21. mája 2020

Vo februári to vyzeralo nádejne. Slovenská dizajnérka Zuzana Gombošová, ktorá v Indii pod značkou Malai vyrába z materiálu budúcnosti módne doplnky, získala cenu za udržateľnosť Circular Design Challenge. Cenu si však dodnes neprebrala, od 22. marca India vstúpila do najväčšej karantény v dejinách, cesta do Bombaja bola nemysliteľná, ustal aj celý biznis. Podľa rodáčky z Michaloviec už dva mesiace trvajúca karanténa najťažšie dopadla na najchudobnejších, mnohí dlhodobo prežívali len na vode a keksoch.

Vstupenky na podujatie zakúpite tu

Počet potvrdených infikovaných pacientov v krajine s viac ako 1,3 miliardy obyvateľov 22. marca ešte nepresiahol 500. No predseda vlády Narendra Modi sa už vtedy rozhodol najskôr pre skúšobnú 14-hodinovú a následne pre „ostrú“ 24/7 karanténu pre celú Indiu.

„Bolo to dosť nečakané, prispôsobiť sa novej situácii sme sa museli doslova zo dňa na deň. Pre väčšinu ľudí nariadenia priniesli zákaz vychádzania z domu, no mnohí sa navyše ocitli pred dlhou cestou domov k svojim rodinám,“ spomína Gombošová. Indické metropoly sústreďujú obrovské množstvo robotníkov, ktorí sa celé dni a týždne dostávali do domovských regiónov, kde majú aké-také zázemie. 

Slovenka v Barcelone: Sme uväznení doma.
Ľudia po sebe vulgárne kričia z balkónov

„Veľa z nich prežívalo len na vode a keksoch. Zrazu totiž ostali bez príjmu a často aj bez strechy nad hlavou, čiže nemali inú možnosť, len vrátiť sa do domovského regiónu. Rozbehlo sa tu síce množstvo aktivít a zbierok na podporu tejto časti obyvateľstva, no ťažko povedať, či to stačilo. Dnes vo verejnej mienke prevláda názor, že centrálna vláda mohla urobiť pre najzraniteľnejších viac. Ľudia, ktorí odmietli spolupracovať, boli navyše často zbití políciou,“ opisuje situáciu dizajnérka, ktorá žije v štáte Kérala. Ten v Indii slúži ako pozitívny príklad riešenia situácie okolo COVID-19, na krízové situácie ho vyškolili už opakujúce sa záplavy z posledných rokov.

Karanténa v Indii trvá už dva mesiace. Foto: SITA/AP

A hoci práve v Kérale zaznamenali 30. januára úplne prvý prípad nákazy koronavírusom v Indii, už po mesiaci si viaceré jeho okresy mohli od najprísnejších opatrení vydýchnuť. India v apríli rozdelila krajinu na takzvané červené, oranžové a zelené zóny (podľa počtu nakazených) a na základe toho v nich upravila zákazy.

„V zelenej zóne, kde sa nachádzam aj ja, sa ľudia môžu pohybovať vonku, ísť do práce alebo si nakúpiť, za predpokladu, že dodržujú odstup a nosia rúško. V nedeľu však platí úplná karanténa všade. V červenej zóne, kam patrí napríklad Kalkata alebo Bombaj, majú ľudia naďalej úplný zákaz vychádzania,“ hovorí Gombošová. Aktuálne India predĺžila platnosť karantény do 31. mája.    

V apríli museli všetko nechať stáť

Slovenka vyštudovala odevný a textilný dizajn v Liberci, Istanbule a magisterský odbor MA Textile Futures v Londýne. Vo svojej záverečnej práci navrhla a vyrobila stroj na kontrolu rastu biologických materiálov s podobným princípom, na akom pracuje 3D tlačiareň. V Indii naštartovala firmu Malai Biomaterials. V rámci nej využíva na tvorbu módnych doplnkov, ako sú kabelky či peňaženky, materiál, ktorý môže nahradiť kožu alebo jej napodobeniny a je rozložiteľný v prírode.

Práve udržateľnú stránku jej biznisu si všimli ľudia, ktorí stoja za indickým ekologicko-dizajnovým ocenením Circular Design Challenge, ktorí ocenili Malai vo februári tohto roku. 

V Indii vyvíja hmotu budúcnosti. Slovenka chce nahradiť kožu

Sľubne rozbehnutý rok však razantne zabrzdila kríza spojená so šírením ochorenia COVID-19. „Samozrejme, z ekonomického hľadiska neprežívame najšťastnejšie obdobie. Výrobu sme museli nechať tak, mnohí klienti zrušili objednávky, v apríli sa v podstate nič nedialo. Náš materiál kupujú hlavne značky a dizajnéri z európskych krajín a USA a momentálne od nich veľa nepočujeme. A v tejto situácii sa od nás, ako od firmy, stále očakáva, že budeme platiť nájmy a plné mzdy zamestnancom – bez akejkoľvek pomoci od štátu. Tak len dúfame, že sa to pomaly zlepší a posunieme sa ďalej,“ opisuje indickú realitu Gombošová.

Ľadvinka z udržateľného biomateriálu. Foto: Malai Biomaterials

Aktuálne, s uvoľňovaním opatrení na celom svete a s pomalým reštartom ekonomík, sa objavili aj prvé objednávky. „Je to však asi len tridsať percent spred krízového stavu. Ale tu v okolí určite nie sme v podobnej situácii jediní, do krízy sa dostalo veľa malých štúdií a spoločností. My nie sme veľké korporáty s finančnými rezervami. Náš osud naozaj záleží na tom, ako sa budú opatrenia uvoľňovať,“ vysvetľuje dizajnérka, ktorá verí, že v júni nebude musieť zrušiť plánovanú návštevu Slovenska.    

„Tu v Indii napríklad poštové služby začali fungovať až koncom minulého týždňa, dovtedy všetko stálo, nič nefungovalo. Dnes je už možné s povolením cestovať z provincie do provincie,“ dodáva.

Nechyťme fóbiu z mikroskopického sveta

V médiách i na sociálnych sieťach sa počas prebiehajúcej krízy objavilo viacero výziev, že je to šanca zamyslieť sa nad doterajším konzumným spôsobom života ľudstva. Gombošová je však mierne skeptická, nemyslí si, že by po kríze bola udržateľnosť témou číslo jeden.

„Je pravdou, že nám táto situácia dala veľa podnetov k zamysleniu sa nad naším vplyvom na životné prostredie a celkovou prepojenosťou dnešného sveta. Ale či bude mať kríza až taký hlboký dopad, aby nás priviedla k prehodnoteniu našich základných hodnôt, to neviem. Podľa mňa sa oveľa viac bude tlačiť na cenu, takže neviem, či sa mám na čo tešiť,“ zamyslela sa dizajnérka. 

Módna prehliadka v Bombaji vo februári tohto roku aj s doplnkami od značky Malai. Foto: Malai Biomaterials

Gombošová pritom nespochybňuje, že veľa ľudí sa po kríze ocitne, alebo sa už ocitlo, v ťažkej finančnej situácii a bez úspor budú ďalší rok-dva bojovať najmä o prežitie. „Veľa ľudí si však stále myslí, že udržateľné materiály sú určené pre elitu, ktorá má čas zaujímať sa o také veci, ako je ekológia. Málokto si však uvedomuje, ako veľmi zvrátený je momentálne náš materiálny svet. Ako keď ceny surovej ropy počas krízy klesli do mínusových hodnôt,“ hovorí dizajnérka.

Gombošová sa zároveň trochu obáva, aby teraz ľudia nechytili fóbiu z mikroskopického sveta, s ktorým počas svojej kariéry ako dizajnérka stále pracuje. 

A z čoho sú výrobky značky Malai? „Materiál Nata de Coco sa kvasí na vode z hnedých kokosov poočas 12 — 14 dní a následne sa spracuje do formy sladkého dezertu. Nata de Coco je vlastne bakteriálna celulóza,“ opisuje.

Práve biomateriály, ako je tento, sa pritom označujú za materiály budúcnosti. Môžu totiž nahradiť mnohé konvenčné suroviny, ako sú napríklad koža a plasty, pričom proces výroby dokáže byť ohľaduplnejší k životnému prostrediu a materiál zase rozložiteľný v prírode. „Ale áno, určite bude teraz nejaký čas v trende všetko antivirálne, antibakteriálne, antimikrobiálne…“ dodá na záver. 

Našli ste chybu? Napíšte na editori@forbes.sk

Potrebujete ráno získať rýchly prehľad?
Odoberajte Forbes Espresso