Ben Lamm stojí za projektom v hodnote 11,5 miliardy dolárov, ktorého cieľom je oživiť mamuty srstnaté. Teraz miliardár rozbehol v spolupráci s Palmerom Luckeym zo spoločnosti Anduril nový podnik zameraný na vývoj biologicky vylepšených vojenských psov.
Nová spoločnosť s názvom Warhound spája pokročilé klonovanie a genetické inžinierstvo s cieľom vyvinúť novú generáciu pracovných psov na vojenské využitie. Psy následne dostanú špičkové technológie vyvinuté spoločnosťou Anduril, napríklad zariadenie, ktoré bude dopĺňať jej zmiešanú realitnú prilbu Eagle Eye. „Najlepší priateľ človeka si zaslúži tie najlepšie technológie, aké človek dokáže vyvinúť,“ uviedol Luckey vo vyhlásení.
Startup, ktorý až doteraz pôsobil v utajení, získal dvesto miliónov dolárov pri ocenení na úrovni 1,2 miliardy dolárov. Investičné kolo viedol Shaun Maguire, partner spoločnosti Sequoia. Medzi ďalších investorov patria In-Q-Tel, ARK Invest, Franklin Templeton, 8VC, USIT, Bob Nelsen, Breyer Capital, CAZ Investments, Neogenesis, Builders VC a Lux Capital.
Lamm pre Forbes povedal, že s Luckeym sa o tomto koncepte začali rozprávať pred niekoľkými rokmi na podujatí Moonshot, ktoré organizoval Peter Diamandis, zakladateľ nadácie XPrize Foundation.
Keď sa rozprávali v zákulisí, Luckey sa začal vypytovať na program spoločnosti Colossal, ktorého cieľom je priviesť späť k životu vlka dravého, a následne začal vysvetľovať problémy spojené s nákupom a výcvikom pracovných psov.
Väčšina vojenských psov pochádza z Európy a jednoducho ich nie je dosť pre všetkých. „Naše zásoby v Európe sa zmenšujú a (ich získavanie) je predmetom intenzívnej konkurencie s americkými protivníkmi,“ hovorí Lamm.
Psy potom musia absolvovať náročný výcvik, pričom existuje 55-percentná pravdepodobnosť, že neprejdú prísnymi požiadavkami armády. Aspoň niektoré z tých, ktoré nevyhovujú, utratia.
Toto je sci-fi budúcnosť, ktorú nám sľubovali.
Ben Lamm
Klonované psy zvládnu náročný výcvik
Lamm a Luckey sa preto rozhodli vziať najúspešnejšie vojenské psy, naklonovať ich a následne vylepšiť ich schopnosti, napríklad znížením rizika dysplázie bedrového kĺbu alebo zlepšením čuchu. Dúfajú, že tak zabezpečia armáde a orgánom presadzovania práva dostatočné zásoby psov, ktoré úspešne absolvujú výcvik a budú spĺňať požiadavky na úlohy, ako je vyhľadávanie výbušnín či pátracie a záchranné operácie. „Toto je sci-fi budúcnosť, ktorú nám sľubovali,“ hovorí.
Spoločnosť Warhound už vytvorila svoju prvú banku bunkových línií a začína geneticky upravovať psy s cieľom posilniť tieto žiaduce vlastnosti, uvádza Lamm. Očakáva, že prvé „bojové psy“ vyprodukuje v priebehu najbližších mesiacov a prvého psa nasadí do služby o dva roky.
Armáda Spojených štátov založila kynologický zbor K-9 v roku 1942. Dnes program vojenských pracovných psov amerického ministerstva obrany zahŕňa viac ako 2 200 tímov. Podľa spoločnosti Warhound pochádza viac ako 80 percent týchto psov z Európy. V rozpočte na rok 2025 americké letectvo vyčlenilo na svoj program vojenských pracovných psov 45 miliónov dolárov.
V novembri 2025 spoločnosť Colossal kúpila firmu Viagen, ktorá sa špecializuje na klonovanie zvierat vrátane psov. „O genetike psov vieme veľa,“ hovorí Lamm. Warhound by si mohol vybrať najúspešnejšieho psa, napríklad belgického ovčiaka malinois, ktorý už absolvoval viacero misií, a nielen ho naklonovať, ale aj vylepšiť jeho genetickú výbavu.
Genetické úpravy môžu zlepšiť zdravie aj výkonnosť
„Keď ľudia šľachtia psy s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti, niekedy tým vznikajú pozitívne mutácie a inokedy negatívne,“ hovorí Lamm. Mohli by napríklad odstrániť mutácie, ktoré spôsobujú úbytok svalovej hmoty alebo dyspláziu bedrového kĺbu, prípadne upraviť gény tak, aby zlepšili obratnosť či dokonca predĺžili život. „Mohlo by to zásadne zmeniť situáciu a zabezpečiť, aby psy zvládli výcvik,“ dodáva. Spoločnosť na svojich programoch spolupracuje s organizáciou American Humane Society.
Najlepší priateľ človeka si zaslúži tie najlepšie technológie, aké človek dokáže vyvinúť.
Palmer Luckey
Novým generálnym riaditeľom spoločnosti Warhound sa stal Dave Spirk, ktorý v minulosti pôsobil ako hlavný poradca spoločnosti Palantir a prvý riaditeľ pre dáta na americkom ministerstve obrany. Lamm má v spoločnosti majetkový podiel a je členom jej predstavenstva. Luckey v nej nevlastní žiadny podiel a nie je ani členom predstavenstva.
Miliardári z oblasti biotechnológií a obrany
Štyridsaťštyriročný Lamm má majetok v hodnote 5,7 miliardy dolárov. Spoločnosť Colossal Biosciences založil v roku 2021 spolu s genetikom z Harvardovej univerzity Georgeom Churchom s cieľom pokúsiť sa oživiť mamuta srstnatého. Odvtedy Colossal vyčlenila niekoľko podnikov do samostatných spoločností. Najnovším z nich je Astromech, ktorý využíva umelú inteligenciu na predpovedanie evolučných zmien a v auguste dosiahol ocenenie 3,8 miliardy dolárov.
Tridsaťštyriročný Luckey zarobil svoje prvé peniaze vďaka spoločnosti Oculus VR, ktorá sa zaoberala virtuálnou realitou. V roku 2014 ju predal Facebooku za dve miliardy dolárov v hotovosti a akciách. Dnes má majetok v hodnote 5,9 miliardy dolárov a v roku 2017 založil obranný startup Anduril. V najnovšom investičnom kole v máji dosiahla jeho hodnota 61 miliárd dolárov.
Suma za výcvik jedného vojenského psa
Väčšina psov, ktoré armáda prijíma do služby, pochádza od chovateľov z celého sveta. Ide najmä o belgické ovčiaky malinois, nemecké ovčiaky a labradorské retrívery. Približne 13 percent psov sa narodí a vycvičí na vojenskej základni v San Antoniu v Texase. Podľa správy agentúry Bloomberg z roku 2020 môže pes od amerických chovateľov stáť deväťtisíc dolárov, zatiaľ čo zo zahraničia sa dá získať za 5 500 dolárov. Náklady na výcvik jedného psa môžu presiahnuť 60-tisíc dolárov.
Klonovanie by teoreticky mohlo tieto náklady znížiť tým, že by zabezpečilo väčšiu konzistentnosť výsledkov, hovorí Joshua Morton, zakladateľ spoločnosti Canine Tactical, ktorý počas svojho pôsobenia v jednotkách Navy SEALs spustil program bojových psov. Odhaduje, že pri prirodzenom rozmnožovaní môže byť úspešnosť jedného vrhu pri produkcii psov spĺňajúcich štandardy americkej armády iba 10 až 15 percent. Vojenské psy musia spoľahlivo rozpoznávať drogy a výbušniny a zachovať pokoj aj v blízkosti streľby či iných hlasných zvukov.
Genetické riziká
Klonovanie môže byť podľa Mortona „prelomové“, no prináša aj riziká. V najhoršom prípade môže podľa neho viesť k hromadeniu genetických problémov naprieč generáciami. Tie sa môžu prejaviť napríklad zvýšenou náchylnosťou na ochorenia alebo menej jednoznačnými spôsobmi, napríklad geneticky podmienenou predispozíciou k správaniu vyvolanému traumou, v dôsledku ktorého môže byť pes majetnícky, agresívny a ťažko cvičiteľný. „Dúfam, že rozumejú tomu, čo robia, inak budú len krúžiť na mieste bez výsledku.“
Článok vyšiel na forbes.com.
