Burnout, syndróm vyhorenia, je toxická kombinácia emočného vyčerpania a zníženého záujmu o prácu. Človeka opanuje vtedy, keď mu práca prestane poskytovať zážitky, ktoré sú pre jeho psychiku odmenou – predovšetkým tie, ktoré mu zvyšujú sebaúctu. Tu je päť spôsobov, ako k plameňu opäť pustiť kyslík.
1. Zreálnite sa
Psychológ a filozof William James v 19. storočí definoval sebaúctu ako pomer úspešnosti a samoľúbosti (rozumej – očakávaní). To vysvetľuje, prečo sú biznismeni takí náchylní na vyhorenie. Ustavične sa snažia byť perfektní a iba zriedkavo (ak vôbec) tú perfektnosť aj dosiahnu. Tým znižujú vlastnú sebaúctu.
Umiernený perfekcionizmus môže byť veľmi silným motivačným nástrojom. Ak však trávite dni snahou dosiahnuť nerealisticky vysoko nastavené ciele, vyhorenie na seba nenechá dlho čakať. Alebo hádam máte takú vysokú úroveň samoľúbosti, že si myslíte, že druhé miesto nikdy nestačí? V takom prípade už na vyhorenie zabudnite – ste kandidátom na depresiu. Ciele si radšej stanovujte rozumne, aj ich dosahujte. Vďaka tomu zostanete emočne zainteresovaní na vašej práci a vyhorenie vás príliš nepostihne.
2. Investujte do seba
Príliš veľa kapitánov priemyslu si myslí: „Som tým, čo robím.“ Čo sa však stane potom, keď vaša nová firma vyrastie na prosperujúci podnik a vás, zakladateľa, už nebude potrebovať? Ak zostanete pripútaní k biznisu, ktorý by sa už dokázal riadiť aj sám, koledujete si o pád do takej nudy, z ktorej vás nedostane už nijaký relax.
Radšej sa sústreďte na to, aby ste si postupne budovali vlastnú osobnú značku. Dobrý príklad: populárny šéfkuchár, ktorý sa vypracuje na všadeprítomného podnikateľa v gastronómii. Lepšie, ako pripútať sa k peci, je začať písať kuchárske knihy, mať vlastný program v televízii, rozbehnúť vlastnú značku kuchynských nástrojov. Hľadajte príležitosti, ktoré využijú to, v čom už ste dobrí, a nevyhasnete.
3. Zašpiňte si ruky
Pamätáte si na tie 20-hodinové dni ešte v časoch, keď ste vašu spoločnosť len zakladali? Každá úloha bola vašou úlohou, od zháňania peňazí až po platenie účtov. Boli ste z toho vyčerpaní, ale radosť, že budujete niečo nové, vás omladzovala. Keď sa spoločnosť rozrástla, kontakt s každodennou realitou ste stratili, nadšenie vymizlo. Začali ste zhasínať.
Ako sa dajú tie medové týždne zopakovať? Povedzte si, že sa idete školiť na manažéra. Strávte na každom oddelení nejaký čas. Prinajmenšom tak zistíte, čo všetko ste o firme ešte nevedeli – čo funguje a čo nie. Máte šancu, že vďaka tomu budete opäť vedieť oceniť to, čo vás pred časom inšpirovalo k takej horúčkovitej práci.
4. Trojitá úloha
Pablo Picasso objavil proti vyhoreniu skvelý protijed. Dbal na to, aby mal ateliér vždy plný projektov (plátien, sôch, koláží) v rôznej fáze nedokončenosti. Ak veľkého umelca načas opustila múza, alebo sa jednoducho začal pri jednom diele nudiť, stačilo mu otočiť hlavu o 15 stupňov ktorýmkoľvek smerom a našiel novú výzvu.
Môže sa to zdať príliš chaotické a ako manažérska stratégia zúfalo neefektívne. Verte mi však, že keď sa cítite spútaný a bez nápadu, je lepšie zahryznúť sa naraz do veľkej porcie zaujímavých úloh (nesmú však súriť), ako mať pred sebou krátky, ale nudný zoznam.
5. Zožeňte si dvorného šaša
Jeden z problémov, ktorý vyzerá podobne ako vyhorenie, sa nazýva syndróm zakladateľa – zúrivý odpor podnikateľa vzdať sa kontroly nad firmou. Niektorým šéfom sa podarí zveriť zástupcom aspoň dennú agendu, v otázkach dlhodobej stratégie sa ich však už na názor nepýtajú. Keď potom rast neprichádza, nahradí ho sklamanie a vyhorenie. Zakladateľskému syndrómu treba predchádzať rovnako ako vyhoreniu: dať dohromady dôveryhodný poradný zbor. Musia v ňom byť šikovní „dvorní šašovia“, ktorí vás dokážu dvihnúť zo sedadla a dodajú vám energiu. Nájdite si takých skôr, ako váš plameň vyhasne.
Autor Steven Berglas je psychológ, odborník na narcizmus a vyhorenie.
Článok je súčasťou špeciálneho projektu Forbesu s názvom Nevyhorení, ktorý sa venuje problematike syndrómu vyhorenia, jeho príznakom a prevencii.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
