Ako ušetriť na elektrine, plyne či teple? Energie boli v roku 2022 v centre pozornosti firiem, štátu aj domácností a nezmení sa to zrejme ani od januára. Strmý rast cien energií postavil do nového svetla aj firmy, ktoré ponúkajú energetické úspory.
„Záujem o naše služby narástol natoľko, že sme sa rozhodli otvoriť novú pobočku v Prahe a vybudovať špecializovaný investičný fond pre tento biznis,‟ hovorí Milan Orlovský, spoluzakladateľ spoločnosti Koor.
Firma vznikla v roku 2010 a v súčasnosti je tržbami najväčšou spoločnosťou s čisto domácim kapitálom, ktorá na Slovensku realizuje projekty zamerané na garantovanú úsporu energií.
„Manažéri firiem sa nám tento rok na desiatkach stretnutí priznávali, že náklady na energie doposiaľ vôbec neriešili, pretože boli hlboko pod piatimi percentami ich celkových nákladov. Teraz tvoria 15 alebo 20 percent, takže majú problém a snažia sa ho vyriešiť,‟ hovorí šéf obchodu v Koore Marek Zajíček.
Záujem o služby firiem, ktoré vedia výrazne zoškrtať výdavky na teplo, elektrinu či plyn naštartovala najmä vojna na Ukrajine a následná energetická kríza v Európe.
Zelené ciele aj technologický hendikep
Firmy ako Koor doposiaľ profitovali najmä zo zákaziek štátu, miest a obcí. Len na Slovensku je totiž približne 15-tisíc verejných budov, z ktorých tri štvrtiny si vyžadujú rekonštrukciu.
Na základe legislatívy Európskej únie sú členské štáty povinné každoročne obnoviť tri percentá budov úradov, ktoré nespĺňajú ani minimálne požiadavky na energetickú efektívnosť.
Ak by mali štát a samosprávy obnoviť všetky budovy, ktoré vlastnia, podľa prepočtov Útvaru hodnoty za peniaze pri ministerstve financií by potrebovali zhruba päť až šesť miliárd eur.
Školy, väznice, úrady – Na Slovensku potrebuje rekonštrukciu viac ako 10-tisíc budov. Foto: ZŠ Častá, archív Koor
Keďže výdavky na energie sú významnou položkou rozpočtu verejnej správy – štát na ne minie ročne takmer pol miliardy eur, obnova budov by prinesla každý rok úspory v rádoch miliónov eur.
Nehovoriac o dosahu na životné prostredie. Štátne budovy totiž vyprodukujú ročne odhadom 187-tisíc ton ekvivalentu CO2, čo je viac ako pol percenta celkových emisií Slovenska.
Na masívny nárast záujmu o investície do úsporných energetických opatrení zareagovalo vedenie spoločnosti Koor vytvorením investičného fondu. Cez fond sa môžu investori podieľať na raste spoločnosti a tohto segmentu trhu na Slovensku či v Českej republike, kde Koor v decembri otvoril ďalšiu pobočku.
„Je to logický krok vzhľadom na rýchly rast našej spoločnosti a dopyt po našich službách,“ hovorí Milan Orlovský, ktorý vo firme pôsobí ako riaditeľ pre stratégiu a rozvoj. Fond plánuje zhromaždiť od kvalifikovaných investorov zhruba 40 miliónov eur a v priebehu piatich rokov túto sumu strojnásobiť.
Riešia pyramídu, školy aj fabriky
Odvážne ambície firma opiera aj o skúsenosti z doposiaľ realizovaných projektov. Aktuálne má na konte viac ako tristo projektov, z toho vyše dve stovky na prevádzku tepelných zdrojov a desiatky tzv. GES projektov, pri ktorých garantuje klientom energetické úspory na najbližšie desiatky rokov.
Medzi najnovších zákazníkov radí napríklad popradskú Tatravagónku, kde pracuje na úspornejšej výrobe tepla alebo verejnoprávnu RTVS, pre ktorú v “obrátenej pyramíde”, teda bratislavskej budove Slovenského rozhlasu pripravuje rekonštrukciu osvetlenia s investičnými nákladmi sedem miliónov eur.
„V rámci projektu meníme viac ako 14-tisíc svietidiel, inštalujeme nové rozvody, chladenie, fotovoltaiku či inteligentný systém regulácie spotreby elektrickej energie,‟ vysvetľuje riaditeľ firmy Koor pre organizáciu a riadenie Michal Hesek.
V bratislavskej budove Slovenského rozhlasu pripravuje Koor rekonštrukciu osvetlenia s investíciou sedem miliónov eur. Foto: archív Koor
Pod energeticky úspornými opatreniami si zväčša predstavíme zateplenie budovy alebo výmenu okien za plastové. Portfólio opatrení, ktorými je možné zraziť výdavky na energie na polovicu či dve tretiny je však oveľa pestrejšie.
Najväčší pestovateľ liečivých rastlín na Slovensku Agrokarpaty Plavnica napríklad podpísal s Koor kontrakt na vybudovanie úspornejšieho spôsobu sušenia bylín a ovocia.
Od mája tohto roka už využíva plne automatický systém, ktorý okrem ľudskej práce šetrí aj energie – takmer tri štvrtiny doterajšej spotreby elektriny. Investícia by sa mala firme vrátiť do ôsmich rokov – len z úspor.
Vo Vodnom raji vo Vyhniach zase Koor dozerá na optimalizáciu aquaparku, ktorý je napojený na geotermálny vrt. V sabinovskej väznici firma podpísala zmluvu na rekonštrukciu kotolne, rozvodov tepla v areáli či vybudovanie nového fotovoltického zdroja.
Koor v nej rezortu justície garantuje, že suma usporená na energiách v nasledujúcich 15 rokoch postupne narastie až na šesťstotisíc eur a pokryje tak viac ako dve tretiny nákladov na rekonštrukciu ústavu na výkon trestu.
Práve väznice patria podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze medzi štátne budovy, ktoré by mal štát vzhľadom na veľkú spotrebu energií rekonštruovať medzi prvými.
Nuansy energetickej záruky
Či už ide o úrady, bytové domy, športoviská, školy alebo priemyselné areály, firma pracuje najmä formou garantovanej energetickej služby. Ide o model splácania investície z dosiahnutých úspor a je vhodný najmä pre inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné zdroje na realizáciu úsporných opatrení.
Čo je GES
Garantovaná energetická služba pochádza z anglického výrazu Energy Performance Contracting (EPC). Ide o zmluvu zameranú na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov a jeho financovanie z budúcich úspor.
Poskytovateľ sa zaväzuje pre klienta zrealizovať na vlastné náklady výmenu kotolne, okien, zateplenie či ďalšie opatrenia, ktoré povedú k úspore energie a garantuje výšku tejto úspory. Prijímateľ namiesto platby za energie platí za službu garancie úspor, v ktorej je aj zisk poskytovateľa.
Priekopníci ESG
Postavenie na trhu sa vedenie spoločnosti Koor rozhodlo posilniť cez novú legislatívu Bruselu, ktorá zdôrazňuje zodpovednosť firiem za trvalo udržateľný rozvoj. Od roku 2024 bude totiž pre firmy pôsobiace v EÚ a kótované na burze povinné tzv. ESG nefinančné reportovanie.
V ňom budú firmy dokladovať množstvo vyprodukovaného CO2, sociálne podporné mechanizmy a starostlivosť o zamestnancov, vplyv na región, v ktorom pôsobia či spôsob účinného nahlasovania korupcie v podniku.
O rok neskôr budú musieť členské krajiny rozšíriť túto povinnosť aj na ďalšie veľké firmy – s tržbami nad 40 miliónov eur, aktívami nad 20 miliónov eur alebo zamestnávajúce viac ako 250 ľudí. Od konca novembra tohto roka sú známe už aj štandardy tejto správy.
Michal Hesek riadil certifikáciu ESG ratingu od firmy EcoVadis. Foto: archív Koor
„My sme však chceli ísť ďalej a získať ESG rating, aj keď je zatiaľ nepovinný,‟ vysvetľuje Michal Hesek. Firma po roku úsilia presvedčila o svojich kvalitách americkú ratingovú spoločnosť EcoVadis, ktorá spolupracuje na ratingu s viac ako stotisíc spoločnosťami sveta vrátane najväčších korporácií ako Johnson&Johnson, Nestlé, Henkel či LVMH.
„Trúfnem si povedať, že sme prvá spoločnosť na Slovensku, ktorá získala ESG rating v sektore energetiky a GES služieb a vlastne ani neviem o žiadnej inej slovenskej firme, ktorá by tento rating získala,‟ dodal Hesek. Firma získala striebornú medailu, čím sa podľa metodológie ratingovej firmy zaradila do štvrtiny najlepšie hodnotených spoločností na svete v danom sektore.
„Všetky naše projekty sú zamerané na zelenú energiu a úspory energie, takže ratingom chceme zrozumiteľne a presvedčivo komunikovať, že sme zelení, sociálni a digitálni, najmä pre finančný sektor, ktorý ESG téme dobre rozumie,‟ zdôvodnil Hesek ročnú prácu na získaní ratingu.
