Existuje hneď niekoľko viditeľných príznakov, že superhrdinské vesmíry sa nafúkli až príliš.
Ide už o šiesty komerčný neúspech z posledných siedmich filmov DC. A zároveň o výstižnú ilustráciu problémov celého superhrdinského filmového žánru, ktorý kolabuje podobne ako kedysi zdanlivo neotrasiteľné westerny.
Príbeh drsnejšej Supermanovej sesternice mal rozpočet 170 miliónov dolárov, takže tržby vo výške sto miliónov dva týždne po premiére sú tragické. Aby sa totiž hollywoodsky veľkofilm vôbec „zaplatil“, musí v kinách zarobiť minimálne 2,5-násobok svojho rozpočtu.
Tento orientačný bod návratnosti filmovej investície zohľadňuje, že rozpočet nezahŕňa náklady na marketing a že nezanedbateľnú časť tržieb z predaja vstupeniek si nechávajú prevádzkovatelia kín.
Minuloročná nová verzia Supermana od Jamesa Gunna bola po piatich komerčných prepadákoch štúdia DC v rade vítaným povzbudením. Pokračovanie v podobe Supergirl však ukazuje, že nový, reštartovaný superhrdinský vesmír DC stráca dych hneď na začiatku.
Štúdiu sa v posledných rokoch príliš nedarí. Zasiahli ho drastické škrty v materskej spoločnosti, ale aj niekoľko zlých strategických rozhodnutí, napríklad predčasné oznámenie reštartu jeho filmového vesmíru.
Predstavitelia DC tak urobili v januári 2023, ešte pred premiérou ďalších štyroch drahých filmov zo „starého“ univerza: Shazam! Hnev bohov, Flash, Blue Beetle a Aquaman a stratené kráľovstvo. Divákom tým však štúdio v podstate vopred oznámilo, že na ich príbehoch ani postavách už z dlhodobého hľadiska nezáleží.
Konkurenčný Marvel je na tom lepšie, no nie výrazne. Minuloročné filmy Captain America: Nový svet – s tržbami 415 miliónov dolárov a rozpočtom 180 miliónov –, Thunderbolts – 382 miliónov oproti rozpočtu 180 miliónov – a Fantastická štvorka: Prvé kroky – 522 miliónov oproti rozpočtu 200 miliónov – predstavujú z finančného hľadiska pre spoločnosť Disney podpriemerné výsledky.
Aj štúdio Sony Pictures, ktoré si stále drží práva na Spider-Mana, má za sebou sériu komerčných neúspechov s filmami Madame Web, Lovec Kraven a Morbius. Volí pritom podobné riešenie ako DC – reštart svojho filmového vesmíru.
Z filmového trhu preto v poslednom čase čoraz častejšie zaznieva, že zlaté časy miliardových superhrdinských filmov sa skončili.
Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína pojem „únava zo superhrdinov“ – superhero fatigue. Ide o koncept, ktorý komerčný úpadok filmov vysvetľuje tým, že diváci už jednoducho majú bojovníkov proti zlu v elastických kostýmoch plné zuby. Trh sa zdá byť presýtený pokračovaniami, odbočkami a druhoradými hrdinami so slabými značkami. Publikum je navyše unavené z opakujúcich sa zápletiek a zloduchov.
Odporcovia tohto konceptu však tvrdia, že ide iba o pokus zvaliť na divákov vinu za to, že tvorcovia nakrúcajú zlé superhrdinské filmy. Žáner podľa nich nemusí byť mŕtvy. Mŕtva je skôr predstava, že sa stačí priživiť na jeho popularite a od priemerných snímok očakávať obrovské tržby. V kinách sa totiž stále objavujú aj mimoriadne úspešné superhrdinské filmy – predminuloročný Deadpool & Wolverine utŕžil po celom svete 1,3 miliardy dolárov.
Postupný pokles kvality možno jasne pozorovať na najväčšom súčasnom superhrdinskom vesmíre. Marvel Cinematic Universe pozostáva z 37 filmov rozdelených do šiestich fáz. Hodnotenia na filmových portáloch jednoznačne ukazujú vrchol v tretej fáze, z ktorej pochádzajú až dva z desiatich najzárobkovejších filmov všetkých čias: Avengers: Infinity War a Avengers: Endgame.
Priemerný podiel pozitívnych recenzií profesionálnych kritikov podľa portálu Rotten Tomatoes dosahuje pri filmoch z tejto fázy úctyhodných 89 percent. Potom nasleduje prudký prepad. Pri snímkach z piatej fázy MCU je priemer už iba 67 percent.
Vo štvrtej a piatej fáze sa v rámci MCU po prvý raz objavili aj filmy, pri ktorých podiel pozitívnych recenzií klesol pod päťdesiat percent. Konkrétne išlo o Eternals z roku 2021, Ant-Man a Wasp: Quantumania z roku 2023 a už spomenutý Captain America: Nový svet z roku 2025.
Existuje hneď niekoľko viditeľných príznakov, že superhrdinské vesmíry sa nafúkli až príliš. Výrazne k tomu prispeli seriály na streamovacích platformách. Kým do roku 2019 fanúšikom stačilo pozrieť si v kine približne šesť hodín obsahu ročne, po spustení streamovacej služby Disney+ musel divák zrazu sledovať desiatky hodín televíznych seriálov – WandaVision, Loki či The Falcon and the Winter Soldier –, aby vôbec pochopil expozíciu nasledujúceho filmu.
Dospeli sme aj do štádia, keď sa „recyklujú“ tí istí herci. Robert Downey Jr. si v MCU namiesto Iron Mana zahrá zloducha Doctora Dooma, zatiaľ čo Jason Momoa vymenil postavu Aquamana zo „starého“ vesmíru DC za mimozemšťana Loba v tom novom.
Kvalitu valcuje množstvo obsahu. Kým na začiatku tisícročia, v rokoch 2000 až 2004, prišlo do kín iba dvanásť superhrdinských filmov s áčkovými rozpočtami, v rokoch 2020 až 2024 ich bolo už 33.
Neón a bradavky
Superhrdinský filmový žáner pritom už raz takmer zomrel – na vlastnú infantilnosť. Mimoriadne mu uškodil film Batman a Robin z roku 1997 s Georgeom Clooneym, Umou Thurman a Arnoldom Schwarzeneggerom, ktorý bol plný neónových farieb. Nechýbali ani bizarné detaily, napríklad bradavky na Clooneyho netopierom kostýme.
Éru „dospeláckych“ superhrdinských filmov odštartoval v roku 2000 režisér Bryan Singer prelomovými X-Menmi. Nasadil vážnejší tón, farebné kostýmy nahradil civilnejšími čiernymi kombinézami a v príbehu sa sústredil na vzťahy aj širší spoločenský rozmer mutantov ako marginalizovanej časti spoločnosti.
Kľúčový zlom však nastal až o dva roky neskôr. Spider-Man režiséra Sama Raimiho dokázal s rozpočtom 139 miliónov dolárov celosvetovo utŕžiť astronomických osemsto miliónov. Až tento úspech presvedčil popredné hollywoodske štúdiá, že superhrdinovia môžu byť zlatou baňou, okolo ktorej sa dajú budovať dlhodobé podnikateľské plány.
V nasledujúcom desaťročí pomáhali žánru budovať prestíž aj ďalší výrazní režiséri, napríklad Christopher Nolan svojou trilógiou o Batmanovi s Christianom Balom v hlavnej úlohe. Marvel v tom období položil základy svojho úspešného superhrdinského vesmíru.
Vrchol tejto éry prišiel v rokoch 2018 a 2019, keď sa komerčný úspech filmov spojil s mimoriadnym uznaním kritikov. Marvel uviedol v roku 2018 Black Panthera, prvý komiksový film nominovaný na Oscara za najlepší film, ktorý napokon premenil tri zo siedmich oscarových nominácií. DC v rovnakom období odpovedalo miliardovým Aquamanom z roku 2018 a Jokerom z roku 2019 s Joaquinom Phoenixom, ktorý takisto získal Oscary.
Následný pád má niekoľko príčin. Jednou z nich je veľkolepé finále Avengers: Endgame, ktoré nastavilo latku mimoriadne vysoko. Druhou je stratégia, ktorú počas pandémie a zatvorených kín zvolil vlastník Marvelu, spoločnosť Disney. Korporácia sa pokúsila premeniť filmový vesmír na hlavné lákadlo svojej novej streamovacej služby Disney+. Namiesto troch až štyroch filmov ročne preto začala chrliť tri až štyri nové seriály ročne.
Generálny riaditeľ Disney Bob Iger v júli 2023 priznal, že masívna expanzia Marvelu na Disney+ „rozptýlila pozornosť a oslabila sústredenie“ tvorcov aj divákov, čo priamo viedlo k podpriemerným výsledkom ďalších filmov v kinách. Konkurencia z DC medzitým pochovala vlastný vesmír neschopnosťou vytvoriť dlhodobý plán, neustálymi zmenami vedenia a opakovanými novými začiatkami.
Prepadák najnovšieho filmu z dielne DC je logickým vyústením vývoja žánru, ktorý presýtil trh.
Hollywood už navyše tento scenár raz zažil – pri westernoch.
Blade ako prvý Avenger?
Za „nultý ročník“ modernej éry sa niekedy označuje už marvelovský Blade z roku 1998. Hoci finančne uspel – pri rozpočte 45 miliónov dolárov dosiahol tržby 131 miliónov –, štúdio New Line Cinema ho v tom čase propagovalo predovšetkým ako krvavý upírsky horor, nie ako klasický komiksový film.
Tridsať seriálov naraz
Popularita westernov sa podľa filmových historikov vrátila v povojnových Spojených štátoch v dôsledku neistoty prameniacej zo studenej vojny. Geopolitické napätie viedlo Američanov k príbehom, v ktorých bolo čierno-bielo jasné, čo predstavuje dobro a čo zlo.
Dnešní superhrdinovia majú s pištoľníkmi z Divokého západu veľa spoločného. Išlo o hrdinov s mimoriadnymi schopnosťami – napríklad s nadpriemernou rýchlosťou tasenia koltu –, ktorí konali mimo byrokratických mantinelov neschopného štátu a hrubou silou nastoľovali poriadok a chránili slabších.
Podobne ako pri superhrdinoch 21. storočia, aj westernovému žánru museli najskôr vybudovať prestíž schopní režiséri s umeleckou víziou. V štyridsiatych rokoch minulého storočia sa o to postarali mená ako John Ford, Howard Hawks či Fritz Lang. Odštartovali éru, počas ktorej westerny postupne ovládli americkú kinematografiu.
V rokoch 1947 až 1950 tvoril tento žáner približne tridsať percent celej americkej filmovej produkcie. Každý rok malo premiéru asi 50 nových snímok. Bod zlomu prišiel podľa filmového historika Stanleyho Corkina v roku 1958. Po ňom začal prílev kovbojok do kín vysychať.
Malo to konkrétnu príčinu: televíziu. Nový vynález ovládol v 50. rokoch Spojené štáty. Kým v roku 1950 malo televízny prijímač deväť percent amerických domácností, v roku 1959 to už bolo 85,9 percenta. Neustály dopyt publika po westernoch začala čoraz výraznejšie uspokojovať televízna produkcia.
Vrchol tejto éry nastal v roku 1959, keď americké televízie vysielali takmer tridsať westernových seriálov súčasne. Neustály prísun nového obsahu zabezpečovali okrem iného takzvané „four-wall westerns“ – lacné epizódy nakrúcané výlučne v interiéroch za iba tri dni. Aj tu sa núka paralela so súčasnými superhrdinami a dotáčkami pred zeleným plátnom.
Zlatá éra filmového a televízneho westernu trvala približne pätnásť rokov, kým sa trh nepresýtil. Koncom šesťdesiatych rokov už boli diváci unavení z predvídateľných zápletiek a nástup farebnej televízie odhalil lacnosť filmových kulís. Silnejúce hnutie za občianske práva a vojna vo Vietname navyše narušili idealizovaný americký mýtus o božskom poslaní dobývať Divoký západ.
Na konci šesťdesiatych rokov preto musel žáner prejsť zásadnou premenou. Vznikli takzvané revizionistické westerny a talianske „spaghetti“ westerny, v ktorých čistých hrdinov nahradili morálne skazení a cynickí antihrdinovia, ktorým išlo iba o peniaze a prežitie.
Náznaky štrukturálnej premeny sú už viditeľné aj v súčasnom superhrdinskom žánri. Dokazuje to obrovský úspech prvého filmu o antihrdinovi Joker z roku 2019 aj satirického seriálu The Boys, ktorý z ľudí so superschopnosťami robí hrozbu. Rovnako aj popularita filmovej série s mládeži neprístupným Deadpoolom, ktorá stojí do veľkej miery na zosmiešňovaní samotného žánru.
Superhrdinovia však pravdepodobne nezmiznú takou rýchlosťou ako seriály o americkom vidieku, ktoré sa začiatkom sedemdesiatych rokov začali masovo rušiť. V zábavnom priemysle sa pre tento jav vžil pojem „Rural Purge“.
Štúdiá totiž do superhrdinských značiek a prepojených vesmírov investovali miliardy dolárov, ktoré nebude možné jednoducho odpísať. Aj tu sa však objavili extrémne prípady, napríklad Batgirl – film, ktorý z pomerne pokročilého štádia postprodukcie putoval rovno do koša.
