Rudy Kurniawan po väzení overuje pravosť fliaš a bohatým klientom mieša napodobeniny legendárnych ročníkov. V Singapure a Hongkongu za to inkasuje kráľovské honoráre.
Dnes 49-ročný Indonézan Rudy Kurniawan predal falzifikáty vzácnych vín za desiatky miliónov dolárov a odpykal si za to trest. Dnes je však z neho vyhľadávaná ikona. A hoci je jeho senzačný príbeh postavený na lži, najlepšie na ňom je, že je úplne pravdivý.
Najprv kontrolná otázka – je pravda, že vo víne je pravda? Iste, pokiaľ v ňom nie je úplná lož. V rukách majstrovského falšovateľa navyše môže takáto lož vyzerať ako pravda, voňať ako pravda a rovnako aj chutiť. Rudy Kurniawan o tom dokázal presvedčiť mnohých.
Okrem iných aj miliardára Billa Kocha, čo teda – pravda – robiť nemal. Americký magnát bol vášnivým zberateľom archívnych vín a do svojej výnimočnej zbierky získal poklad, aspoň si to myslel: štyri fľaše mimoriadne vzácneho Bordeaux, ktoré v Paríži kúpil tretí prezident Spojených štátov Thomas Jefferson. Na fľašiach boli dokonca vyryté prezidentove iniciály.
Za unikát Koch zaplatil štyristotisíc dolárov, teda približne 342-tisíc eur. Keď ho chcel v roku 2005 vystaviť vo svojom sídle v Palm Beach, kurátor objavil nezrovnalosti a odporučil dôkladnejšiu analýzu. Jej výsledok bol zdrvujúci: iniciály neboli vyryté diamantom, ako by sa na 18. storočie patrilo, ale elektrickou vŕtačkou. Koch sa teda dokochal – išlo o falzifikáty.
Ponížený muž mohol o hanbe pomlčať, prípadne napáliť ďalšieho nešťastníka a falošné fľaše mu predať. Bill Koch urobil pravý opak. Verejne rozhlásil, že ho oklamali, a oznámil spustenie rozsiahlej akcie financovanej z vlastného vrecka. Jej cieľ? Vyčistiť svet vína, ktorý bol podľa amerického miliardára podvodmi zamorený až hrôza.
Na tento boj Koch vynaložil omnoho viac peňazí než na „Jeffersonovo červené“. Vyšetrovanie, pri ktorom si boháč najal aj bývalých agentov FBI, aby infiltrovali trh s vínom, stálo dovedna 35 miliónov dolárov, čo predstavuje približne 30 miliónov eur.
Počas pátrania prišiel rad aj na agentov FBI v činnej službe. Vtrhli do domu v Kalifornii, kde našli laboratórium na výrobu fiktívnej histórie vín.
Následne zistili, že majiteľ nelegálnej dielne miešal v kuchynskom dreze obyčajné kalifornské Pinot Noir s lacným Bordeaux – robil to však tak geniálne, že oklamal aj najlepších someliérov sveta. Experti naleteli aj na falošné etikety, ktoré potrebnú patinu získavali pečením v rúre.
Áno, tušíte správne: meno majiteľa dielne sa zhoduje s menom hlavného hrdinu príbehu, ktorý práve čítate. Vďaka Kochovým miliónom – a tiež pre vlastnú fatálnu chybu, o ktorej ešte bude reč – Rudyho Kurniawana chytili.
Nenápadný muž s okuliarmi sa narodil v roku 1976 v Indonézii ako Zhen Wang Huang. Skôr než začal meniť „rodokmeň“ vín, zmenil si meno. Urobil to po príchode do Spojených štátov koncom 90. rokov na študentské vízum. V ďalších rokoch neúspešne žiadal o politický azyl, takže od roku 2003 žil v USA nelegálne.
Rozbehol tam aj poriadne nelegálnu činnosť a sklony k nej mal v génoch: jeho dvaja strýkovia spreneverili stovky miliónov dolárov z indonézskych bánk a utiekli z krajiny.
Kapitál ukradnutý príbuznými pral Rudy Kurniawan nákupom drahých vín, na ktorých následne zarábal v aukciách. Na jedinej dražbe utŕžil 24,7 milióna dolárov, po prepočte približne 21,1 milióna eur. Taký vysoký výnos dovtedy nedosiahol žiadny individuálny predávajúci.
Medzi skvosty však bolo primiešané aj „smetie“ – značné množstvo zdanlivo exkluzívnych vín bolo falošných. V tejto cinknutej hre si však Kurniawan raz nedal pozor, čím sa dostávame späť k chybe, ktorá odštartovala jeho pád.
Bol to pád z poriadnej výšky, pretože podvodník striedal Lamborghini s Ferrari, zápästie mu zdobili hodinky Patek Philippe a dom umelecké diela Andyho Warhola či Damiena Hirsta. V reštauráciách nechával prepitné v tisícoch dolárov a usporadúval večierky pre hollywoodskych producentov.
Osudovú chybu, takmer nedôstojnú jeho formátu, urobil falšovateľský génius v roku 2008. Do aukcie ponúkol fľaše vín z prestížneho vinárstva Domaine Ponsot z rokov 1945 až 1971. Majetní záujemcovia už-už otvárali peňaženky, no šokovane ich zavreli po tom, čo sa na dražbe objavil samotný šéf vinárstva, ktorý vyhlásil, že tento druh vína sa vyrába až od roku 1982.
Záujemcovia zatvorili peňaženky a falšovateľ skončil za mrežami na 10 rokov.
Bilancia zločinca? Kurniawan mohol predať až 12-tisíc fliaš falšovaného vína, z ktorých sa mnohé dodnes určite nachádzajú v zbierkach. Len spomínaného Billa Kocha presvedčil darebák okrem kúpy „prezidentských vín“ aj na získanie ďalších 215 falošných fliaš v hodnote 2,1 milióna dolárov, teda približne 1,8 milióna eur.
Súdny verdikt pripravil Kurniawana o slobodu aj majetok vo výške 20 miliónov dolárov, čo v prepočte predstavuje približne 17,1 milióna eur. Navyše mu nariadil zaplatiť siedmim obetiam odškodné 28,4 milióna dolárov, teda asi 24,3 milióna eur. Či k tomu skutočne došlo, nie je preukázané. S istotou však možno povedať, že Rudy Kurniawan bol po siedmich rokoch z väzenia prepustený a deportovaný do rodnej Indonézie.
Jeho ďalšie počínanie bolo možno účelové a vynútené predchádzajúcimi udalosťami, faktom však zostáva, že Rudy Kurniawan prešiel z temnej strany na tú správnu. Prestal vyrábať lož a stal sa autoritou overujúcou pravdu. Odštartoval tým svoju druhú kariéru. Hviezdnu a opäť výnosnú.
Kurniawan nielenže overuje pravosť vín. Ako uvádzajú vinárske magazíny, najímajú si ho bohatí Ázijci a kráľovsky ho platia ako luxusného degustačného konzultanta. Najmä v Singapure a Hongkongu sa z bývalého trestanca stala atrakcia opulentných večierkov.
Ich priebeh opísal magazín The Drink Business. Kurniawan dostane zadanie, aby z dostupných zdrojov – a jeho know-how zostáva rovnaké ako počas kriminálnej činnosti – vytvoril zmes kalifornských a burgundských vín, teda napodobeninu, ktorá sa čo najviac priblíži k legendám, akými sú Château Pétrus 1990 alebo Domaine de la Romanée-Conti.
Nasleduje slepá degustácia, počas ktorej hostia hádajú, ktoré víno má hodnotu státisícov dolárov, teda rádovo státisícov eur, a ktoré vyrobil niekdajší dešperát. „Ľudia zvyčajne uprednostňujú Kurniawanove vína, pretože sú sviežejšie,“ komentovala kuriózny výsledok týchto testov odborníčka na víno Maureen Downey.
O fenomenálnych Kurniawanových schopnostiach pritom svedčia aj jeho vlastné výkony pri slepých degustáciách.
„Na jednej z týchto degustácií identifikoval 10 z 12 burgundských vín. Ani vína zo zmesi viacerých odrôd preňho nepredstavovali náročnú výzvu. Dokázal rozlíšiť každú odrodu a všimol si charakter, ktorý dodávala výslednému cuvée,“ uznal dražiteľ vín John Kapon napriek tomu, že aj on patril k tým, ktorí kedysi podvodníkovi naleteli.
Publicistka Carol Seidl, ktorá Kurniawanov prípad dlhodobo mapovala, napísala o jeho súčasnom živote po živote: „Kurniawan by pokojne mohol zájsť ešte ďalej. Stavím sa, že keby bolo jeho meno na etikete vína, ktoré sám vyrobil, množstvo ľudí by zaplatilo 150 dolárov, teda približne 128 eur, za falzifikáty napodobňujúce ročníky v hodnote presahujúcej 15-tisíc dolárov, čo je viac ako 12 800 eur.“
Pre Carol Seidl je súčasná žiarivá kariéra bývalého falšovateľa „trpkým vínom“ a komentuje ju s neskrývanou nevôľou. Na druhej strane, akokoľvek je jeho biznis kontroverzný, aspoň už nikoho nepodvádza.
A že sa z podvodníka stala celebrita? Niekomu môže v tomto príbehu chýbať mravoučný koniec, povzbudivé však je, že po zločine nasledoval trest. A že aj v Kurniawanových vínach teraz leží pravda, zatiaľ čo kedysi sa za pravdu vydávala lož. Čo by mnohé iné príbehy dali za takýto koniec!
