Významné rozhodnutie Národnej banky Slovenska poukazuje na prísne zákonné nastavenie a ukazuje spôsob, ako ho regulátor uplatňuje.
S doležitými odpoveďami dostali finanční agenti aj cenník. Pokuta vo výške 50-tisíc eur, ktorú od Národnej banky Slovenska dostala sprostredkovateľská spoločnosť FinGO.sk, vyvolala v odborných kruhoch pomerne živú debatu.
Dôvodom nebola samotná výška sankcie, ale konkrétne prehrešky. V 88 prípadoch mala spoločnosť porušiť legislatívu pri odmeňovaní takzvaných tipérov, ktorí boli zároveň klientmi. Výčitky smerovali aj k nedostatočnému preverovaniu situácie finančných spotrebiteľov.
Celá situácia navyše dostala istý punc tajomnosti, keď regulátor právoplatné rozhodnutie krátko po zverejnení stiahol z webu.
Dôvodom stiahnutia boli technické problémy pri anonymizácii údajov klientov. Rozhodnutie je už opätovne uverejnené na stránke NBS.
Samosprostredkovanie
V dôležitej časti rozhodnutia NBS vyčíta spoločnosti FinGO.sk, že v 88 prípadoch poskytla „klientovi alebo potenciálnemu klientovi, ktorý vystupoval taktiež v pozícii tipéra, finančnú výhodu vo forme tipérskej provízie“.
Zákon pritom jasne hovorí, že v „súvislosti s vykonávaním finančného sprostredkovania nesmie finančný agent poskytovať klientovi alebo potenciálnemu klientovi žiadne finančné výhody alebo výhody hmotnej povahy alebo nehmotnej povahy.“ Výnimkou sú drobné reklamné predmety.
Dôvodom takéto legislatívneho nastavenia je, aby klienti uzatvárali zmluvy preto, že potrebujú finančný produkt a ich hlavnou motiváciou nebola finančná odmena od sprostredkovateľa.
V tomto prípade nemalo ísť o snahu kupovať si klientov. „NBS pri výkone dohľadu zaznamenala prípady, keď náš tipér, prípadne maklér, uzavrel zmluvu ako klient napríklad na poistenie majetku alebo PZP a zároveň dostal odmenu,“ reaguje spoločnosť FinGO.sk. „V týchto prípadoch určite nešlo o snahu získať odmenu, ale o zlyhanie časti nášho interného systému krížovej kontroly,“ vysvetľujú ďalej.
Pripomínajú, že v 55 prípadoch bola odmena nižšia ako cena prípadného reklamného predmetu. „Medián tipérskej odmeny totiž predstavoval sumu 10,30 eur a napríklad najnižšia odmena bola vo výške 0,45 eur.“
Zároveň však v piatich prípadoch odmena presiahla sedemsto eur. Rozdielna výška odmeny závisela od druhu a nastavenia finančného produktu.
Z vyjadrenia FinGO vyplýva, že v sankcionovaných prípadoch sprostredkovateľ či tipér spoločnosti potreboval poistenie alebo úver pre seba a požiadal o jeho vybavenie kolegu.
Z aktívne pracujúceho sprostredkovateľa či tipéra sa dostal do pozície nového klienta, ktorý následne dostal odmenu za to, že „dohodil sám seba“. Takáto prax už v spoločnosti nie je možná. „Vyplatené odmeny sme od tipérov žiadali späť ako neoprávnene vyplatené provízie,“ dodala sprostredkovateľská firma.
Klient, tipér, sprostredkovateľ
Spoločnosť FinGO.sk dodala, že po ukončení dohľadu u nich došlo k personálnym zmenám. „Pristúpili sme k úprave procesov a implementovali sme požiadavky NBS na zvýšenie kvality krížových kontrol, aby k uvedeným pochybeniam v budúcnosti nedošlo. Naše interné kontrolné mechanizmy pravidelne vyhodnocujeme a podľa potreby sprísňujeme, a to aj nad rámec zákonných požiadaviek.“
Vo finančnom sprostredkovaní zohrávajú tipéri špecifické postavanie. Pre prácu finančného sprostredkovateľa je potrebné osobitné vzdelávanie a preskúšanie. Tipér je človek, ktorý nedáva klientom rady, ale iba potenciálnemu klientovi odporučí profesionála. Môže ísť napríklad o realitného makléra, ktorý zabezpečí kontakt na vybavenie hypotéky či poistenia.
Tipér nesmie pre klienta robiť porovnanie produktov ani vypĺňať zmluvy. Môže iba posunúť kontakt. Za to legálne dostane časť provízie. Ako vyplýva aj z rozhodnutia NBS, za sprostredkovanie samého seba nie je odmena prípustná.
Zaujímavé je, že kým časť provízie nemôže sprostredkovateľ klientovi oficiálne poskytnúť, môže mu v určitých situáciách vybaviť zľavu. Ide napríklad o zľavu z poplatku za investovanie alebo poistenie nehnuteľnosti, ale iba ak to v nastavení produktu umožňuje finančná inštitúcia. Takáto zľava je často na úkor provízie.
Sporenie nie je investovanie
Ďalšia z výhrad regulátora sa týkala vhodnosti produktu pre konkrétneho klienta. Ten podľa NBS dostal investičný produkt založený na poistení, ktorý „nebol v súlade s požiadavkami a potrebami klienta podľa Záznamu o sprostredkovaní finančnej služby“.
Klient totiž v rámci svojich požiadaviek uviedol záujem o „sporenie na dôchodok“. Regulátor pripomína, že agent: „nezohľadnil požiadavku klienta sporiť a zároveň nesprávne subsumoval investičný produkt pod sporiace produkty.“
Sprostredkovateľ v teréne, ktorý oslovuje klientov, je z pohľadu zákona podriadený finančný agent. Pred regulátorom zaň zodpovedá samostatný finančný agent, v tomto prípade spoločnosť FinGO.sk. Tá v tomto prípade podľa rozhodnutia: „pri vykonávaní finančného sprostredkovania nekonala v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.“
Aj médiá často pracujú s investovaním a sporením na dôchodok ako so synonymami. Sankčné rozhodnutie ukazuje, že z pohľadu regulátora je medzi oboma označeniami podstatný rozdiel.
Samostatnou témou je, či sú takzvané investičné životné poistenia, napriek názvu, vhodné na investovanie alebo sporenie na dôchodok.
Jedna vec je, či klient rozumie rozdielu, z pohľadu legislatívy je dôležité, čo je uvedené v dokumentoch. Sankcii tak nemusí predchádzať, že klient je nespokojný a sťažuje sa.
Ako preveriť klienta
Regulátora pri kontrole zaujíma práve preverovanie potrieb klienta, ktoré musí byť aj riadne zdokumentované. Pri prípadných sporoch rozhoduje práve to, čo je napísané v papieroch.
Vo viacerých prípadoch vyčítal regulátor spoločnosti FinGO.sk a jej agentom, že „nezistili a nezaznamenali údaje nevyhnutné pre odporúčanie finančnej služby“.
V inom prípade nezistili: „skúsenosti a znalosti klienta týkajúce sa príslušnej finančnej služby a jeho finančnú situáciu s ohľadom na povahu finančnej služby, ktorá bola predmetom finančného sprostredkovania“.
A do tretice bola aj výhrada o nezistení „požiadavky a potreby klienta s ohľadom na povahu finančnej služby, ktorá bola predmetom finančného sprostredkovania a informácie týkajúce sa klientových aktív vrátane likvidných aktív, informácie o investíciách a nehnuteľnostiach a pravidelných finančných záväzkoch a tiež úroveň vzdelania, povolanie alebo relevantné bývalé povolanie klienta alebo potenciálneho klienta.“
Ako vyplýva z rozhodnutia, požiadavky sa mierne líšia v závislosti od konkrétnych produktov. Všeobecne však platí, že sprostredkovateľ by mal overiť, či je produkt vhodný, či klient rozumie riziku a či daný produkt reaguje na jeho životnú a finančnú situáciu.
Potreba preveriť povolania môžu súvisieť aj s takzvanými AML pravidlami proti praniu špinavých peňazí.
Dôležitý odkaz pre trh
NBS tiež vyčítala FinGO.sk, že v dvoch prípadoch jej agenti uzavreli zmluvy pre klientov s finančnými inštitúciami, s ktorými „nemali uzatvorené zmluvy o vykonávaní finančného sprostredkovania“. Táto výhrada sa v sankčnom rozhodnutí objavila dokonca na prvom mieste.
Z rozhodnutia o 50-tisícovej pokute nie je zrejmé, akú váhu na výške sankcie mali jednotlivé pochybenia. NBS vykonala kontrolu v roku 2023 a kontrolovala zmluvy z rokov 2022 a 2023.
Spoločnosť sa voči prvostupňovému rozhodnutiu a výške pokuty odvolala. Uznáva však pochybenia. „NBS pri výkone dohľadu zaznamenala prípady pochybení v dôsledku zlyhania časti interného systému zodpovedného za krížovú kontrolu, ako aj pochybenie ľudského faktora,“ reagovala FinGO.sk
Samotné rozhodnutie je dôležité aj pre ostatné dohliadané subjekty, lebo podrobne ukazuje uvažovanie regulátora. Rozhovory Forbesu s účastníkmi trhu naznačujú, že podobné prehrešky môžu byť prítomné aj v iných spoločnostiach.
„Nebolo by korektné, aby sme sa vyjadrovali k praxi iných spoločností. Rozhodnutie NBS rešpektujeme, sankciu sme zaplatili a zaviedli sme také opatrenia, aby sa podobné situácie neopakovali,“ uzatvára FinGO.sk.
