7. februára 2019

štúdii, ktorá sa venuje konkurencieschopnosti talentov, kleslo Slovensko za päť rokov spomedzi 125 hodnotených krajín z 27. pozície na 41. miesto. Problematická je najmä naša schopnosť pritiahnuť talenty. Podľa autora štúdie nám v tom bráni nízka miera otvorenosti a slabá tolerancia voči menšinám a prisťahovalcom.

Globálny index konkurencieschopnosti talentov, ktorý každoročne zverejňuje spoločnosť Adecco Group s partnermi INSEAD a Tata Communications, vychádza zo šiestich základných kritérií. Ide o možnosti rozvoja talentov, schopnosť pritiahnuť ich, rast a ich udržanie, odborné zručnosti a všeobecné znalosti. Konkurencieschopnosť talentov je teda súbor politík a postupov, ktoré umožňujú krajine rozvíjať sa a priťahovať ľudský kapitál, ktorý prispieva k produktivite. Jedným slovom podnikavosť.

Prečo talentovaní ľudia odchádzajú z práce? Manažéri im dávajú 7 dôvodov

Slovensko sa však aj napriek ekonomickému rastu prepadlo za päť rokov o 14 miest. Jedným z dôvodov je podľa odborníkov práve nepriaznivé podnikateľské prostredie. „Prijímané legislatívne opatrenia rozvoju skôr bránia. Negujú aj to málo pozitívnych zmien, ktoré sa v oblasti podnikania a podpory ľudského kapitálu urobili,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošťák a ako príklad udáva zvyšovanie nákladov na zamestnancov, príplatky či odvetvové zdaňovania. Pozícia Slovenska ho preto neprekvapila.

Správa potvrdzuje, že problémy súvisiace s talentom sa stali vážnou témou aj pre krajiny a mestá, u nás však túto agendu podľa Hošťáka preberajú najmä súkromné iniciatívy individuálnych podnikateľov alebo skupín. Na výsledky Globálneho indexu konkurencieschopnosti talentov a chystané opatrenia v oblasti rozvoja pracovníkov sa Forbes pýtal ministerstva školstva, práce aj hospodárstva, no uvedená problematika nespadala do kompetencie ani jedného z nich.

Startupy vs. korporácie

Na problém nedostatku kvalifikovaných zamestnancov a potrebné pritiahnutie talentov aj zo zahraničia pritom slovenské firmy upozorňujú už dlhodobo. Mnohé z nich to skúšajú cez budovanie firemnej kultúry či poskytovanie netradičných benefitov.

Startupy? Nie, spin-offy a „fabriky“. Tieto firmy u nás vyrástli najrýchlejšie

Na prvý pohľad by sa zdalo, že s problémom zápasia najmä korporácie, keďže súčasná generácia mileniálov túži po väčšej flexibilite, ktorej sa rýchlejšie prispôsobujú startupy. Podľa konateľky Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku Adely Zábražnej je však „talentová vojna“ v startupoch vypuklejšia. „Nie je o nich dostatočne počuť. Brand veľkých korporácií je silný, no len málo ľudí v zahraničí pozná naše hviezdne mladé firmy, ktoré by si pozornosť zaslúžili. Náklady na presviedčanie talentu sú pre nich o to väčšie,“ vysvetľuje.

Slovensko v rámci EÚ

Spomedzi štátov sa tento rok v rebríčku konkurencieschopnosti talentov umiestnilo najvyššie Švajčiarsko, Singapur a USA, v rámci miest vedie Washington D.C., Kodaň a Oslo. Práve poradie miest ukazuje, aké sú na Slovensku veľké regionálne rozdiely.

Zatiaľ čo Bratislava sa v konkurencii miest Európskej únie drží relatívne vysoko, pri mestách ako Berlín či Dublin (a dokonca o jednu priečku nad Luxemburgom), má Slovensko ako krajina navrch len pred Maďarskom, Poľskom a Balkánom. U prvých dvoch spomínaných však podľa Zábražnej môžeme očakávať rast vzhľadom na nedávne zmeny v podpore inovácií, daňových zákonov a podnikateľského prostredia.

Pozícia nášho hlavného mesta je však dobrým signálom. Vplyv na formovanie novej globálnej mapy talentu budú mať totiž v budúcnosti podľa štúdie práve mestá, nie štáty. Vyplýva to najmä z ich väčšej flexibility a schopnosti prispôsobovať sa novým trendom. „Čoraz ústrednejšia úloha miest ako centier podnikateľského talentu zdôrazňuje aj význam vytvárania silných a živých ekosystémov, sústredených najmä okolo inovácie,“ hovorí Ivana Vačoková zo spoločnosti Adecco Slovakia.

Práve produkcia inovácií dostala v čiastkovom hodnotení jednotlivých kritérií na Slovensku najvyššie skóre. Podľa Zábražnej to však nie je zásluhou štátu. „Slovensko je centrom hlavne pre IT inovácie, ktoré sú menej náročné na kapitál. Firme stačí (obrazne povedané) nápad, počítače, kancelária a káva. Inovácie vo vede sú oveľa zriedkavejšie, keďže tie vyžadujú kvalitnú a dostupnú infraštruktúru – laboratóriá, finančné a projektové zázemie a– čo je dôležité – podporu komercionalizácie aplikovaného výskumu, ktorá u nás absentuje,“ vysvetľuje.

Hlavné foto: unsplash