Skúma, ako sa ľudia v skupinách menia a ako môžu lídri tieto procesy ovplyvňovať. Britský sociálny psychológ Stephen Reicher je jeden z porotcov tohtoročných vedeckých ocenení Eset Science Award.
Davmi sa zaoberá už 45 rokov, do povedomia verejnosti sa viac dostal v roku 2001, keď spolu s Alexom Haslamom realizoval experiment BBC Prison Study, ktorý bol modernou odpoveďou na známy stanfordský väzenský experiment. Účastníci v ňom boli rozdelení na „väzňov“ a „dozorcov“, no namiesto prepadu do nekontrolovanej brutality sa ukázalo, že ich správanie sa mení podľa toho, akú skupinovú identitu si vytvoria.
Z experimentu vyplynulo, že autorita a poslušnosť nie sú pre ľudí automatické – rozhodujúce je, či sa jednotlivci stotožnia s rolou a skupinou, do ktorej patria. Ako člen britskej Vedeckej poradnej skupiny pre núdzové situácie (SAGE) Reicher sledoval z prvého radu aj správanie skupín počas pandémie covidu. Hovorí, že odmietanie opatrení nesúvisí s iracionálnym hnevom davu, ale s krízou dôvery v elity našich spoločností.
Čo nás pandémia naučila o komunikácii s masou ľudí?
Existuje zažitá predstava, že v krízových situáciách je verejnosť súčasťou problému. Očakáva sa, že ľudia spanikária a krízu vyhrotia do tragédie. Táto predstava je veľmi rozšírená aj v populárnej kultúre. Ak si pozriete akýkoľvek hollywoodsky katastrofický film, uvidíte, ako ľudia v panike kričia, mávajú rukami, a ak je pred nimi nejaký núdzový východ, určite ho v chaose zablokujú a zomrú.
Tvrdia vaše zistenia niečo iné?
