Mincovňa plánuje vyraziť deväť miliónov kusov. Prvá várka sa vypredala za niekoľko hodín a záujemcovia museli využiť špeciálne automaty vo Washingtone.
Spojené štáty si tento rok pripomínajú 250 rokov od podpísania Deklarácie nezávislosti a pri tejto príležitosti vydala americká mincovňa novú jednodolárovú mincu s portrétom úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa.
Vládnuca administratíva tým porušila viac ako dvestoročnú tradíciu, podľa ktorej sa na amerických peniazoch nezobrazujú žijúce osoby. Mince sa napriek tomu okamžite stali nedostatkovým tovarom.
Napriek odporúčaniam americkej Komisie výtvarných umení – vládnej agentúry, ktorá tradične dohliada na dizajn a estetiku štátnych platidiel a pamätníkov – sa Trump na novom dolári nepozerá z profilu, ale priamo pred seba. Prezidentovu tvár dopĺňajú nápisy Liberty (Sloboda) a In God We Trust (V Boha veríme) spolu s letopočtami 1776 až 2026.
Hoci ide formálne o obehovú mincu s nominálnou hodnotou jedného dolára, mincovňa nasadila prémiové ceny. Do klasického obehu cez banky sa totiž mince vôbec nedostanú, keďže Američania kovové doláre dlhodobo ignorujú a mincovňa ich tak už viac ako desaťročie razí výhradne pre zberateľov.
Zákazníci si preto môžu kúpiť rolku 25 mincí za 61 dolárov, teda asi 53 eur, alebo vrecúško so sto kusmi za 154,50 dolára, v prepočte približne 133 eur. V obchode sa síce mincou dá legálne zaplatiť, ale majiteľ na tom okamžite prerobí, pretože pri tomto cenníku ho jeden dolár vyjde približne na 2,44 dolára, teda asi 2,10 eura.
Napriek tejto cene hlásil e-shop mincovne v priebehu niekoľkých hodín vypredané. Kto novú mincu napriek tomu chcel, musel si po ňu osobne zájsť až do Washingtonu, D. C., kde mincovňa sprevádzkovala špeciálne predajné automaty.
Vypredaný e-shop a výdajné automaty sú však iba úvodnou fázou celej operácie – mincovňa totiž plánuje vyraziť a postupne ponúknuť záujemcom deväť miliónov kusov nového dolára.
Vydanie mincí s tvárou žijúceho prezidenta pritom naráža na silný historický odpor. „Osobne to považujem za nezákonné,“ poznamenal Gabriel Mathy, expert na americkú menovú históriu. Zvyk neumiestňovať na peniaze žijúce osobnosti zaviedol už na konci 18. storočia prvý americký prezident George Washington, ktorý to odmietol s tým, že takáto prax príliš pripomína monarchiu.
Na jeho rozhodnutie neskôr nadviazal americký Kongres, ktorý v roku 1866 prijal takzvaný Thayerov dodatok, zakazujúci umiestňovanie portrétov žijúcich osôb na americké bankovky.
Trumpova administratíva však využila legislatívnu medzeru, keďže Thayerov dodatok sa vzťahuje iba na papierové platidlá, nie na mince. Navyše sa oprela o zákon o minciach z roku 2020, ktorý Donald Trump podpísal počas svojho prvého funkčného obdobia.
Ten síce zakazuje zobrazovať portréty žijúcich osôb na rubovej strane mincí, ale o lícovej strane, na ktorej sa nachádza Trumpov portrét, mlčí.
