Muž, ktorý vybudoval jeden z najväčších gastronomických reťazcov v Rumunsku, tvrdí, že tajomstvo jeho úspechu nenájdeme v žiadnej učebnici manažmentu.
Vyštudovaný právnik sa bez akýchkoľvek skúseností v potravinárskom priemysle rozhodol otvoriť prevádzku rýchleho občerstvenia inšpirovanú gréckou gastronómiou. Po vytvorení franšízového systému expandoval po celom Rumunsku a pod jeho značkou dnes funguje cez 80 prevádzok s viac než 1 200 zamestnancami.
Jeho motto „sny sú mocné, ale činy sú všetko“ inšpiruje k podnikaniu. Všetkým, ktorí snívajú o úspechu v biznise a sú ochotní ho budovať, ponúka netradičný recept. Namiesto tabuliek a prezentácií im odporúča tri romány, ktoré podľa neho vysvetľujú podnikanie lepšie než akákoľvek ekonomická príručka.
Stefan Mandachi patrí medzi najznámejšie tváre rumunského podnikateľského sveta. Rodák z mestečka Calarasi v roku 2012 založil reťazec Spartan, ktorý za 11 rokov doviedol k ročnému obratu vo výške presahujúcej 235 miliónov dolárov, čo z neho robí najväčšiu sieť rýchleho občerstvenia inšpirovanú Gréckom v Európe.
V roku 2023 reťazec predal za sumu presahujúcu 12 miliónov eur a takmer okamžite sa pustil do nového projektu s názvom Tyranozaur. Ten stavia na rovnakom franšízovom modeli, no s dôrazom na lokálne suroviny.
Práve skúsenosť s budovaním obchodných sietí ho priviedla k presvedčeniu, že úspech v gastronómii ani v inom biznise nezávisí len od čísel v tabuľkách.
Mandachi vo videu, ktoré na sociálnych sieťach získalo státisíce pozretí a desaťtisíce reakcií, opisuje tri knihy, ktoré podľa jeho slov zmenili jeho pohľad na podnikanie.
Ani jedna z nich pritom nie je učebnicou ekonómie či manažmentu. Práve v tomto paradoxe vidí podnikateľ jadro svojho posolstva. Moc a obchodný úspech totiž podľa neho nezačínajú tabuľkami ani prognózami. Spája sa vraj s pochopením ľudského správania, strachu, túžob a motivácie.
Byrokratická pevnosť
Prvou knihou, ktorú Mandachi odporúča prečítať, je Zámok od Franza Kafku. Príbeh muža, ktorý sa márne pokúša preniknúť do nezrozumiteľného a neprístupného systému, mu slúži ako varovanie pred zbytočnou zložitosťou vo firme.
Román veľmi dobre rozvíja citlivosť na bezmocnosť, frustráciu, sociálnu neistotu a psychologický tlak. Hlavný hrdina neustále naráža na nejasné pravidlá, odmietanie a neprehľadnú autoritu. Čitateľ preto zažíva jeho dezorientáciu spolu s ním.
Ak podnik potrebuje 10 schválení na jedno jediné rozhodnutie, prestáva byť funkčným biznisom a mení sa na byrokratickú pevnosť, cez ktorú sa jednoducho nedá prejsť.
Franšízová sieť s desiatkami pobočiek pritom čelí presne takémuto riziku, pretože každá pridaná vrstva riadenia spomaľuje rozhodovanie a zároveň vzďaľuje vedenie firmy od bežného zákazníka aj od obchodného partnera v teréne.
Firma v hlave zákazníka
Druhou zaujímavou knihou je Prokrustova posteľ od rumunského spisovateľa Camila Petresca. Dielo ukazuje, že realita sa mení podľa toho, kto sa na ňu pozerá, a presne to isté podľa Mandachiho platí aj o značke.
Hlavnú tému románu predstavuje náročnosť skutočného pochopenia druhého človeka. Príbeh je vystavaný z rôznych perspektív, listov, denníkových či spomienkových záznamov a komentárov. K čitateľovi sa preto dostávajú rôzne, často rozporné interpretácie tých istých osobností a udalostí.
Z pohľadu podnikania kniha odhaľuje hlbší kontext. Firma totiž nie je tým, čo o sebe tvrdí vo vlastnej reklame, ale tým, čo si o nej v skutočnosti myslí zákazník.
Táto myšlienka sa prekrýva s modernou marketingovou teóriou o vnímaní značky, podľa ktorej hodnotu produktu nevytvára len výrobca alebo jeho kampaň, ale predovšetkým skúsenosť, očakávania a spomienky konkrétneho spotrebiteľa. Marketing tak prestáva byť len komunikáciou a stáva sa riadením percepcie.
Emócie hýbu peniazmi
Treťou podnikateľsky významnou knihou sú Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského. Podľa Mandachiho práve tento rozsiahly ruský román najlepšie zachytáva silu, ktorá stojí za každým jedným nákupným rozhodnutím.
Autor románu núti čitateľa vstupovať do psychiky ľudí, ktorí sú často protirečiví, impulzívni a morálne nejednoznační. Jednotlivé postavy predstavujú veľmi odlišné spôsoby prežívania viny, žiarlivosti, viery, hanby a lásky. Čitateľ sa preto učí, že človeka nemožno redukovať na jedinú vlastnosť alebo jeden čin. To je veľmi dobrý tréning empatie a psychologického uvažovania.
Z biznisového hľadiska nepredstavujú túžba, strach či ego len motívy určené na rozbor počas hodín literatúry. Ide o reálne sily, ktoré najskôr hýbu ľuďmi a následne aj peniazmi. Podnikateľ z toho vyvodzuje jednoduchý, no často prehliadaný záver. Peniaze samy osebe nerozhodujú, rozhodujú vždy konkrétni ľudia so svojimi slabosťami a túžbami.
Skúsenosť z reťazca
Mandachi svoje tvrdenia opiera aj o vlastnú 14-ročnú kariéru v gastronómii. Jeho nový koncept Tyranozaur má zatiaľ len niekoľko prevádzok v krajine, no plán jeho expanzie počíta s otvorením ďalších prevádzok už v tomto roku.
Dlhoročné podnikateľské skúsenosti ho podľa jeho vlastných slov naučili, že pri franšíze nejde v konečnom dôsledku o jedlo, ale predovšetkým o ľudí. O zákazníkov, zamestnancov a najmä o franšízových partnerov, ktorí do systému vkladajú vlastný kapitál aj dôveru.
„Účtovníctvo aj marketing sa dajú naučiť z biznis literatúry a bežných manažérskych príručiek,“ tvrdí Mandachi. Pochopenie toho, prečo ľudia skutočne nakupujú, však podľa neho ponúka skôr veľká literatúra.
Samotná téza dnes rezonuje aj v behaviorálnej ekonómii. Rozhodnutia spotrebiteľov totiž oveľa častejšie ovplyvňujú emócie a podvedomé motivácie než čistá racionálna kalkulácia nákladov a výnosov.
Potvrdzujú to napokon aj výskumy viacerých laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorí sa dlhodobo venovali práve iracionalite ľudského rozhodovania na trhu.
Príbeh známeho rumunského podnikateľa teda ukazuje, že pochopenie ľudskej psychológie môže byť pri budovaní firmy rovnako cenné ako čistá finančná gramotnosť.
Pre tých, ktorí uvažujú o vlastnom podnikaní, franšíze či investovaní, môže byť predstavená perspektíva užitočným doplnkom k číslam a tabuľkám. Pripomína totiž jednu základnú vec, na ktorú sa v prevádzkovom pretlaku ľahko zabúda. Za každým rozhodnutím na trhu stojí konkrétny človek so svojimi obavami, túžbami a očakávaniami, a práve jeho pochopenie napokon rozhoduje o úspechu alebo neúspechu podnikania.