„Niekedy žartujem, že Tesla je náboženská spoločnosť, ktorá je do veľkej miery založená na viere a zástupe oddaných nasledovníkov,“ hovorí analytik Albert Rokicki a približuje, ktoré firmy dnes považuje za zaujímavé investičné príležitosti.
Skôr slabo. Najväčším problémom strednej triedy je absencia stratégie a investičného plánu. Stále ma prekvapuje, že mnohí začínajúci investori dokážu pred kúpou práčky alebo chladničky venovať analýze viac času než pred investovaním niekoľkých tisíc či desiatok tisíc eur na burze.
Investičné rozhodnutia často vznikajú pod vplyvom emócií – chamtivosti alebo strachu, že človeku niečo unikne, keď vidí, ako cena určitého aktíva prudko rastie. Zaujímavé je, že sa to týka aj úspešných ľudí či podnikateľov, ktorí predpokladajú, že keď uspeli v biznise, rovnako ľahko si poradia aj na kapitálovom trhu.
Je to problém aj absolventov ekonomických škôl. Týkalo sa to i mňa. Myslel som si, že keď som vyštudovaný ekonóm, kto iný by mal na burze zarobiť, ak nie ja?
Často sa stretávame aj s preceňovaním vlastných schopností, predovšetkým medzi mužmi. Mnohí ľudia si po prečítaní jednej knihy alebo niekoľkých článkov myslia, že sú pripravení zarábať na burze.
Najčastejšia otázka, ktorú som od investorov počúval, znela: „Som v strate 30 percent, čo mám robiť?“ Problém je, že takáto otázka mala zaznieť skôr. Investor by si mal ešte pred nákupom aktíva určiť, čo urobí pri poklese o 10, 20 alebo 30 percent.
Preto je kľúčová stratégia. Aj nedokonalý plán je lepší než žiadny. Človek musí vedieť, či pri poklese podrží investíciu dlhodobo, alebo stratu ukončí na vopred stanovenej úrovni.
Stredná trieda hľadá investičné príležitosti
Predpokladajme, že patrím do strednej triedy a mám voľný kapitál 40- až 70-tisíc eur. Ako by malo vyzerať moje akciové portfólio, ak chcem odísť do predčasného dôchodku? Sústreďme sa na technológie.
Moderné technológie by som predsa len považoval za pomerne rizikový segment. Platí to najmä po mnohých rokoch veľmi silného rastu technologických spoločností, predovšetkým v Spojených štátoch. V Poľsku sa tento trend objavil s určitým oneskorením, no na americkom trhu sú dnes ocenenia mnohých firiem veľmi vysoké.
Vidíme tiež, že aj lídri technologického sektora môžu zažívať výrazné prepady. Napríklad akcie Microsoftu stratili od minuloročného maxima viac ako 25 percent, IBM približne 30 percent a Oracle dokonca viac než 50 percent. Nikto by nechcel nakúpiť na vrchole.
Kľúčová je preto diverzifikácia portfólia. Investície by sme nemali postaviť iba na niekoľkých technologických firmách alebo jednom burzovo obchodovanom fonde zameranom na tento sektor. Riziko je vhodné rozdeliť aj medzi ďalšie odvetvia.
Ako zostaviť investičné portfólio?
Akú časť portfólia by teda mali tvoriť technológie?
Podiel tohto sektora môže predstavovať 30 až 40 percent portfólia, najmä pri mladších investoroch, ktorí sú ochotní znášať vyššie riziko a majú viac času na vyrovnanie prípadných strát.
Zvyšnú časť portfólia by som vložil do predvídateľnejších spoločností, ktoré vyplácajú dividendy, dosahujú stabilné tržby a zisky a majú pevné postavenie na trhu. Hovoríme o firmách s trvalou konkurenčnou výhodou.
Takéto spoločnosti majú väčšiu šancu prežiť náročnejšie hospodárske obdobia, recesie či spomalenia, teda chvíle, keď trh preveruje ich skutočnú odolnosť. História ukazuje, že v sektore nových technológií prežije iba malá časť firiem.
Stačí si pripomenúť prasknutie internetovej bubliny zo začiatku nového tisícročia, keď mnohé spoločnosti skrachovali a investori prišli prakticky o celý kapitál.
Akú úlohu by mali zohrávať kryptomeny?
Musím zdôrazniť, že ja sám do kryptomien neinvestujem. Tento trh považujem za veľmi volatilný, ťažko predvídateľný, a teda spojený s vysokým rizikom.
Keď má niekto vhodnú stratégiu a dokáže riadiť riziko, môže do nich investovať. Podľa môjho názoru by však kryptomeny nemali tvoriť viac ako približne 10 percent investičného portfólia.
Ďalšou otázkou je geografická diverzifikácia. Má zmysel sústrediť sa na jeden trh alebo radšej investovať globálne?
Ja sám investujem najmä v Poľsku, pretože tento trh poznám najlepšie a podľa môjho názoru na ňom stále možno nájsť spoločnosti s väčším rastovým potenciálom než na rozvinutých trhoch, kde sú ocenenia už veľmi vysoké.
Treba pamätať aj na kurzové riziko, najmä v období oslabovania dolára.
Pre pasívnych investorov je rozumným riešením široká geografická diverzifikácia, napríklad prostredníctvom burzovo obchodovaných fondov. Expozícia voči americkému trhu, ktorý zostáva najväčším a najlikvidnejším kapitálovým trhom na svete, môže tvoriť základ portfólia.
Za zváženie stojí aj Európa alebo vybrané rozvíjajúce sa trhy, ktoré po rokoch slabšieho vývoja opäť priťahujú kapitál.
Investičné príležitosti na trhu umelej inteligencie
Prejdime k investíciám do umelej inteligencie. Ako hodnotíte investičný potenciál Nvidie? Je stále vhodný čas investovať do tejto spoločnosti alebo má už najprudší rast za sebou?
Podľa môjho názoru Nvidia v posledných rokoch ťažila zo svojho dominantného postavenia na trhu. Začína však na ňu tlačiť konkurencia. Preto si myslím, že výrazná väčšina rastu tejto spoločnosti už môže byť za nami.
V budúcnosti sa Nvidia môže stať predvídateľnejšou dividendovou spoločnosťou, nie klasickou rastovou firmou. Možno ju budú dokonca vnímať ako obdobu komoditnej spoločnosti.
V tomto prípade sú „komoditou“ polovodiče, ktoré možno označiť za novú ropu – kľúčový zdroj pre ďalší technologický rozvoj a umelú inteligenciu. V takomto scenári by sa cena akcií Nvidie mohla správať cyklickejšie: rásť počas priaznivého hospodárskeho obdobia a klesať v čase recesie.
Konkurencia bude v budúcnosti silnieť. Aj Intel, v ktorom má americká vláda určitý podiel, sa môže stať významným súperom Nvidie. Už predchádzajúce americké administratívy podporovali Intel dotáciami, aby zvýšili nezávislosť amerického polovodičového priemyslu od Taiwanu.
Je to dôležité, pretože Nvidia je do veľkej miery závislá od výroby taiwanskej spoločnosti TSMC. V Spojených štátoch sa nové polovodičové závody ešte len budujú a dlhý čas nebudú schopné plne nahradiť ázijskú produkciu.
Nvidia je dnes veľmi drahá spoločnosť a zároveň je vystavená mnohým rizikám. Netvrdím, že ide o základný scenár, no nemožno úplne vylúčiť napríklad blokádu Taiwanu zo strany Číny. Osobne momentálne o investícii do Nvidie neuvažujem.
Warren Buffett: „Až pri odlive sa ukáže, kto plával bez plaviek“
Vidíte na americkom trhu umelej inteligencie nejaké dobré príležitosti?
Pokiaľ ide o polovodičový sektor, osobne investujem do Intelu, ktorý som už spomenul. Túto spoločnosť vnímam ako potenciálneho budúceho konkurenta Nvidie.
Intel je dnes z hľadiska ocenenia výrazne lacnejší a mohol by trh prekvapiť, ak by Nvidia začala strácať časť svojho podielu.
Paradoxom je, že mnohé z najzaujímavejších firiem z pohľadu rozvoja umelej inteligencie dnes nie sú obchodované na burze. Pre bežných investorov, ako som ja, nie sú dostupné.
Dobrým príkladom je Anthropic, jedna z hviezd posledných týždňov vo svete umelej inteligencie. Firma spôsobila v odvetví značný rozruch, najmä medzi spoločnosťami zo sektora poskytovania softvéru ako služby. Videli sme dokonca výrazné poklesy akcií spoločností Shoper, Vercom či Cyber_Folks.
Anthropic však nie je verejne obchodovanou spoločnosťou. Podobne je na tom OpenAI, ktorá môže v budúcnosti vstúpiť na burzu. Hovorí sa dokonca o ocenení na úrovni jedného bilióna dolárov.
Ukazuje to určitý problém: najperspektívnejšie spoločnosti často prichádzajú na burzu až vo chvíli, keď sú už veľmi drahé.
Veľké technologické koncerny takéto firmy často prevezmú skôr, než stihnú vstúpiť na burzu. Videli sme to už mnohokrát. Meta kúpila Instagram a WhatsApp, Google prevzal YouTube. Podobný scenár sa môže opakovať aj v sektore umelej inteligencie.
Bežný investor si teda môže kúpiť najzaujímavejšie spoločnosti iba draho a navyše je ťažké predvídať víťazov.
Nedokážem predpovedať, ktorá firma sa napokon stane víťazom pretekov v umelej inteligencii. Prikláňam sa k názoru jedného z amerických investorov, ktorý upozornil, že počas internetovej revolúcie neboli víťazmi firmy z takzvanej prvej vlny.
Dobrým príkladom je Yahoo, svojho času technologický gigant s obrovským ocenením, ktorý má dnes podstatne menší význam. Podobné to bolo s Nokiou v odvetví mobilných telefónov.
Skutoční lídri trhu často prichádzajú až s druhou vlnou inovácií. Investori by preto mali byť trpezliví a sledovať, ktoré riešenia skutočne uspejú po prvom trhovom preverení, prípadne aj po prvom výraznejšom medveďom trhu.
Ako povedal Warren Buffett, až pri odlive sa ukáže, kto plával bez plaviek. Pokles trhu často vyčistí odvetvie a umožní vyniknúť najsilnejším firmám.
Pokles po vstupe na burzu nemusí byť nevýhodou. Príkladom sú Uber a Facebook
Ako prísne môže trh preveriť precenené spoločnosti zaoberajúce sa umelou inteligenciou, okolo ktorých vznikli prehnané očakávania, ako sú Anthropic alebo OpenAI, keď vstúpia na burzu?
Už dnes do nich môžeme investovať nepriamo, napríklad prostredníctvom spoločností, ktoré majú v týchto projektoch podiel. Amazon je významným investorom v Anthropicu a Microsoft v OpenAI.
Aj v takom prípade však zostáva riziko vysoké. OpenAI napriek obrovskej popularite začína strácať časť trhu a jeho veľmi vysoké ocenenie môže v budúcnosti prejsť výraznou trhovou korekciou.
Osobne by som bol dokonca spokojný, keby spoločnosť vstúpila na burzu s veľmi vysokým ocenením a jej akcie následne výrazne klesli. Vtedy by mohla vzniknúť atraktívna investičná príležitosť.
Podobne to bolo pri Uberi. Po vstupe na burzu spoločnosť výrazne stratila hodnotu a mnohí investori považovali jej obchodný model za neobhájiteľný. Z dlhodobého hľadiska sa však ukázala ako veľmi dobrá investícia.
Aj Facebook po burzovom debute spočiatku klesal a čelil kritike pre vysoké ocenenie. Svoju hodnotu dokázal až neskôr, okrem iného prostredníctvom akvizícií ďalších firiem a rozvoja vlastného ekosystému.
Individuálni investori by sa preto mali nákupu takýchto spoločností v deň ich vstupu na burzu skôr vyhnúť. Lepšie je počkať na korekciu a prípadnú cenovú príležitosť.
V súčasnosti však podľa môjho názoru možno na americkej burze len ťažko nájsť mimoriadne atraktívne spoločnosti zo sektora umelej inteligencie.
Investovanie do robotov a Tesly
Kedy môže v humanoidnej robotike nastať prelom podobný „momentu iPhonu“, po ktorom sa technológia dostane k masovým používateľom? Ide už dnes o reálnu investičnú príležitosť alebo stále skôr o špekuláciu?
Elon Musk tvrdí, že sa to stane v priebehu niekoľkých rokov a že v budúcnosti bude mať každý vlastného osobného robota. Musk však bol už mnohokrát príliš optimistický vo svojich prognózach týkajúcich sa technologického trhu.
Videli sme to napríklad pri ďalších modeloch Tesly. Ich uvedenie avizoval podstatne skôr, než sa napokon skutočne uskutočnilo.
Ak by mal prelom v robotike prísť rýchlejšie, je možné, že sa tak stane v Číne. Pôsobí tam obrovské množstvo začínajúcich firiem, ktoré sa venujú tejto oblasti. Rozsah je úplne neporovnateľný s tým, čo vidíme v Spojených štátoch alebo v Európe.
Dobrým príkladom čínskej prevahy sú rozličné robotické súťaže organizované na univerzitách. Tímy z čínskych vysokých škôl v nich už mnoho rokov pravidelne porážajú americké družstvá. Ukazuje to rozsah ich schopností a technologického zázemia.
Myslím si preto, že Čína môže v robotike, podobne ako v energetike, vybudovať ďalšiu významnú konkurenčnú výhodu. Predovšetkým vďaka nákladom a rozsahu výroby.
Spojené štáty im v tejto oblasti momentálne nedokážu konkurovať. Platí to aj pre dostupnosť technických odborníkov. Práve preto nemožno presunúť výrobu iPhonov do Spojených štátov.
Keby som mal pomenovať regióny, ktoré sa môžu stať lídrami humanoidnej robotiky, popri Číne by som spomenul aj Japonsko.
„Objavujú sa dokonca špekulácie, že Tesla by sa mohla v budúcnosti určitým spôsobom spojiť so SpaceX“
Aký investičný potenciál má technológia autonómnej jazdy a Tesla, ktorá ju vyvíja? Ocenenie spoločnosti je astronomické.
Podľa môjho názoru by trhová hodnota Tesly mohla klesnúť až o 90 percent, keby išlo výlučne o automobilku. Trh ju oceňuje podstatne vyššie, pretože investori ju vnímajú skôr ako technologickú a inovačnú spoločnosť než ako bežného výrobcu automobilov.
Elon Musk pravidelne predstavuje nové vízie a projekty. Dalo by sa povedať, že na každej ďalšej konferencii vyťahuje z klobúka nového králika. Čoraz menej sa na nich hovorí o automobiloch a čoraz viac o umelej inteligencii, robotoch či kozmických projektoch.
Objavujú sa dokonca špekulácie, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k určitej forme spojenia Tesly so SpaceX, čím by vznikol obrovský technologický konglomerát.
Samozrejme, nevieme, či sa to stane, ale aj takéto scenáre ovplyvňujú ocenenie spoločnosti. Medzi návrhmi sa objavujú aj futuristickejšie predstavy, napríklad dátové centrá vo vesmíre, ktoré by mali vzniknúť v spolupráci so SpaceX. Sú to vízie pôsobiace na predstavivosť investorov.
Treba tiež pamätať, že Musk súbežne rozvíja niekoľko projektov – SpaceX, xAI či platformu X. Samotná sociálna sieť sa nejaví ako mimoriadne atraktívny biznis, takže možno nadobudnúť dojem, že plní aj marketingovú a imidžovú funkciu.
V praxi je však čoraz zreteľnejšie, že Tesla sa snaží presunúť ťažisko svojho podnikania od automobilového priemyslu k novým technológiám, robotike, umelej inteligencii či vesmírnym projektom.
Musk si pravdepodobne uvedomuje, že v oblasti výroby automobilov bude veľmi ťažké konkurovať Číne. Čínski výrobcovia elektromobilov sa rozvíjajú mimoriadne rýchlo a už dnes Teslu v mnohých oblastiach prekonávajú rozsahom výroby. Možno preto predpokladať, že prevaha Číny v tomto sektore bude v nasledujúcich rokoch rásť.
Niekedy žartujem, že Tesla je náboženská spoločnosť, ktorá je do veľkej miery založená na viere a zástupe oddaných nasledovníkov.
„Niekedy žartujem, že Tesla je náboženská spoločnosť založená na viere a zástupe nasledovníkov“
Má bitcoin stále veľký investičný potenciál alebo sa obdobie mimoriadne vysokých výnosov a rýchlych, jednoduchých zárobkov na trhu kryptomien už skončilo?
Bitcoin možno dnes prirovnať k spoločnostiam, ako je Nvidia. Už len ťažko možno očakávať taký dynamický rast ako v skoršej fáze jeho vývoja, no stále môže byť zaujímavým alternatívnym aktívom.
Jeho najväčšou silou je značka a všeobecná známosť. Na rozdiel od mnohých globálnych spoločností nemal bitcoin marketingové rozpočty, a napriek tomu sa stal jedným z najznámejších finančných aktív na svete.
Vďaka tomu si upevnil pozíciu lídra trhu s kryptomenami. Prežil niekoľko kríz a dnes je už súčasťou finančných nástrojov, ako sú burzovo obchodované fondy.
V tomto zmysle začína plniť úlohu digitálnej obdoby zlata – aktíva s obmedzenou ponukou, ktoré časť investorov vníma ako ochranu pred infláciou a nadmerným vytváraním nových peňazí.
Významnou výhodou bitcoinu je aj jeho prenosnosť. Na rozdiel od zlata alebo nehnuteľností možno kapitál uložený v kryptomene veľmi jednoducho premiestňovať medzi krajinami. Treba však pamätať, že bitcoin nie je úplne anonymný.
Najzaujímavejšie spoločnosti na Varšavskej burze
Ktorým spoločnostiam na Varšavskej burze sa teraz oplatí venovať pozornosť?
Pokiaľ hovoríme o nových technológiách, v prvom rade by som spomenul DataWalk, vroclavskú spoločnosť vyvíjajúcu platformu na analýzu údajov, ktorá konkuruje okrem iného americkému Palantiru.
V Európe rastie povedomie o závislosti od amerických technologických gigantov, čím vzniká priestor pre alternatívne technologické riešenia. DataWalk má medzi klientmi spoločnosti ako Morgan Stanley, Barclays či Amazon a vyvíja nástroje využívané napríklad na odhaľovanie finančných podvodov.
Druhou spoločnosťou je Creotech, ktorá pôsobí v kozmickom sektore. Ide o jednu z najzaujímavejších technologických firiem na poľskej burze. Vyvíja satelitné technológie a spolupracuje na kozmických projektoch v Európe.
Plánuje sa aj vyčlenenie segmentu kvantových technológií do samostatnej spoločnosti Creotech Quantum. Tá sa venuje napríklad kvantovému šifrovaniu a spolupracuje s európskymi inštitúciami.
Treťou oblasťou je kybernetická bezpečnosť. Zaujímavou spoločnosťou je v tomto kontexte Passus, ktorá zavádza riešenia najväčších svetových producentov bezpečnostných technológií.
Rastúce kybernetické hrozby a rozvoj umelej inteligencie spôsobujú, že dopyt po takýchto službách bude pravdepodobne dynamicky rásť.
Ktoré spoločnosti z Varšavskej burzy považujete za precenené alebo za firmy, okolo ktorých vznikli prehnané očakávania?
Podľa môjho názoru sú v súčasnosti drahé niektoré technologické spoločnosti, ktoré ťažili z príbehu umelej inteligencie. Príkladom môže byť Asseco Poland, hoci trh už predchádzajúci rast čiastočne skorigoval.
Opatrnejší by som bol aj pri niektorých softvérových firmách, ako sú Shoper, Cyber_Folks či Vercom. Rozvoj nástrojov umelej inteligencie môže v budúcnosti obmedziť ich obchodné modely, hoci veľa bude závisieť od toho, ako rýchlo samy zavedú riešenia založené na umelej inteligencii.
Trh tieto obavy už skôr zohľadnil pri spoločnosti Text, ktorá sa predtým volala LiveChat. Jej obchodný model stále funguje a vytvára zisk, no rozvoj chatbotov a nástrojov umelej inteligencie môže meniť spôsob, akým firmy komunikujú so zákazníkmi.
Existujú na Varšavskej burze aj ďalšie odvetvia, ktoré majú podľa vás investičný potenciál?
V súvislosti s technologickou revolúciou sa oplatí venovať pozornosť surovinám, predovšetkým medi. Rozvoj dátových centier, elektrifikácia hospodárstva a zbrojenie zvyšujú dopyt po tomto kove.
Zaujímavý preto zostáva KGHM, jeden z najväčších producentov medi na svete.
Zaujímavo vyzerajú aj ťažobné spoločnosti, ako sú Bogdanka či JSW. Koksovateľné uhlie je nevyhnutné pri výrobe ocele a globálne geopolitické napätie spolu s rastúcimi výdavkami na obranu môžu zvyšovať dopyt po surovinách.
Je umelá inteligencia už dnes veľkou špekulatívnou bublinou alebo stále jednou z najväčších investičných príležitostí posledných desaťročí?
Dnes je ťažké jednoznačne to posúdiť. Jedným z varovných signálov pred prasknutím bubliny je chvíľa, keď na burzu začne vstupovať veľké množstvo veľmi nekvalitných spoločností, ktorých príbeh je založený výlučne na technologických prísľuboch.
Zatiaľ stále čakáme na možné vstupy najväčších spoločností z tohto sektora, ako sú OpenAI či Anthropic.
Ak po nich príde vlna podstatne slabších, bezcenných projektov oceňovaných na miliardy dolárov napriek absencii skutočných ekonomických základov, môže to byť signál, že trh vstupuje do fázy prehriatia.
