkrétny názov bakteriálneho kmeňa, ktorý slúži na určenie efektu. To je ako keby ste si vzali na zápal pľúc antibiotiká, ktoré vlani nedobral sused na zápal močového mechúra, lebo veď to sú tiež antibiotiká,“ upozorňuje Norbert Bomba.
Aj v rámci rovnakého druhu sa podľa neho jednotlivé kmene od seba výrazne líšia – napríklad pokiaľ ide o schopnosť prežiť prechod žalúdočnými kyselinami, vyvolať či utlmiť zápal. „Áno, niektoré kmene rodu Lactobacillus dokážu bojovať s autizmom, zlým trávením, plynatosťou, Crohnovou chorobou či depresiami, ale musíte vedieť, ktorý z tých tisícov rôznych kmeňov to je. Pokiaľ si však vezmete z lekárne probiotikum bez toho, aby ste o ňom vedeli viac, tak vám v lepšom prípade neublíži a zbytočne miniete peniaze,“ dodáva Bomba.
Ambície do budúcnosti
Budúcnosť biznisu vidia Bombovci a Haranta najmä v rozširovaní ponuky cielených probiotík a zvyšovaní objemu ich predaja na domácom a postupne aj zahraničnom trhu. Získané prostriedky chcú investovať do ďalšieho výskumu a vývoja.
„Máme cieľ čiastočnej personalizácie probiotík, takže budeme vedieť vopred vyrábať účinný produkt určený nie pre jedného človeka, ani pre veľkú skupinu ľudí, ale pre užšie, špecifické typy ľudí na základe analýzy ich mikrobiómu,“ hovorí Martin Haranta.
Podieľať by sa na tom mali aj slovenské výskumné a univerzitné pracoviská cez spoločné projekty financované z európskych grantových programov. „Aktuálne plánujeme napríklad výskum zameraný na vplyv probiotík na depresiu s Lekárskou fakultou Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, s Fyziologickým ústavom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozbiehame spoluprácu zameranú na autizmus,“ dodáva Haranta.
Najbližší vývojový krok PerBiotiXu je izolácia a testovanie vlastných probiotických kmeňov z materského mlieka slovenských žien. Podľa Harantu to otvára viacero vývojových možností a zároveň posúva firmu na úroveň väčších hráčov na trhu.
„Naša najväčšia sila je, že máme bohaté medzinárodné kontakty, v oblasti výskumu a vývoja probiotík poznáme dôležitých ľudí, pretože sme jednoducho s väčšinou z nich boli v rámci našej konferencie na pive. Takže, keď niečo potrebujeme, jednoducho si zavoláme a vieme veci rýchlo riešiť,“ uzatvára.