Študenti sa roky hrnuli do technických odborov pre vidinu istejšej kariéry. Umelá inteligencia však mení trh práce a zručnosti spájané s humanitnými vedami môžu znovu naberať na cene.
Od roku 2012 sa počet študentov humanitných odborov prudko prepadol, pretože mladí ľudia sa presúvali k študijným programom, ktoré sľubovali zdanlivo isté kariérne uplatnenie. Trh práce sa však zmenil.
V januári 2023 Jeremy Crider po štyroch bojových nasadeniach a 11 rokoch v americkom letectve odišiel z aktívnej služby zo zdravotných dôvodov. V auguste sa zapísal na Arizonskú univerzitu v Tucsone s dlhodobým plánom. Keďže v letectve spravoval športové zariadenia, chcel získať bakalársky titul z podnikovej administratívy a následne doktorát zo športového manažmentu, aby napokon pracoval v tomto odvetví.
O tri roky neskôr sa jeho konečný kariérny cieľ nezmenil, zmenil sa však odbor. V máji očakáva ukončenie bakalárskeho štúdia aplikovaných humanitných vied so zameraním na podnikovú administratívu a zároveň bakalárskeho programu Creative Intelligence and Innovation. Ten funguje v rámci univerzitnej honors college (špeciálna, výberová akademická jednotka alebo program v rámci väčšej univerzity, ktoré poskytujú nadpriemerne nadaným a ambicióznym študentom nadštandardné podmienky na štúdium) a umožňuje mu spolupracovať s komunitnými organizáciami na riešení problémov.
„Pre mňa humanitné vedy dávali zmysel, pretože s AI je poznanie ľudskej stránky biznisu oveľa cennejšie než iba porozumenie číslam,“ hovorí dnes 36-ročný Crider. „Na sto percent mám pocit, že mi to poskytne výhodu.“
Jeho záverečná práca v honors programe sa zameriava na vytvorenie rámca, ktorý má športovým tímom pomôcť pri rozhodovaní zohľadňovať nielen náklady a zisky, ale aj vlastnú identitu a identitu komunít, v ktorých pôsobia. To môže mať z dlhodobého hľadiska vplyv na hodnotu športového klubu aj jeho fanúšikovskej základne.
Criderova zmena smerovania môže byť predzvesťou návratu humanitných odborov po viac než desaťročí prudkého poklesu. Na niekoľkých univerzitách už ich počet rastie a celoštátne údaje naznačujú, že počet študentov odborov, ako sú angličtina či história, sa možno blíži ku dnu.
Pokles humanitných odborov aj ich možný návrat sú, neprekvapivo, úzko spojené s obavami o kariérnu a finančnú istotu. Istý čas mali zlatú vstupenku odbory STEM – veda, technológie, inžinierstvo a matematika. V niektorých technických špecializáciách vrátane počítačového inžinierstva však prudko ubudlo pracovných miest pre absolventov, pretože umelá inteligencia znižuje dopyt po juniorných pracovníkoch.
Absolventi angličtiny a niektorých ďalších humanitných smerov zároveň zisťujú, že vďaka všestranným schopnostiam sa dokážu zamestnať jednoduchšie, hoci stále zarábajú menej než inžinieri. Začína sa formovať nový všeobecný pohľad: v ére AI môžu ľudské schopnosti, ako kreativita, komunikácia a spolupráca, predstavovať zásadnú profesijnú výhodu bez ohľadu na odvetvie.
„Skutočne veríme, že humanitné vedy znamenajú pracovné miesta,“ hovorí Matthew Mars, ktorý vedie osemročný program Public and Applied Humanities na Arizonskej univerzite. Na jar mal viac než štyristo študentov.
Študenti ako Crider kombinujú základ aplikovaných humanitných vied s predmetmi od podnikania a podnikateľstva cez štúdium módy až po najnovšie aj astrobiológiu. Zároveň absolvujú trojicu kariérne zameraných kurzov: prípravu na stáž, samotnú stáž a predmet, ktorý im pomáha vysvetliť budúcim zamestnávateľom, čo sa počas štúdia naučili.
Arizona nie je jedinou univerzitou, ktorá ide proti celoštátnemu trendu. Na Kalifornskej univerzite v Berkeley, najlepšej verejnej univerzite v rebríčku Forbes 2027, sa počet študentov, ktorí si zvolili odbory v rámci Division of Arts & Humanities, za šesť rokov do mája 2026 zvýšil o 55 percent. Počet študentov angličtiny vzrástol o 92 percent.
Berkeley však volí inú cestu než Arizona.
„To, čo sme neurobili a ani nevidím dôvod, aby sme to robili, sú ‚aplikované humanitné vedy‘,“ hovorí s istou dávkou odstupu Sara Guyer, dekanka Division of Arts & Humanities od roku 2021. „Berkeley je stále späté so základmi jednotlivých disciplín.“
Okrem prijatia 70 nových pedagógov, aktualizácie ponuky predmetov a intenzívnej propagácie svojich odborov sa však Guyer snaží študentom zreteľnejšie ukázať aj súvislosť medzi humanitným vzdelaním a profesionálnym úspechom.
Rozširuje službu zameranú na „dizajn kariéry“ a ponuku letných stáží, z ktorých niektoré sú medzinárodné. Na univerzitu zároveň pozýva úspešných absolventov, aby hovorili o práci v technológiách, zábavnom priemysle, biznise a ďalších odvetviach.
Poloha Berkeley v oblasti Sanfranciského zálivu, teda v centre odvetvia umelej inteligencie, znamená, že tam začali nad dosahom technológie premýšľať skôr než inde.
Pred piatimi rokmi, spomína Guyer, „sa v San Franciscu nedalo jazdiť bez toho, aby človek nevidel billboardy propagujúce AI“. Ľudia v Berkeley si vtedy uvedomili, že „písanie a premýšľanie budú možno dôležitejšie než staromódne programovanie“.
Katedra angličtiny pridala do polovice štúdia seminár zameraný na kritické myslenie, metodológiu a intenzívne písanie. Pedagógovia z Guyerinej divízie sa zároveň podieľajú na výskume veľkých jazykových modelov, ako aj etických a filozofických otázok súvisiacich s umelou inteligenciou.
Americké vysoké školy udelili v roku 2025 celkovo 164 847 bakalárskych titulov v humanitných odboroch, najmenej od roku 1991 a o 30 percent menej než na vrchole v roku 2012. Vyplýva to z nových údajov projektu Humanities Indicators, ktorý zastrešuje American Academy of Arts & Sciences.
Humanitné odbory predstavovali iba osem percent všetkých bakalárskych titulov, kým v roku 2012 to bolo 13 percent. Počas rovnakého obdobia klesol počet titulov z angličtiny o 44 percent a z histórie o 41 percent.
V týchto číslach sa však skrývajú náznaky, že pokles sa možno už vyčerpal. Počet titulov v humanitných odboroch klesol medzi rokmi 2024 a 2025 iba o 0,4 percenta, čo bol najmenší medziročný úbytok od roku 2012.
Počet študentov filozofie sa po rokoch poklesu zvýšil v rokoch 2024 aj 2025 a vrátil sa na úroveň z roku 2015.
Robert Townsend, riaditeľ programov Humanities, Arts and Culture v American Academy of Arts & Sciences, zatiaľ nechce predpovedať širšie celoštátne oživenie.
Nová správa akadémie, ktorá má vyjsť v stredu a vychádza zo skupinových diskusií so stredoškolákmi uskutočnených v roku 2025, ukazuje, že mladí ľudia mali problém spojiť humanitné štúdium s konkrétnou kariérou.
Mnohí z nich si „nedokázali ani predstaviť, čo by s titulom z humanitného odboru po vysokej škole robili“, hovorí Townsend. „Celkom dobre vedeli pomenovať spoločenskú hodnotu humanitných vied – mysleli si, že vďaka nim budú lepšími občanmi a členmi komunity –, ale pri kariére už mali oveľa menej jasno.“
A práve „tá kariéra“ je veľmi dôležitá. Rastúce náklady na vysokoškolské štúdium a bremeno študentských dlhov zvyšujú tlak na výber odborov s jasne viditeľnou návratnosťou.
Zároveň rastie nezamestnanosť medzi mladými vysokoškolskými absolventmi a rozvoj AI vyvoláva obavy – podporené aj dátami –, že najväčší zásah dostávajú pracovníci na vstupných pozíciách v povolaniach najviac vystavených umelej inteligencii.
Študenti si to všimli. Počet zapísaných študentov počítačových a informačných vied na štvorročných vysokých školách klesol na jar 2026 medziročne o 8,4 percenta, vyplýva z údajov National Student Clearinghouse Research Center. Stále však výrazne prevyšuje úroveň spred piatich rokov.
To isté sa nedá povedať o angličtine a literatúre, ktoré ešte minulú jar pokračovali v dlhodobom poklese.
Keďže samotné univerzity sú pod finančným tlakom, humanitné katedry boli a naďalej budú lákavým cieľom škrtov, pokiaľ sa nezvýši počet ich študentov.
„Počet študentov odboru býva rozhodujúcou menou pri rozhodovaní, či sa program zachová alebo nie,“ poznamenáva Townsend.
To, či študenti začnú humanitné odbory vnímať ako cestu k zamestnaniu, je preto zásadné aj preto, či si svoje pracovné miesta udržia samotní učitelia humanitných vied.
Townsend naznačuje, že profesori musia zlepšiť spôsob, akým komunikujú o schopnostiach, ktoré svojich študentov učia.
Ak má študent napísať seminárnu prácu o Francúzskej revolúcii, vysvetľuje, musí sformulovať dobrú otázku, kriticky vyhodnotiť odpoveď, dohľadať tvrdenia až k ich zdrojom a účinne komunikovať informácie. To všetko sú schopnosti potrebné aj na úspešnú prácu s umelou inteligenciou.
Pedagógom preto odporúča, aby vo svojich sylabách výslovne pomenúvali zručnosti ako výskum, organizácia a komunikácia.
Pravdepodobne nie je náhoda, že jednou zo škôl, kde sa objavujú známky návratu humanitných odborov, je univerzita, ktorá má dlhú tradíciu zdôrazňovania praktickej stránky každého študijného programu.
Pace University v New Yorku spája odborné vzdelávanie s humanitnými vedami už od svojho vzniku v roku 1906, keď začínala ako účtovnícka škola.
Počet prihlášok budúcich študentov angličtiny do tohtoročného prvého ročníka vzrástol o 28 percent na 299. Počet tých, ktorí napokon skutočne nastúpili, sa oproti minulému roku takmer zdvojnásobil – na stále veľmi skromných 32 z celkového počtu 1 992 prvákov.
Kelley Kreitz, prorektorka Pace University pre akademickú stratégiu a úspech študentov, je sama profesorkou angličtiny.
Záujem o odbor podľa nej rastie „v kontexte diskusií o AI a o tom, čo urobí s budúcnosťou práce“.
„Svojim študentom hovorím, že sa musia naučiť písať lepšie než AI,“ dodáva Kreitz.
Kombinácia humanitného vzdelania, praktického učenia a väzieb na firmy, ktoré ponúkajú stáže aj trvalé pracovné miesta, podľa nej „práve teraz u študentov veľmi rezonuje“.
Takýto prístup sa navyše dobre hodí do obdobia, keď absolventi už nemôžu predpokladať, že príprava na jedno konkrétne povolanie im zabezpečí kariérnu istotu. Musia byť pripravení „na prácu budúcnosti, ktorá dnes možno ešte ani neexistuje“.
Napokon, dodáva Kreitz, študenti by si vôbec nemali vyberať medzi praktickosťou a intelektuálnym obohatením.
„Naša pozícia je taká, že v skutočnosti potrebujete oboje, aj keby vám záležalo iba na tom, koľko budete po skončení školy zarábať, čo je úplne pochopiteľné.“
