2. októbra 2019

Uber a Lyft, dve zrejme najsledovanejšie firmy z odvetvia zdieľaných jázd, majú mnoho spoločných čŕt. Obe sú kótované na burze cenných papierov. Obe stále rozširujú svoje aktivity do nových miest a teritórií. Jednou zo spoločných čŕt je aj „zisk v nedohľadne“.

Aj Uber, aj Lyft boli v priebehu roka 2019 zakótované na burzu a ich uvedenie na trh bolo jedným z najsledovanejších dianí na trhoch v prvej polovici tohto roka. Valuácie firiem, ktoré ešte nikdy neboli ziskové, sa budovali na vízii a očakávaniach. No aj pri poslednom zverejnení výsledkov sa ani v Ubere, ani v Lyfte nečrtá preklopenie zo straty do zisku.

60 miliárd hore – dole… Tak funguje Uberonomika

Lyft zverejnil výsledky za druhý štvrťrok a hovorí o rekordných číslach, no strata za toto obdobie je podobná stratám z predošlých rovnakých období v minulosti. Predpovede analytikov sa hýbali niekde na úrovni negatívneho výsledku vo výške 1,15 až 1,75 miliardy dolárov. To zdôrazňované pozitívum je skryté v nižšej strate, ktorá je len na úrovni 644 miliónov USD. Je to však zhoršenie o 470 miliónov s porovnaním s druhým štvrťrokom 2018. O nič lepšie na tom nie je ani väčší súrodenec Uber. Jeho štvrťročná strata dosiahla gigantických viac ako 5 miliárd USD.

Uber aj Lyft v červených číslach

Je nádej, že sa niekedy tieto firmy dostanú do čiernych čísiel? Pokúsme sa odhaliť, prečo sa tieto firmy aj po uvedení na burzu potácajú v hlbokých stratách. Jeden z dôvodov súvisí s ich vývojom a rastom, na ktoré sa sústreďujú investori.

Ako sa môžeme dočítať v hlásení Lyftu pre komisiu pre cenné papiere a investorov, táto firma rastie priťahovaním nových vodičov a zvyšovaním využívania ich aplikácie vodičmi. Tí môžu tiež dostať motivačný príspevok pri prvom použití platformy Lyft. Podobne sú odmeňovaní existujúci vodiči, ktorí prinesú nových vodičov do firmy. Ako deklaruje samotný Lyft, finančné prostriedky sa vyplácajú aj s cieľom zvýšiť využívanie ich platformy u aktívnych vodičov.

Svet proti Slovensku: Takto sa minulý rok
darilo najväčším našim a globálnym firmám

Ak sa Lyftu nepodarí ďalej lákať nových vodičov a nedokáže zvýšiť mieru používania platformy práve vodičmi, môže to ohroziť prevádzkyschopnosť spoločnosti. V krátkosti povedané, firma vynakladá ďalej peniaze na to, aby rástol počet vodičov v ich zozname a aby títo mali zapnutú aplikáciu viac a dlhší čas.

Presné vyčíslenie týchto „dotácií“ je komplikované. Na jednej strane sú totiž výdaje na zvýšenie počtu jazdiacich vodičov účtované ako náklad na obstaranie služieb. A na strane druhej sú náklady na prilákanie nových cestujúcich evidované ako reklamné náklady. Investor však nevie presne definovať, o koľko by musel Lyft znížiť dotácie, aby dosahoval pozitívny výsledok. Zároveň je otázne, ako by ovplyvnilo prípadné zvýšenie cien celkové tržby a ziskovosť.

Práca pre takmer 6 miliónov ľudí

Obidve firmy spolu dávajú celosvetovo možnosť zárobku pre takmer 6 miliónov vodičov. Tento počet je viditeľný pre každého politika a zrejme nikdy neutíchne diskusia na tému pracovný pomer verzus nezávislý dodávateľ medzi platformami a vodičmi. Akokoľvek sa Lyft a Uber chcú tváriť ako technologické spoločnosti, ich rast závisí najmä od počtu jázd, počtu vodičov a využívaní aplikácie cestujúcimi.

Aktuálne sa napríklad v Kalifornii posudzuje, či sa vzťah medzi vodičmi a oboma platformami nebude musieť preklasifikovať na klasické zamestnávanie. Z toho by vyplývali rôzne povinnosti spojené so sociálnym poistením, zdravotnými odvodmi a podobne. Ak by legislatíva prinútila obe spoločnosti k zmene ich modelu podnikania, je ich ziskovosť ešte viac vzdialená a otázna. Mzdy v gastronómii – tá patrí k tým horšie plateným sektorom všade na svete – sa v časoch nízkej nezamestnanosti vyšplhali na 15 dolárov za hodinu. Koľko bude musieť platiť v prípade reklasifikácie Uber a Lyft svojim vodičom?

O tom, aké nepríjemnosti zažili vodiči registrovaní pod oboma platformami v európskych mestách, by sa tiež dal napísať samostatný článok. Veď aj u nás vidíme, že licencovanie vodičov, označovanie vozidiel a ostatné právne úpravy zbrzdili rozbeh oboch spoločností o niekoľko mesiacov.

Stratoví investori

Mnohí investori vsádzali pri nákupe akcií na presadenie autonómnych jázd. Ako sme vyššie videli, podnikanie oboch firiem je v súčasnosti najmä o ľudskej pracovnej sile a z nej vyplývajú aj potenciálne riziká. Ako rýchlo sa však podarí z hľadiska legislatívy do praxe skutočne dostať autonómne vozidlá, je otázka. V krajinách, ktoré sú najďalej v schvaľovaní autonómnych vozidiel do cestnej premávky, sa dnes hovorí o úrovni autonómie „level 2“. Aby sa vo vozidle Uberu či Lyftu neobjavoval vodič, je potrebné mať v platnosti level 4 alebo 5. To nebude určite otázka roka či dvoch.

Východisko by malo byť v spájaní sa výskumných pracovísk firiem ako Google alebo Apple, ktoré pracujú na vývoji autonómnych vozidiel s firmami ako je Lyft. Koľko však pretečie vody dolu Dunajom, kým sa autonómne autá masovo presadia, je zložité predpovedať.

A potom tu ešte máme otázku „obmedzeného obchodovania“ s akciami po IPO (prvá verejná ponuka akcií, pozn. red.). Každý investor, ktorý ešte pred IPO nakúpil akcie spoločnosti, má zákonom obmedzenú možnosť predať svoje akcie počas obdobia 90 – 180 dní (záleží od rôznych kritérií). To má zamedziť „výpredaju“ po uvedení na burzu.

Lyftu sa toto obdobie skončilo 19. augusta. Ak sa akcie na burzu dostali za cenu 79 dolárov a po IPO sa obchodovali za cenu 67 dolárov, po ukončení ochrannej lehoty sa ich cena dostala na úroveň 42 – 48 dolárov. Skorí investori z obdobia pred uvedením akcií na burzu stratili dosť zo svojich očakávaných ziskov. Na základe priebehu udalostí okolo akcií Lyftu sa dá predpokladať, čo čaká akcie Uberu, keď sa na začiatku novembra skončí ochranná lehota.

Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk