Za štyri roky pribudlo v metropole len 50 nových ochranných priestorov, kým Odesa nepridala ani jeden. Rozpočty pritom zostávajú z veľkej časti nevyužité.
Prevažnú časť úkrytov vo veľkých mestách tvoria tie najjednoduchšie, teda pivnice obytných domov. Vlani bolo v rozpočte Kyjiva vyčlenených 750 miliónov hrivien, v prepočte približne 14,5 milióna eur, na mobilné úkryty, no využilo sa z nich iba 30 miliónov hrivien, teda asi 580-tisíc eur.
Ani v piatom roku vojny nezačali miestne samosprávy masovo budovať nové kryty. Neplatí to iba pre hlavné mesto, ale aj pre Charkiv, Odesu, Dnipro či Ľviv. Ako vyzerá sieť úkrytov v krajine a kto zodpovedá za jej stav?
Od začiatku plnohodnotnej vojny pribudlo v Kyjive 50 nových krytov, zatiaľ čo v Charkive 35 a v Odese ani jeden. Vyplýva to z odpovede Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie, známej ako DSNS, na otázky Forbes Ukrajina.
Základ siete ochranných stavieb v Kyjive aj ostatných mestách stále tvoria najjednoduchšie úkryty – pivnice obytných domov, škôl, nemocníc a podobne.
„Chránia iba pred tlakovou vlnou a úlomkami, nie pred priamym zásahom alebo výbuchmi v bezprostrednej blízkosti,“ hovorí odborník na urbanizmus Serhij Rasputnyj.
V rozpočte Kyjiva bolo vlani na mobilné úkryty vyčlenených 750 miliónov hrivien, približne 14,5 milióna eur, väčšina peňazí však zostala nevyužitá.
Primátor hlavného mesta Vitalij Klyčko to v komentári pre Suspilne označil za nečinnosť šéfov mestských obvodov, ktorých podľa vlastných slov nemôže ovplyvňovať. Podľa zákona ich vymenúva prezident.
„Peniaze na mobilné úkryty boli vyčlenené neskoro a mestské obvody nestihli uskutočniť tendre,“ nesúhlasí šéf Desnianskej rajónnej štátnej administratívy Maksym Bachmatov.
Ako s úkrytmi pracujú miestne samosprávy v ostatných mestách?
Ako sú na tom úkryty v hlavnom meste a ďalších mestách
V roku 2022 čelila krajina plnohodnotnej invázie so sieťou úkrytov, z ktorých väčšinu vybudovali ešte za čias Sovietskeho zväzu a nedokázali zabezpečiť ochranu celej populácie, upozorňuje Rasputnyj.
V Kyjive je celkovo 4 295 úkrytov, pričom iba 12 percent z nich tvoria kryty, teda špeciálne vybudované ochranné stavby.
Pre porovnanie, v Ľvive celkový počet presahuje 5 200, no kryty tvoria iba tri percentá. Najvyšší podiel má Dnipro – 41 percent, celkový počet úkrytov je však v meste výrazne nižší a dosahuje 737.
Najrozšírenejším typom sú pivničné priestory alebo najjednoduchšie úkryty. V hlavnom meste predstavujú 87 percent celkového počtu, v Ľvive 97 percent. Vo frontovom Záporoží je to 75 percent.
Tieto priestory dokážu pojať 296-tisíc ľudí, hovorí poverená primátorka Rehina Charčenko. Dodáva, že podľa májových odhadov sa v meste nachádzalo približne sedemstotisíc ľudí.
Mestská samospráva Záporožia vyčleňuje na úkryty viac než 30 percent rozpočtu – 3,4 miliardy hrivien, v prepočte približne 65,7 milióna eur, uvádza šéfka mesta.
Zodpovednosť za úkryty je rozdelená medzi niekoľko úrovní. Za organizáciu ich systému zodpovedajú orgány miestnej samosprávy, zatiaľ čo za stav a údržbu konkrétneho objektu jeho správca, vysvetľuje predseda výboru ukrajinského parlamentu pre environmentálnu politiku Oleh Bondarenko.
Ako príklad uvádza Kyjiv, kde za mestský systém zodpovedajú Kyjivská mestská rada a mestská štátna administratíva. Za realizáciu konkrétnych projektov prenesených na úroveň mestských obvodov zodpovedajú ich šéfovia.
V Kyjive boli vlani na vybavenie úkrytov vyčlenené dve miliardy hrivien, teda približne 38,7 milióna eur, a tento rok sa počíta s 2,1 miliardami hrivien, čo predstavuje asi 40,6 milióna eur. Samostatne sa prideľujú aj peniaze v rámci programu inštalácie mobilných úkrytov.
V rozpočtoch ostatných miest neexistuje samostatná výdavková položka na úkryty. Tieto náklady sú zahrnuté v iných rozpočtových kapitolách, napríklad vo verejnom poriadku a bezpečnosti. Preto nie je možné presne určiť, koľko konkrétne mesto vynakladá práve na ne.
„Nepoznám na Ukrajine jediné mesto, o ktorom by sa dalo povedať, že situácia s úkrytmi je výborná,“ hovorí predseda parlamentného podvýboru pre výstavbu Oleh Dunda.
Prečo v mestách (ne)pribúdajú nové kryty
V Kyjive sa peniaze na úpravu už existujúcich úkrytov prideľujú jednotlivým mestským obvodom. Najviac vlani smerovalo do Solomianskeho, Darnyckého a Obolonského rajónu.
Šéfovia rajónnych administratív môžu tieto prostriedky využívať rôznymi spôsobmi. V Desnianskom rajóne napríklad tento rok plánujú získané peniaze investovať do prípravy projektu rekonštrukcie protiatómového krytu, hovorí šéf rajónnej administratívy Bachmatov.
Vybudovali ho ešte za sovietskych čias a celková hodnota projektu môže dosiahnuť sto miliónov hrivien, teda približne 1,93 milióna eur, upozorňuje predstaviteľ samosprávy.
„Sú tam prechodové komory, zabezpečenie vody na dlhší čas, toalety aj pretlakové komory,“ dodáva.
V Ľvive popri opravách pivníc pokračuje aj spolupráca s developermi. Požiadavka na prítomnosť úkrytu v novostavbe je povinná a zakotvená už v územnoplánovacích podmienkach, uvádza riaditeľ odboru architektúry Ľvivskej mestskej rady Anton Kolomijcev.
Ľvivská urbanistická rada podľa neho zároveň developerom odporúča, aby pri projektovaní budov počítali s „bezpečnostnými miestnosťami“, v ktorých by sa obyvatelia mohli ukryť počas útokov. Podľa riaditeľa odboru už v Ľvive stojí 10 domov s takýmito priestormi.
Jednotná koncepcia rozvoja systému úkrytov v súčasnosti neexistuje. Rozhodnutia miestnych orgánov o ich výstavbe alebo opravách sú preto nesystematické, hovorí odborník na urbanizmus Rasputnyj.
Upozorňuje, že samosprávy by mali pri plánovaní myslieť na to, aby sa zabránilo hromadeniu veľkého počtu ľudí na jednom mieste.
„Úkryt navrhnutý pre tisíc ľudí sa automaticky stáva cieľom nepriateľa,“ hovorí Rasputnyj.
Ďalším dôležitým faktorom je rýchly prístup. V Kyjive by čas potrebný na presun do úkrytu mal predstavovať tri až 3,5 minúty, v západnej časti Ukrajiny päť až šesť minút, dodáva Rasputnyj.
Časť týchto potrieb chcú mestské samosprávy pokryť mobilnými úkrytmi. Jeden stojí dva milióny hrivien, teda približne 38 700 eur, uvádza poverená primátorka Záporožia Charčenko. Dodáva, že jej mesto potrebuje sto modulárnych objektov.
Projekt sa má čiastočne financovať z prostriedkov charitatívnych organizácií: Červený kríž nainštaluje 15 mobilných úkrytov a OSN 50. Miesta pre ne vybrala mestská samospráva spoločne s rajónnymi administratívami.
Aj kyjivské vedenie chcelo vlani nakúpiť mobilné úkryty a vyčlenilo na ne 750 miliónov hrivien, v prepočte približne 14,5 milióna eur, väčšinu peňazí však nevyužilo.
Za túto sumu malo nakúpiť 250 objektov, teda každý za tri milióny hrivien, približne 58-tisíc eur. Podľa údajov Kyjivskej mestskej štátnej administratívy sa využilo iba 30 miliónov hrivien, teda asi 580-tisíc eur.
Peniaze boli pridelené v októbri 2025 a úkryty bolo potrebné do konca roka nakúpiť, zmontovať a nainštalovať, vysvetľuje Bachmatov.
„Samotná výroba takéhoto úkrytu trvá 1,5 až dva mesiace,“ dodáva.
Samostatným problémom sú požiadavky, ktoré pre tieto objekty stanovila Rada obrany Kyjiva. Patrí medzi ne internet, kamerový dohľad, systémy kontroly vstupu a ďalšie prvky.
„Splniť to všetko za dva mesiace bolo nemožné,“ napísal Bachmatov 2. augusta 2026 na Facebooku.
Napriek absencii financovania nainštalovali v Desnianskom rajóne z peňazí súkromného sektora mobilný úkryt pre 30 až dvesto ľudí.
„Je to jediné certifikované mobilné útočisko v Kyjive,“ tvrdí Bachmatov.
Šéf Desnianskej rajónnej administratívy dodáva, že na zabezpečenie úkrytov približne pre 150-tisíc ľudí by boli potrebné tri miliardy hrivien, v prepočte zhruba 58 miliónov eur, a približne tri mesiace.
