Staronový prezident USA Donald Trump podpísal v prvý deň svojho nového mandátu odchod z Parížskej dohody o klíme. Podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza môže mať tento krok viaceré dopady.
„Pravdepodobne to naruší aj celkovú diplomaciu v oblasti klímy. Klimatická dohoda má celosvetovú akceptáciu. USA sa stávajú len jednou zo štyroch krajín na svete, ktoré dohodu nepodpísali a neratifikovali,“ vraví v rozhovore pre Forbes Andrej Lasz.
Prezident Trump tiež podpísal okrem odstúpenia od klimatickej dohody aj ďalšie domáce deregulačné dekréty, ktoré znižujú predpísanú palivovú účinnosť automobilov a nároky na uhoľné elektrárne. Pre obyvateľov a priemysel budú z krátkodobého pohľadu zlacňovať výrobu a ceny.
Donald Trump, ktorý sa stal opätovným prezidentom USA, podpísal odstúpenie klimatickej dohody v deň svojej inaugurácie. Prekvapilo vás to?
Neprekvapilo, keďže o tom rozprával aj v predvolebnej kampani. Donald Trump už raz odstúpil od klimatickej dohody, bolo to v roku 2017. Vtedy od výsledkov volieb až po inauguráciu prezidenta Joea Bidena neboli USA štyri mesiace partnerom klimatickej dohody.
Volkswagen Slovakia
Elektromobil zo Slovenska: Volkswagen e-up! sa vyrábal v Bratislave v rokoch 2013 až 2023. Foto: Volkswagen Slovakia
Čo bude znamenať toto odstúpenie od klimatickej dohody pre európsky priemysel?
V prvom rade treba hovoriť o klimatických problémoch, ktoré to môže spôsobiť. Je celosvetová zhoda na tom, že zem sa otepľuje a toto otepľovanie bude drahé. Odhaduje sa, že bude nákladnejšie, ako akékoľvek opatrenia, ktoré sa robia na ochranu klímy.
USA budú teda teraz k zhoršovaniu klímy prispievať viac ako doteraz.
Za posledných päťdesiat rokov sú Američania zodpovední za pätinu emisií CO2 celosvetovo. Dnes do ovzdušia vypúšťame približne 50 miliárd ton skleníkových plynov.
Najväčší podiel má na tom výroba cementu, ocele a plastov. Tie tvoria spolu asi tretinu. Za nimi nasleduje výroba elektriny, pôdohospodárstvo a doprava.
Za posledných stotisíc rokov sa koncentrácia molekúl CO2 v ovzduší zvýšila z 200 až 250 ppm molekúl oxidu uhličitého na 400 ppm a ďalej rastie. To prispieva k otepľovaniu ovzdušia, čo zasiahne obyvateľstvo a priemysel.