Michaela Slaninková vyrába luxusné kožené zápisníky už od roku 2012 a jej produkty majú cveng. Počas korony sa presťahovala do vlastného ateliéru, nakúpila nové stroje a má veľa nápadov aj do budúcnosti. Ale okrem budovania vlastnej manufaktúry nezabúda ani na prácu pre komunitu. V rodnom meste Bytča pomáhala s vytvorením nového kultúrneho priestoru v ľadovni bývalého pivovaru Popper.
O Michaele Slaninkovej sme vo Forbese prvýkrát písali v roku 2017. Miška vyštudovala aplikovanú informatiku so špecializáciou na grafický dizajn na Masarykovej univerzite v Brne.
Po skončení školy sa naplno vrhla na výrobu ručne viazaných kožených zápisníkov, ktoré vyrába od roku 2012. Jej živobytie sa zakladá na rodinnej tradícii a láske k umeleckej práci s kožou, keďže jej pradedko bol kedysi bytčianskym garbiarom.
Po štyroch rokoch od posledného rozhovoru sme sa na ňu obrátili opäť, aby sme zistili, čo má nové a kam sa jej manufaktúra za uplynulé roky posunula. Počas korony sa presunula do vlastného ateliéru a plní si detský sen o vlastnom papiernictve. Okrem toho sa s partiou miestnych nadšencov angažuje v rodnom meste na tvorbe nového kultúrneho priestoru.
Rušný koniec roka
Ako prezrádza hneď na začiatku nášho rozhovoru, predvianočný čas je pre ňu z pracovného pohľadu tou najrušnejšou časťou roka. „Práve som zverejnila moju novú kolekciu diárov na rok 2022 – aj keď diáriky vznikajú v spolupráci s tlačiarňami, tak si ich ručne dorábam, čo vyžaduje aj pri malom náklade veľa času,“ vysvetľuje Miška.
Foto: Archív Michaely Slaninkovej
„Diárom som sa pracovne venovala takmer celý október. A popri tom mi začali chodiť správy so žiadosťami o rôzne špeciálne objednávky na mieru, ktoré by si zákazníci želali mať hotové do Vianoc. Takže v tento moment žiadna nuda za pracovným stolom nehrozí, ale užívam si to. Teším sa, že majú ľudia o moju prácu stále záujem,“ dodáva s úsmevom.
Kvalitné materiály sú základ
„Všetko sú to suroviny, ktoré by sa už inak nedali spracovať, ale svoje využitie našli práve v týchto papieroch.“
Ako ďalej vysvetľuje Miška, zhruba pred troma rokmi sa novinkou v jej portfóliu stali kožené fotoalbumy a fotoknihy, ktoré si zákazníci okamžite obľúbili. Vyrába ich z luxusných recyklovaných talianskych papierov vyššej gramáže.
„Tieto papiere sú nielen krásne, ale aj veľmi zaujímavé tým, z čoho sú vyrábané – niektoré obsahujú zvyšky organických plodín, ako sú kukurica, hrozno, orechy a iné zase obsahujú upcyklované vlákna z textilného a kožiarskeho priemyslu. Všetko sú to suroviny, ktoré by sa už inak nedali spracovať, ale svoje využitie našli práve v týchto papieroch,“ hovorí Miška.
Michaela Slaninková každý rok navrhuje kolekciu nových diárov. Foto: archív Michaely Slaninkovej
Kožené zápisníky a fotoalbumy dopĺňajú aj kožené peračníky, ktoré tiež šije ručne. Ponuku uzatvárajú obľúbené papierové diáre, ktoré sama navrhuje od roku 2014.
„Tieto diáre sú tlačené a šité strojovo v spolupráci s lokálnymi tlačiarňami. Kompletizujem ich však ručne, obálku po obálke. Vznikajú vždy v limitovaných počtoch na nasledujúci kalendárny rok, pričom k dispozícii je diár mesačný, dve veľkosti týždenného a po novom už aj denný diár,“ hovorí Miška.
„Až teraz si vlastne začínam uvedomovať, že sa mi plní môj detský sen – už od malička som zbožňovala návštevy papiernictiev a teraz si zrazu po malých krôčikoch budujem jedno svoje vlastné,“ hovorí sympatická majiteľka manufaktúry. Najnovšie totiž pridala do ponuky aj písacie potreby, napríklad známe kovové versatilky a japonské guľôčkové a plniace perá.
Prvými produktmi v jej portfóliu boili práve luxusné kožené zápisníky, ktoré vyrába dodnes. Foto: Archív Michaely Slaninkovej
Ako vysvetľuje, jej zápisníky kupujú ľudia, ktorí majú stále radi písanie perom na papier, dokážu oceniť kvalitnú ručnú prácu a najmä tí, ktorí hľadajú objekt, do ktorého by mohli vložiť výnimočný obsah.
Do rodného mesta vnáša kultúru
Byť súčasťou miestnej komunity je pre Mišku rovnako dôležité ako práca na vlastnom projekte. V Bytči je súčasťou skupiny nadšencov, ktorí od roku 2015 organizujú v meste festival Hviezdne noci.
„Najskôr to začalo ako malý filmový festival, ktorý sme pod vedením nášho kamaráta Petra Gärtnera usporiadali pri úžasnej bytčianskej synagóge. Trval štyri dni a okrem toho, že sa premietali slovenské a svetové filmy na plátne v synagóge a v kinosále kultúrneho domu, zrealizovali sme aj letné kino, a teda pozeranie filmov pod hviezdami,“ hovorí Miška Slaninková.
Vďaka nadšencom z Bytče aj podpore na Startlabe mohol vzniknúť v meste nový kultúrny priestor. Foto: Startlab.sk
Každý rok festival rástol, až sa zrazu ocitol priamo v centre mesta. To, čo začínalo ako malý festival partie nadšencov, sa zrazu stalo mestským multižánrovým festivalom.
„Po šnúre takýchto veľkých 4-dňových festivalov, ktoré navštevovali nielen domáci, ale dokonca prevažná časť boli cezpoľní, sme zatúžili prinášať kultúrne podujatia do Bytče častejšie ako jedenkrát v roku,“ hovorí Miška.
Priatelia spolu budujú aj nové centrum
A tak vznikol nápad vybudovať kultúrne centrum, ktoré by kultúrne podujatia prinášalo do mesta celoročne. V roku 2019 preto vzniklo kultúrne centrum Hviezdne noci.
Centrum však v tom čase nemalo žiadny vlastný priestor. „Požičiavali sme si sály mestského kultúrneho domu alebo spriatelených miestnych kaviarní. Takéto fungovanie bolo organizačne náročné, bolo nám úplne jasné, že jednoducho potrebujeme svoj priestor, svoje zázemie,“ vysvetľuje Miška.
Začiatkom minulého roka sa im naskytla príležitosť pozrieť si zabudnuté priestory kedysi slávneho bytčianskeho pivovaru Popper. Išlo o odľahlejšie budovy pivovaru – trafostanica, ľadovňa a dielne údržby a opráv.
Práve priestor ľadovne ich očaril. A tak oslovili vlastníka, či by si ich nemohli prenajať. Po dohode s ním sa dali veci do pohybu, vyhrnuli si rukávy a augustový festival Hviezdne noci sa už mohol konať v nových priestoroch.
„Z industriálneho priestoru bez vody a elektriny sme za pár mesiacov vybudovali plnohodnotný priestor,“ hovorí Miška. Foto: Facebookový profil Festival Hviezdne noci Bytča
Zanietení pre dobrú vec
„Z industriálneho priestoru bez vody a elektriny sme za pár mesiacov vybudovali plnohodnotný priestor. Zrazu sme mali elektrinu, vodu, toalety, kúrenie, nové okná aj dvere. Vlastnými rukami sme postavili drevené pódium, bar, schody. Zrealizovali sme aj akustické úpravy či zrenovovali vyradené stoličky z miestnej základnej školy. Toto všetko sme vybudovali ako skupinka priateľov-nadšencov za veľkej pomoci kamarátov a rodiny,“ hovorí nadšene Miška. Od 184 podporovateľov získali aj finančnú podporu cez crowdfoundingovú kampaň.
Pod vedením Kristíny Rigerovej, ktorá je riaditeľkou kultúrneho centra Hviezdne noci, sa snažia do priestoru Ladovňa prinášať celoročne kultúrne podujatia so širokým dramaturgickým záberom: od hudby cez literatúru, divadlo, výtvarné umenie, film, diskusné podujatia, cestovateľské kino, swapy, ale aj predajno-výstavné podujatia zamerané na slovenský dizajn.
O festivale Hviezdne noci a projekte bytčianskej Ladovne napísal v lete obšírnejší text aj časopis pre divadelnú kritiku MLOKi.
Back to business: nový ateliér a nové sny
Práce pre kultúrne centrum Hviezdne noci priniesli Miške a jej manželovi, ktorý je tiež živnostníkom, aj ďalšie pozitívne správy. Už v roku 2019 začali manželia diskutovať o tom, že by bolo vhodné trochu zmeniť pracovné prostredie, keďže dovtedy tvorili vo svojom byte.
Zhodou okolností to bolo v rovnakom čase, keď s priateľmi hľadali priestor pre spomínané kultúrne centrum. „Najprv sa z priestoru trafostanice stal náš ateliér a krátko potom sa z priestoru ľadovne stalo centrum Ladovňa,“ spomína Miška.
Priestor trafostanice premenili na ateliér a na začiatku marca 2020 sa začali sťahovať. „Bola to rýchlovka, ale ten pocit, keď som prvýkrát vstúpila do tohto priestoru v januári 2020, s vedomím, že za pozretie predsa nič nedám, si pamätám dodnes. Bolo mi hneď jasné, že je to on,“ spomína Miška.
Práca v novom ateliéri ide od ruky. Foto: Archív Michaely Slaninkovej
Popri všetkých aktivitách, samozrejme, aj jej život a podnikanie ovplyvnila pandémia. Obdobie „lockdownov a home-officov“ vypuklo hneď po tom, ako sa začali sťahovať do ateliéru. Z tohto pohľadu išlo pre Mišku o dobré načasovanie.
Pamätá si však, že počas tohto obdobia potrebovala ešte doskladniť materiál, musela urobiť objednávku papiera, ktorý vyrábajú v Taliansku. „Vtedy som sa zamýšľala, keď ho objednám, príde mi vôbec? Všetko, čo som predtým robila automaticky a bolo samozrejmé, bolo zrazu s otáznikmi,“ spomína.
Jedna vec ju však pre pandémiu veľmi mrzí. Miška mala naštartovanú spoluprácu s istou firmou z Utahu. „Takúto medzikontinentálnu spoluprácu som ešte nezažila, ale bohužiaľ, spojenie sa prerušilo. Celý svet v tom čase akoby zastal a sledoval, čo sa naokolo deje. Vo všetkých domácnostiach sa šili rúška, piekol sa kváskový chlieb a ja som si vtedy montovala skrinky v mojom novom ateliéri,“ dodáva Miška.
Problémy s papierom
Pri výrobe zápisníkov a diárov je papier neodmysliteľnou súčasťou. V súvislosti so súčasným problémom s dodávkami papiera, ktorý komplikuje život napríklad aj vydavateľom kníh, sa preto logicky natíska otázka, či táto komplikácia nepostihla aj jej výrobu diárov. Miška papier nakupuje cez slovenských distribútorov, cez ktorých do ateliéru naskladňuje prevažne talianske papiere.
„Problém s dodávkami som ja osobne našťastie nemala, asi aj preto, že kupujem papier v menších množstvách a nie na veľké palety. Viem však od kolegov z tlačiarní, že lehota dodania väčšieho množstva papiera bola v určitý čas oveľa dlhšia ako zvyčajne. A tiež som postrehla u kolegov, ktorí pracujú s lepenkou, že je problém v zásobách práve tohto druhu papiera,“ vysvetľuje.
„Ja osobne som sa však stretla len s tým, že dochádza neustále k zvyšovaniu cien. Napríklad za obdobie posledných ôsmich mesiacov to bolo, veľmi neštandardne, až dvakrát,“ opisuje Miška.
Rezba na kožu aj ďalšie sny
A čo nové má v pláne do budúcnosti? Nové sny v nej naštartovalo práve to, že sa s manželom presunuli z bytu do vlastného ateliéru a že konečne môže povedať, že aj ona „chodí do práce“.
„Zrazu sa mi otvoril nový svet možností, ako sa vo svojej práci môžem posúvať ďalej.“ Začala s tým, že si cez bazár zohnala nejaké knihárske stroje, malú pákovú rezačku na papier a ďalšie stroje, s pomocou ktorých sa bude môcť v ateliéri venovať napríklad horúcej razbe nielen na papier, ale aj na kožu. A ďalších snov má Miška oveľa viac. Tie si však zatiaľ necháva pre seba.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]