Riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Peter Gonda hovorí o ekonomickom vzdelávaní stredoškolákov aj učiteľov a o podstate ekonomickej slobody.
Pri ekonomickom vzdelávaní nemožno obísť dôležitý výrok o tom, že neexistuje obed zadarmo, ktorý spopularizoval Milton Friedman. Nevyhli sme sa mu ani v rozhovore s riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Petrom Gondom a analogicky sme ho rozšírili aj na vlaky zadarmo.
S nadľahčením som si v jednej otázke zaprognózoval, že necelý rok pred voľbami služby zadarmo pribudnú. Stalo sa. Pár minút po rozhovore priniesli médiá informáciu o tom, že vlaky zadarmo budú môcť využívať aj vojaci a ich rodinní príslušníci.
Práve cena služieb zadarmo od štátu býva často veľmi vysoká. Aj o tom diskutuje Peter Gonda so študentmi stredných škôl po celom Slovenku v rámci kurzov klasickej ekonómie. Tento rok rozšíril vzdelávanie aj na stredoškolských učiteľov ekonomických predmetov.
Sedemnásteho novembra sa nám otvorila brána k slobode so zodpovednosťou. Časť ľudí chápe, čo je ekonomická sloboda, ale dosť veľa ľudí nerozumie jej podmienkam – aké princípy, spoločenské inštitúcie a pravidlá sú potrebné, aby existovala. Ekonomická a aj celková sloboda je totiž spojená so zodpovednosťou a s rešpektom k jej civilizačným inštitúciám a pravidlám. Tu sa začína celý problém.
Prehlbuje sa nedôvera v inštitúcie trhového kapitalizmu, v jeho princípy, právny štát a univerzálne pravidlá pre slobodnú spoločnosť. Zároveň sa viac podporujú prvky socializmu a kolektivizmu. Má to rôzne príčiny. K tomu prispievajú dlhodobé dôsledky socializmu v hlavách ľudí, ale aj napríklad nárast sociálneho štátu, ktorý živí vieru vo veľký štát a ilúzie podporované politikmi. A nezanedbateľný vplyv na to má stále nízka úroveň ekonomického myslenia a ekonomickej gramotnosti.
Ľudia často nerozumejú alebo nerešpektujú, že je to spojené s dôsledkami, ktoré treba niesť. Aj strata, krach či iný ekonomický neúspech znamená dôležitú spätnú väzbu, možnosť poučiť sa a zlepšovať sa. Spomeniem nutné ekonomické inštitúty: nielen trh s cenovým mechanizmom, ale aj súkromné vlastníctvo, konkurencia, zisky, strata a peniaze. Ak dovolíme politikom stále viac zasahovať do týchto inštitútov, ktoré sa evolučne vyvinuli, tak si tým čoraz viac podkopávame základy dnešnej spoločnosti. To sa týka aj všeobecných pravidiel s rovnosťou pred zákonom.
Keď už je ten Deň študentstva, dovolím si jednu spomienku. Desať rokov po Nežnej revolúcii nám učiteľka na strednej škole hovorila, že sa nemáme sťažovať na školstvo, lebo je zadarmo.
V reálnej ekonomike nič nemôže byť zadarmo. To popiera základný princíp ekonomického fungovania, ktorým je relatívna vzácnosť tovarov a služieb na danom mieste v danom čase. Každý ekonomický statok je tak v obmedzenom množstve, je vzácny. Keď napríklad politici živia ilúziu poskytovania niečoho zadarmo, tak pre človeka je to síce v danom momente bezplatné, ale náklady sa rozptýlia medzi platcov daní vrátane neho.
Nebezpečenstvo je v pocite, že sa za to nemusí platiť. Vzniká falošná ilúzia, čo vyhovuje politikom. Platí bonmot ekonóma Thomasa Sowella: „Prvou lekciou ekonómie je vzácnosť a prvou lekciou politiky je nerešpektovať prvú lekciu ekonómie.“ Sú to spojité nádoby – vyhovuje to politikom a nakoniec aj voličom, pretože v danom momente je príjemné neplatiť.
Má to aj nebezpečnejšie podoby, ako explicitné obedy alebo vlaky „zadarmo“. Pri poskytovaní verejných výdavkov z deficitu, teda na sekeru, majú ľudia pocit, že dostávajú služby a veci a nemusia platiť vyššie dane. Neuvedomujú si nepriame dlhodobé dôsledky, ktoré prídu neskôr – že to nakoniec v budúcnosti zaplatia z daní a bude to ešte drahšie pre vyššie úroky.
Druhým príkladom je „tlačenie peňazí“ iniciované centrálnou bankou, ktoré opäť vytvára ilúziu bohatstva zadarmo. Preto by ekonómovia, ale aj médiá mali dôraznejšie vyvracať ekonomické omyly a mýty typu obedov zadarmo a posudzovania len priamych a krátkodobých dôsledkov.
Oproti skorým deväťdesiatym rokom obedov zadarmo pribúda. Po novembri 1989 nastal trend liberalizácie, teraz sa to otáča. Sme necelý rok pred voľbami, takže je možné, že ešte niečo bude zadarmo, čo v tejto chvíli nevieme.
Vnímam to ako problém, pretože mentalita nárokovateľnosti v rámci sociálneho štátu sa neustále rozširuje. Je to začarovaný kruh. Ak politik povie, že jednej skupine z peňazí daňovníkov poskytne darček ako Mikuláš, ostatní voliči majú záujem tiež o takéto alebo podobné „darčeky“ a volia takých politikov, ktorí im to sľúbia. Teória verejnej voľby hovorí, že volič má krátkozrakejšie videnie – radšej prijme to, čo je viditeľné, pričom na problém posudzovania iba viditeľných dôsledkov už výstižne upozorňoval Frédéric Bastiat v 19. storočí.
Volič tak dostatočne nevníma dlhodobé dôsledky, najmä keď za to nemusí priamo platiť. Politik má tiež motiváciu živiť takúto ilúziu o darčekoch bez nákladov niekoho, pretože to prináša dôležité politické body. Rok pred voľbami je to ešte silnejšie, čo potvrdzuje realita aj teória verejnej voľby. Napriek tomu, že Slovensko sa súčasne veľmi rýchlo zadlžuje a hrozí neschopnosť splácať štátny dlh už o niekoľko rokov, tak sa ukazuje, že rok pred voľbami vláda nebude šetriť, ale naopak.
S obmedzovaním ekonomickej slobody súvisí regulácia. Na prvý pohľad znie pozitívne, lebo chráni najslabších. Avšak regulácia je dôvodom, prečo si napríklad nevieme kúpiť základné voľnopredajné lieky na benzínových pumpách, ktoré sú otvorené nonstop. No v mnohých krajinách, vrátane susedného Poľska, to možné je.
Keď sa ma pýtajú ako liberálneho ekonóma, či som proti všetkým reguláciám, odpovedám, že nie. Sú dôležité až nutné, ak hovoríme o pravidlách, ktoré majú byť určené pre všetkých rovnako. Hovorím o reguláciách, ktoré vyžadujú rešpektovanie základných spoločenských inštitútov, ako je sloboda, vlastníctvo a dohody. Pre všetkých majú platiť rovnako, aby neboli rovní a rovnejší.
Akákoľvek ďalšia špeciálna regulácia, ktorú vláda vymyslí, môže spôsobovať viac škôd ako pozitívnych dôsledkov. Ak chce vláda zaviesť reguláciu, mala by preukázať, že naozaj touto reguláciou dosiahne lepší stav ako bez nej. Inak obmedzuje slobodnú a prosperujúcu spoločnosť , o ktorej písali Adam Smith, Friedrich Hayek a ďalší. To má negatívne dôsledky často na podnikateľov a nakoniec to časom môže spôsobiť nižšiu životnú úroveň pre všetkých.
Smith vysvetľuje, že tak ako sa spontánne vyvinuli a fungujú ekonomické inštitúty, tak sa spontánne vyvinuli aj pravidlá morálky v spoločnosti, ako napríklad rešpektovanie života, slobody, vlastníctva a dohôd. Vyvinuli sa evolučne, lebo ľudia si napríklad postupne uvedomili, že sa im viac oplatí obchodovať ako zabíjať. Okrem výnimiek ako Putin, ktorí nechápu alebo ignorujú, že obchodovanie prináša prospech pre obidve strany, teda je „hrou s pozitívnym súčtom“.
No hoci sa univerzálne pravidlá morálky civilizovanej spoločnosti vyvinuli evolučne a väčšina ich dodržuje, vždy sa nájde časť ľudí, ktorá ich nedodržuje. Tu je dôležitá úloha vládnych a iných inštitúcií, ktoré ich dokážu univerzálne vynucovať. Aby bol jasný signál, že kto ich nedodržuje, bude potrestaný.
Smithovo Bohatstvo národov má takmer tisíc strán. Dajú sa jeho myšlienky zhrnúť do pár viet?
Hlavný odkaz Adama Smitha sa odvíja od toho, že na ekonomiku a celú spoločnosť by sme sa mali dívať ako študenti, ktorí sa ich snažia pochopiť, nie ako spoločenskí dizajnéri, ktorí ich chcú riadiť ako sociálni inžinieri. Kľúčom k jeho pochopeniu je vnímať, že sa vyvinuli a reprodukujú spontánne. Ďalším je to, že zdroje bohatstva spočívajú v realizovaných myšlienkach pri ponechaní slobody jednotlivcovi.
Spoločnosť zbohatla, prosperuje a vyvinula sa do bezprecedentne najúspešnejšej podoby vďaka tomu, že ľuďom je zatiaľ oproti dávnejšej minulosti ponechaná väčšia sloboda, sledovanie vlastného záujmu so zodpovednosťou a pri rešpektovaní pravidiel rešpektu k životu, vlastníctvu a dohodám, ktoré nazýval komutatívnou spravodlivosťou.
Socialisti si to často neuvedomujú, ale Smith bol veľmi tvrdo proti otroctvu.
Áno. V jeho časoch to nebol častý názor. Hovoril, že obchodovať a byť ekonomicky aktívnymi môžu a majú byť všetci ľudia. V realite sa potvrdilo, že práve slobodnejšie podmienky pre voľné obchodovanie prispeli k tomu, že sa oslabovala závislosť ľudí od ich pánov a nevoľníctvo začalo aj vďaka tomu ustupovať.
Ďalšia vec, ktorá zo Smithovho diela nie je vždy pochopená, je, že kľúčovým hráčom na trhu je zákazník. Hoci je generátorom inovácií podnikateľ, tak Smith jasne hovoril, že spotrebiteľ nakoniec rozhoduje, čo bude v ekonomike realizované.
Oproti socializmu dáva súčasný kapitalistický systém dôležitú spätnú väzbu. V ekonómii to nazývame kreatívna deštrukcia, proces vzájomného učenia, ktorý je možný len v tomto systéme. Dáva nám spätnú väzbu cez zisk, stratu, konkurenciu, trhové ceny, vlastníctvo. Každá iná alternatíva existencie spoločnosti typu socializmu spôsobuje, že sa systém nemôže poučiť zo svojich chýb a vo výsledku degraduje. To sa podľa mňa málo zdôrazňuje.
Toto sú teoretické východiská. Otázka je, či ich študenti poznajú. Prichádzate s dvomi projektmi zameranými na vzdelávanie mladých ľudí a učiteľov ekonomických predmetov. Aký je záujem?
Klasická ekonómia pre učiteľov, teda vzdelávanie stredoškolských učiteľov, nadväzuje na kurz Klasickej ekonómie pre stredoškolákov a dlhoročnú Akadémiu klasickej ekonómie pre verejnosť. Dopĺňajú sa ako mozaika pre rôzne cieľovky.
Učiteľov sme začali ekonomicky vzdelávať alebo dovzdelávať, lebo ich považujeme za multiplikátorov zmeny smerom k zlepšeniu poznaniu základov ekonomického myslenia a k zvýšeniu ekonomickej gramotnosti v spoločnosti. Majú významný vplyv na mnoho mladých ľudí.
Na prvý ročník kurzu klasickej ekonómie pre učiteľov, čo bol víkendový intenzívny kurz koncom augusta, sa prihlásilo tridsať učiteľov z celého Slovenska. Napríklad z Bratislavy, Žiliny, Považskej Bystrice, Košíc, Popradu, Veľkého Krtíša, Trenčína, Trnavy, Martina, Nitry, Pezinka, Banskej Bystrice a Zvolena.
Predtým ako sme začali, som bol v neistote, či budú ochotní diskutovať, či nebudú v pozícii, že už všetko vedia. Ukázalo sa, že minimálne tí, čo prišli, prísť chceli, napriek tomu, že kurz nie je zatiaľ akreditovaný.
Čiže prišli tí, ktorých to naozaj zaujíma?
Áno, mali veľký záujem o semináre a diskusie počas kurzu, mnohí boli aktívni a diskutovali. V hodnotiacom dotazníku po skončení kurzu vyjadrili mnohí pozitívnu spätnú väzbu. Niektorí napísali, že ešte nezažili kurz, ktorý by im tak pomohol v ekonomickom vzdelávaní ako tento kurz.
Kurz je zameraný podobne ako pre stredoškolákov, témy sú takmer také isté. Rozdiel je v tom, že sme sa snažili hovoriť aj o tom, ako ich edukačne podať študentom, ako pre tento účel použiť rôzne eseje, pomôcky, rekvizity, metafory, paralely, filmy, príbehy, modelové experimenty z praxe či problémy v reálnom živote.
Aj fyzik Richard Feynman písal, aké dôležité pri vzdelávaní je vyvolať zvedavosť a hovoriť bez vedeckého žargónu.
Aké témy v diskusiách najviac rezonovali? Predsa len, školstvo je oblasť, kde trh úplne nefunguje a kde je aspekt vecí zadarmo prítomný pomerne silne.
Prechádzali sme často praktické témy, ako napríklad clá v zahraničnom obchode. Diskutovali sme o tom, čo spôsobujú, aké majú dôsledky. Alebo diskusiu vyvolávala téma sociálneho štátu a socializmu, v rámci ktorej som napríklad hovoril o ekonomickom zdôvodnení ich nefunkčnosti až systematického zlyhávania v prípade socializmu.
Samozrejme, nemyslím si, že za dva dni načerpali všetko podstatné, ale dúfam, že mnohí sa inšpirovali. Dostali tiež veľa online materiálov, materiály, ktoré môžu využívať aj pri výuke ekonomických princípov na ich školách.
Pri študentoch ste odštartovali už štvrtý ročník v štyroch mestách.
Začali sme pred štyrmi rokmi v Nitre. Vtedy mi Lukáš Čelinák z Nitry, ktorý navštevoval Akadémiu klasickej ekonómie, navrhol, aby som skúsil pripraviť vzdelávací kurz ekonomického myslenia aj pre stredoškolákov, viac zameraný na základy. Pomáha mi s tým, v podstate tvoríme dvojicu.
V každom meste spolupracujeme s vysokou školou. Ide o prepojenie stredných a vysokých škôl. Kurzy pre stredoškolákov prebiehajú raz mesačne počas celého roka na pôde vysokej školy. V Nitre je to na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, v Žiline na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, v Košiciach na Ekonomickej fakulte Technickej univerzity a po prvýkrát sme začali aj v Banskej Bystrici v spolupráci s Ekonomickou fakultou Univerzity Mateja Bela.
Študenti prichádzajú a zo začiatku nebývajú zvyknutí diskutovať, väčšinou skôr iba počúvajú. Postupne sa zapájajú čoraz viac. Dokonca počas prestávok a aj po skončení seminárov za mnou prichádzajú, pýtajú sa a diskutujú. Dobrovoľne môžu na záver napísať esej.
Do tohto štvrtého ročníka sa zapojilo približne 270 stredoškolákov. Najviac ich je v Nitre a Žiline. Cenné je tiež, že jeden študent v predchádzajúcom ročníku v Žiline sám vytvoril video z kurzu, ktoré máme na webe. Rastúci záujem a takéto aktivity potvrdzujú, že viacerých to baví a zaujíma.
Z akého typu škôl sa študenti prihlasujú najčastejšie?
Sú to predovšetkým gymnáziá a obchodné akadémie, hoci sa nájdu aj iné školy. Vždy máme súhlas od školy, bez toho by sme to nemohli robiť. Chcem vyzdvihnúť ako pozitívum, že drvivá väčšina stredných škôl úspešne spolupracuje a dáva študentom možnosť vzdelávať sa nad rámec ich vyučovacieho procesu.
Kurz trvá celý školský rok?
Áno, od septembra do júna. Stretávame sa raz za mesiac na dve hodiny. Vopred im posielam materiály a následne o nich diskutujeme. Aktuálne som im poslal aj text eseje Leonarda Reada Ja, ceruzka a budeme diskutovať o využití v reálnom fungovaní trhovej spolupráce. Myslím si, že takéto témy by sa dali učiť už na druhom stupni základnej školy. Zisťujem však, že keď sa ich na začiatku spýtam, drvivá väčšina o tom nikdy nepočula alebo nedokáže vlastnými slovami definovať ani základné pojmy, napríklad trh. Neraz začínajú s chybnými poučkami, napríklad že ide o miesto, kde sa niekto alebo niečo stretáva, hoci to vôbec nemusí byť konkrétne miesto.
Marek Mucha
Peter Gonda
Aké témy si volia študenti, ktorí sa rozhodnú písať eseje? Ktoré sú najzapamätateľnejšie?
Napísať esej je náročné. Od študentov vyžadujeme krátky text v rozsahu dvoch až troch strán. Z 50 až 60 študentov v skupine ich napíše možno päť až šesť, ale potom zvyčajne stoja za to. Píšu o praktických a reálnych problémoch – pamätám si eseje o Trumpových clách, trhu práce či rizikách socializmu. Sú to naozaj reálne témy a väčšinou sú kvalitné.
Vidím, že študenti nie sú zvyknutí písať a boja sa toho, pretože ide o vlastnú prácu a názor podložený argumentmi. Je dôležité, aby boli študenti motivovaní nielen premýšľať, ale skúšali formulovať myšlienky vlastnou hlavou.
S nadľahčením môžeme povedať, že Trump upriamil pozornosť sveta na škodlivosť ciel.
Trump nie. No možno dôsledky jeho plánov a krokov sčasti áno. Keď sa však na to pozrieme širšie, Trump nie je výnimkou. Čína a Európska únia clá tiež výrazne využívajú. Spojené štáty mali pred Trumpovým nástupom nižšie clá ako Európska únia, nehovoriac o Číne. Samozrejme, je to problém. Študentom aj učiteľom vysvetľujeme, že negatívne dôsledky vždy zasiahnu aj domácu krajinu, a to výrazne. Nakoniec to vo veľkej miere zaplatia domáci spotrebitelia.
Okrem toho to vysiela falošný signál domácim výrobcom, ktorí majú menšiu konkurenciu a nemusia sa tak snažiť. Univerzálna odpoveď na rôzne mýty a omyly vychádza z myšlienok Frédérica Bastiata a Henryho Hazlita, s ktorými začínam argumentačné vyvracanie rôznych ekonomických omylov. Jasne hovorili, že sa musíme naučiť skúmať dlhodobé dôsledky, nielen to, čo vidieť na prvý pohľad, a všímať si dosahy aj na iné skupiny, nielen na tie, na ktoré cielia konkrétne opatrenia.
Z toho vyplýva najviac omylov, ktoré politici najradšej zneužívajú. Zavedú opatrenie zamerané na jednu skupinu, pričom prvé viditeľné efekty môžu vyznievať pozitívne. Dlhodobé dôsledky a vplyvy na iné skupiny sú však často negatívne a prevalcujú to, čo nie je na prvý pohľad vidieť. Pri pochopení ekonomických základov je preto dobré začať Bastiatom, Hazlitom, napríklad esejou o omyle rozbitého okna, a ďalej vyvracať nepochopenie, ktoré sa ľahko zneužíva a spôsobuje veľa škôd.
V Európe dnes vidíme pomerne veľa protestov. Zatiaľ čo v roku 1989 študenti protestovali za viac slobody, dnes mám pocit, že mnohé protesty smerujú k tomu, aby tej slobody bolo menej. Ak to veľmi zjednoduším…
To je podľa mňa veľký problém, ktorý pramení z viacerých dlhodobých príčin. Neodvážil by som sa odhaliť všetky, ale vyplýva mi z toho niekoľko poučení. Jedným z nich je, aké krehké a vzácne sú civilizačné základy, na ktoré sa spoliehame. Myslím napríklad na ekonomické piliere, ako sú vlastníctvo, obchod a podnikanie. Potrebujeme ich brániť. Sloboda je vzácna a krehká rastlina, ktorú je nutné kultivovať a chrániť, v prípade násilia aj fyzicky.
Videl som príklady, keď vlastníci obchodov bránili svoj majetok sami alebo s pomocou polície. Dlhodobo dôležité však je brániť ich verbálne. Vidím nedostatok verejných vystúpení či podpory zo strany intelektuálov a iných osobností, ktorí by verejne odsudzovali takéto barbarstvo podkopávajúce základy civilizácie. Musíme brániť vlastníctvo, obchod a podnikanie a iné inštitúcie ekonomickej a celkovej slobody, inak si podkopeme dnešnú civilizovanú spoločnosť, slobodu a prosperitu, hoci nedostatočnú a obmedzovanú. Ak to nebudeme brániť, skĺzneme viac smerom ku kmeňovej spoločnosti.
Ďalším poučením je, že aj veľký sociálny štát prispel a prispieva k relativizácii hodnôt. Ľudia necítia dôsledky svojho konania a nemusia sa toľko snažiť, pretože mnohé veci dostávajú deklaratívne zadarmo, teda bez námahy. To spúšťa reťazovú reakciu a posilňuje mentalitu nárokovateľnosti. Keď sa ukáže, že systém je neudržateľný a niekde treba ubrať, dochádza ku konfliktom. Aj v tom vidím problém veľkého sociálneho štátu a mentality nárokovateľnosti.
Vieme naznačiť riešenia?
Nechcem hovoriť o možnostiach riešení zhora, skôr trochu o aktivitách zdola, a to aj v kontexte tohto rozhovoru. Jednou z účinných odpovedí je vyššia ekonomická gramotnosť – poznať základy ekonomického myslenia. To môže významne prispievať k pochopeniu nebezpečných ekonomických omylov, ale aj k pochopeniu podstaty fungovania otvorenej spoločnosti a nefungovania socialistických experimentov. A mali by sme zároveň šíriť povedomie o tom, že socializmus a každá podobná alternatíva vo svojej podstate nefungujú, pretože ich myšlienkový základ popiera tieto civilizačné piliere.
Šíriť toto medzi ľuďmi je nesmierne dôležité. Som totiž presvedčený, že slobodná spoločnosť potrebuje čo najviac aktívnych ľudí so zdravým ekonomickým myslením, ktorí nebudú podliehať ekonomickým mýtom a omylom a budú rozumieť podstate fungovania dnešnej civilizácie a systémovému nefungovaniu jej alternatív, akým je socializmus.
Ak si napríklad ľudia uvedomia, že ich štát nadmerne zaťažuje a obmedzuje, môžu zdola vytvoriť hnutia podobné hnutiu za slobodný obchod spred približne dvesto rokov. To môže byť inšpiráciou aj dnes – hnutie za menšie dane, nižšie verejné výdavky a slobodnejšie peniaze. To však bude možné iba vtedy, ak si ľudia naplno uvedomia podstatu problému a budú aktívni.
Peter Gonda
Marek Mucha
Peter Gonda
je ekonóm a riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Zameriava sa predovšetkým na ekonomické myslenie a ekonomické vzdelávanie v súlade s princípmi slobodnej spoločnosti. Od roku 2007 je koordinátorom a lektorom kurzu Akadémia klasickej ekonómie, od roku 2023 organizuje a lektoruje aj kurz Klasická ekonómia pre stredoškolákov. Tento rok pribudol kurz Klasická ekonómia pre učiteľov. Okrem toho je od roku 2005 garantom cyklu prednášok zahraničných ekonómov v rámci Conservative Economic Quarterly Lecture Series (CEQLS) a od roku 2015 je spoluautorom vykazovania Dňa daňového odbremenenia.